Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-49-2011.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/49/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, Q. právne zastúpený JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou, Magurská 3, Košice proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava v konaní o zaplatenie 1.110 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi 1.110 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.1.2011 do zaplatenia a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania v sume 266,94 eur titulom trov znaleckého dokazovania, v sume 66,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 138,08 eura a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatra Banke, a.s. č. účtu: 2626721714/1100, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd") dňa 1.4.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 1.110 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného, mal v čase vzniku škody, uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odporcom a namiesto odporcu vyplatil poškodenému doplatok za škodu, ktorú spôsobil poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 14.11.2010 vo výške 1.110 eur.
Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 20.6.2012, sa dostavil navrhovateľ aj jeho právna zástupkyňa. Odporca listom zo dňa 19.6.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní a navrhol, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd preto pojednával v neprítomnosti odporcu.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, dokladmi predloženými odporcom, znaleckým posudkom a ostatným spisovým materiálom súd zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 14.11.2010 navrhovateľ ako škodca spôsobil dopravnú nehodu, pričom poškodil motorové vozidlo poškodeného - Z. Z., bytom Z. 5, Q.. V čase dopravnej nehody mal navrhovateľ uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odporcom. Po vykonaní obhliadok motorových vozidiel odporca uhradil na účet poškodeného poistné plnenie vo výške 40 eur. Výpočet poistného plnenia bol vypočítaný spôsobom totálnej škody, kde všeobecná hodnota bola vyčíslená na sumu 190 eur a hodnota zvyškov na 150 eur. Následne poškodený
dňa 17.12.2010 zaslal odporcovi výzvu na úhradu doplatku poistného plnenia v sume 1.110 eur, nakoľko mal za to, že všeobecná hodnota jeho poškodeného mot. vozidla predstavovala sumu 1.300 eur. K tejto výzve pripojil poškodený listinné dôkazy a to doklady o všeobecnej hodnote motorového vozidla obdobného typu ako mal poškodený na slovenskom automobilovom trhu stiahnuté z internetových stránok bazárov v SR. Navrhovateľ následne požiadal odporcu, aby mu predložil výpočet akým spôsobom došiel ku konečnej sume poistného plnenia. Keďže odporca neodpovedal na predmetnú žiadosť navrhovateľa zo dňa 21.12.2010, navrhovateľ dňa 18.1.2011 uhradil poškodenému doplatok spôsobenej škody zo dňa 14.11.2010 vo výške 1.110 eur. Listom zo dňa 28.1.2011 odporca vo výzve na zaslanie výpočtu konečnej sumy poistného plnenia uviedol, že odporca ako poisťovateľ je oprávnený vyhotoviť a poskytnúť iba kópie tých dokladov, ktoré mu žiadateľ o predmetné doklady sám poskytol.
Následne navrhovateľ žalobou podanou na súd dňa 1.4.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 1.110 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Vyjadrením k predmetnej žalobe zo dňa 13.10.2010 odporca uviedol, že po oznámení poistnej udalosti pristúpil odporca k likvidácii poistnej udalosti a to tak, že vzniknuté poškodenie motorového vozidla posúdil odporca na základe hodnoty motorového vozidla pred dopravnou nehodou a výšky nákladov na opravu motorového vozidla ako totálnu škodu. Výšku skutočnej škody na motorovom vozidle ustálil podľa výpočtového programu ABACUS a na základe informácii získaných z trhu na sumu 40 eur. Táto suma predstavovala rozdiel medzi hodnotou porovnateľného motorového vozidla pred dopravnou nehodou a hodnotou použiteľných zvyškov. Preto mal odporca za to, že výplatou tejto sumy bol nárok poškodeného v celom rozsahu uspokojený. Podľa odporcu je postup navrhovateľa, keď bez vedomia poisťovne vyplatil poškodenému ním uplatnený nárok v plnej výške prinajmenšom neštandardný. Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že o vyplatení predmetnej sumy poškodenému nepredložil navrhovateľ žiadny dôkaz. Ďalej odporca namietal navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania a to skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania odo dňa 1.12.2010, pričom samotnú sumu 1.110 eur zaplatil poškodenému až dňa 18.1.2011. Preto odporca navrhol, aby súd žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania.
Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2011 bol vypočutý navrhovateľ ktorý k veci uviedol, že problém je vo výške poistného plnenia, nakoľko poisťovňa škodu určila na 40 eur, a na základe toho ho poškodený žiadal o doplatok, nakoľko predložil doklady o tom koľko stoja podobné motorové vozidlá na našom trhu. Navrhovateľ žiadal poisťovňu o predloženie listinných dokladov ako dospeli k tejto výške škody, čo mu poisťovňa odmietla predložiť. Potom ako zaslal poisťovni svoju žiadosť myslel si, že poisťovňa sa mu ozve skôr, preto dňa 18.1.2011 zaplatil poškodenému sumu 1.110,- eur nakoľko mu sľúbil, že do 30 dní zaujme stanovisko. V tomto období si myslel, že poisťovňa mu zašle výpočet výšky škody, čo sa však nestalo, preto poškodenému túto sumu vyplatil. Ďalej uviedol, že s poškodeným sa pozná, sú priateľmi, ak by poškodeného nepoznal nezaplatil by mu túto sumu a obrátil by sa na poisťovňu. Navrhovateľ ďalej udáva, že poisťovňa mu odpísala až listom zo dňa 28.1.2011. Celý problém bol však v tom, že poisťovňa stanovila hodnotu vozidla v sume 190,- eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zo súdu mu bolo doručené písomné vyjadrenie odporcu s prílohami, ktorými bol výpočet výšky skutočnej škody a údaje o porovnateľných motorových vozidlách z internetu. V odpovedi na jeho žiadosť mu však odporca napísal, že boli porovnávané vozidlá na našom automobilovom trhu. V spise na č.l. 59 je však uvedené motorové vozidlo, ktoré je na nemeckom trhu, toto vozidlo je bez motora, je bez prevodovky a jeho hodnota je stanovená na 400,- eur. Zároveň odporca predložil výpisy z internetu, avšak v zlej kategórii. Odporca nevychádzal z kategórie predaj motorových vozidiel, ale náhradné diely. Likvidátor, ktorý stanovil výpočet výšky škody vošiel do systému autobazár, ale do kategórie náhradné diely podkategórie predaj vozidiel na náhradné diely, nie do kategórie predaj motorových vozidiel, pričom mal vojsť do kategórie vozidlá do 3,5 tony. Motorové vozidlo poškodeného malo platné STK a bolo prevádzky schopné, nemohlo byť teda ohodnotené na základe predaja na náhradné diely.
Podaním zo dňa 24.11.2011 opravil navrhovateľ úrok z omeškania tak, že ho žiadal odo dňa 31.1.2011, teda odo dňa keď mu došlo zamietavé stanovisko odporcu k predloženiu výpočtu škody na motorovom vozidle poškodeného, čo bolo zároveň po zaplatení žalovanej istiny poškodenému.
Uznesením Okresného súdu Košice II, č. k. 17C/49/2011-79 zo dňa 3.1.2012 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Petrom Wienerom.
Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Petra Wienera č. 4/2012 zo dňa 5.4.2012 vyplynulo, že všeobecná hodnota osobného motorového vozidla zn. Mercedes 300TD, r.v. 1986, EČV: KE-XXXBP pred jeho poškodením pri dopravnej nehode zo dňa 14.11.2010 bola 1.589 eur s DPH a skutočná škoda, ktorá vznikla na tomto motorovom vozidle pri dopravnej nehode dňa 14.11.2010 stretom s motorovým vozidlom Lancia Thema, EČV: KE-XXXEE je 1518 eur s DPH.
Podaním zo dňa 8.5.2012 vyjadril navrhovateľ súhlas so závermi znaleckého posudku č. 4/2012 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Petrom Wienerom. Taktiež odporca podaním zo dňa 19.6.2012 uviedol, že voči znaleckému posudku č. 4/2012 nemá žiadne výhrady.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 4 ods. 2, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon"), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku..
Podľa § 4 ods. 4 zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporcovi vznikla povinnosť nahradiť poškodenému z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle poškodeného v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú zodpovedá navrhovateľ v tomto konaní, ktorý mal uzavreté poistenie zodpovednosti s odporcom. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Spornou zostala len výška škody, ktorú bol odporca povinný nahradiť poškodenému. Odporca zastával názor, že náhrada vo výške 40 eur, ktorú poškodenému dňa 1.12.2010 poskytol, zodpovedá výške škody, ktorú bol povinný poškodenému nahradiť. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca bol povinný nahradiť poškodenému aj doplatok škody v celkovej výške 1.110 eur. Navrhovateľ na základe argumentácie a dokladov poškodeného uznal, že všeobecná hodnota jeho vozidla predstavovala pred nehodou 1.300 eur a preto mu vyplatil sumu 1.110 eur, ktorú si poškodený
uplatnil voči navrhovateľovi ako doplatok celkovej škody a ktorú si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje proti odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia.
Pri určení výšky náhrady škody na motorovom vozidle poškodeného, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 4/2012 súdom ustanoveného znalca Ing. Petra Wienera a za rozhodujúci zobral záver znalca, že výška skutočnej škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle poškodeného spôsobená vplyvom dopravnej nehody predstavuje 1.518 eur s DPH, čo predstavuje sumu 1.265 eur bez DPH. Znalecký posudok, jeho závery ani samotnú osobu znalca v konaní žiadny z účastníkov nespochybnil. Súd preto bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o odbornosti znalca a správnosti jeho záverov, ktoré neboli v konaní relevantným spôsobom vyvrátené. V konečnom dôsledku si poškodený uplatnil ako náhradu škody sumu 1.150 eur, ktorá pozostávala s plnenia odporcu vo výške 40 eur a plnenia navrhovateľa vo výške 1.110 eur, teda celková škoda ktorú si uplatnil poškodený je nižšia ako škoda vyčíslená znalcom. S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľovi sumu 1.110 eur ako si ju uplatnil, titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko navrhovateľ uhradil doplatok škody poškodenému vo výške 1.110 eur namiesto odporcu. Súd na záver podotýka, že neobstojí námietka odporcu, že postup navrhovateľa, ktorý vyplatil doplatok škody poškodenému je neštandardný, nakoľko v súdnom konaní bolo preukázané, že škoda ako si ju uplatnil poškodený bola odôvodnená a poškodený ju mohol požadovať tak od škodcu, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej táto škoda vznikla ako aj od poisťovne tohto škodcu.
Podľa § 517 ods.1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 31.1.2011 bola úroková sadzba ECB vo výške 1 %, súd preto priznal navrhovateľovi ročný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.1.2011, teda odo dňa keď bolo navrhovateľovi doručené vyjadrenie odporcu, že tento nehodlá doplatiť poškodenému žiadny doplatok škody, ktorý by prevyšoval už vyplatených 40 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy konania navrhovateľa vo výške 471,52 eura pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,50 eura, zo zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 266,94 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 138,03 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška") za dva úkony právnej služby á 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 20.6.2012) a režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2012 á 7,63 eura.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.