Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4T-83-2011.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/83/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovu, v trestnej veci proti obžalovanému W. V. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný: W. V. R. O. N. P. T. Č. Í. K. , nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom B., C..Č.. A. V., V. L.. X,
j e v i n n ý , ž e :
ako otec maloletej F. B. nar. X.X.XXXX, bytom u matky Z. B. v N., hoci má k tejto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v N. B..D.. W. XXX/XXXX zo dňa 11.11.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. B..D.. XCoPXX/XXXX zo dňa 16.3.2003 právoplatný dňa 22.10.2003 mu bola určená výška tejto povinnosti sumou 1000,- Sk (33,19 eur) mesačne vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky a rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny N. č. 2010/45736/1 zo dňa 3.5.2010 bolo matke priznané od 1.1.2010 a vyplácané do 1.4.2011 náhradné výživné vo výške 33,19 Eur, túto povinnosť si vôbec neplnil a za obdobie od 27.5.2002 do 20.6.2012 dlhuje Z. B. výživné vo výške 4 021,64 Eur,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, uvedeným činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému W. V. a na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného, vypočutím svedkyne Z. B., prečítaním výpovede svedkyne V.. P. A., P. W. N. M. B. M. R. F..
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, a súd za splnenia zákonných podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný W. V. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi priznal, že výživné, ktoré mal zvýšené v roku 2002 na sumu 1.000,- si neplnil. Po utrpení pracovného úrazu niekedy pred rokom 2002 bol práceneschopný 8 mesiacov a po nastúpení do práce bol prepustený. Po pol roku mu bolo ukončené vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Potom poberal sociálne dávky do roku 2007. Následne vykonával živnosť, predmetom ktorého bolo zakladanie plastových okien. Jeho príjem bol minimálny. Sem tam dával peniaze Z. B., doklad o tom však nemá.
Svedkyňa Z. B. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovanému bolo zvýšené výživné na dcéru F. rozsudkom súdu vo výške po 1.000,- Sk mesačne. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť od 27.5.2002 neplní. V období od 27.5.2002 do 20.6.2012 neuhradil žiadne výživné a dlhuje sumu okolo 4.000,- eur. Obžalovaný o dcéru F. nejaví záujem. Asi v priebehu jedného roka poberala náhradné výživné. Počas doby, čo poberala náhradné výživné, aj v súčasnosti je zamestnaná, mzdu mala vo výške okolo 300,- až 320,- eur. Pokiaľ žila s priateľom, tak spolu hospodárili, tento bol viackrát nezamestnaný. Ak by jej neposkytli pomoc brat a matka, ťažko by to s tromi deťmi finančne zvládla, a bez ich pomoci a bez pomoci jej priateľa, by dcére F. hrozilo nebezpečenstvo núdze, pretože zo mzdy ktorú poberala by ťažko zvládala udržiavanie domácnosti a náklady deti. Okrem nákladov na stravu a ošatenie, jej pravidelnými mesačnými výdavkami sú nájomné vo výške 250,- eur a 100,- eur na cestovné pre deti a seba. Dcéra F. študuje v II. ročníku na súkromnej škole P. M. N., kde napriek tomu, že sa končí školský rok 2011/2012 neuhradila školné.
Z prečítanej výpovede svedkyne V.. P. A. mal súd preukázané, že na základe rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 3.5.2010 bolo od 1.1.2010 vyplácaná matke Z. B. náhradné výživné vo výške 33,19 eur na dcéru F.. Vyplácané náhradné výživné bolo zastavené rozhodnutím zo dňa 5.5.2011.
V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu N. sp.zn. W. XXX/XXXX zo dňa11.11.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. sp.zn. XCoP XX/XXXX zo dňa 16.9.2003 bolo výživné na mal F. B. zo sumy 500,- zvýšené na sumu 1.000,- Sk, počnúc od 27.5.2002, ktoré je otec W. V. povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
- obžalovaný bol od 2.7.2003 do 28.2.2007 vedený v evidencii ÚPSVaR,a od 1.3.2007 začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť
- obžalovaný za zdaňovacie obdobie r. 2007 uviedol príjmy: 8.533,36 eur, výdavky 3.884,55 eur a základ dane 4.648,81 eur, v roku 2008 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov FO a v roku 2009 neuviedol žiadne príjmy a ani výdavky,
- vyplácanie náhradného výživného na V.. F. vo výške 33,19 zaniklo dňom 1.4.2011 rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 5.5.2011, z dôvodu nepredloženia potrebných dokladov
- v období od jún 2002 do júl 2003 obžalovaný bol v pracovnom pomere ( PN od 24.10.2002 do 30.6.2003), a od júna do novembra 2002 mal priemerný čistý mesačný príjem 3.988,- Sk.
Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, pre priestupok riešený nebol. Trvalý pobyt od 26.1.2010 mal hlásený na mesto B., a podľa obsahu spisu často mení miesto bydliska. Podľa odpisu registra trestov na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu v S. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.6.2012, právoplatným dňa 6.6.2012, bol uznaný vinným zo zločinu podvodu
podľa§ 221, odsek 1, 2, 3 písmeno c/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom v trvaní 3 roky.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, keď súd upravil dobu po ktorú obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to od 27.5.2002 do 20.6.2012, t.j. do dňa hlavného pojednávania a tiež výšku dlžného výživného za toto obdobie t.j. 4.021,64 eur.
Obžalovaný v prípravnom konaní sa v podstate ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu doznal. Z výpovede svedkyne Z. B.K. mal súd jednoznačne preukázanú výšku výživného, ktoré jej obžalovaný na maloletú dcéru dlhuje a to vo výške 4.021,64 eur, keďže jej za obdobie od 27.5.2002 do 20.6.2012 žiadnu sumu na výživnom neuhradil. Z listinných dôkazov ako aj zo samotnej výpovede obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný ani v období kedy mal príjem zo zamestnania, resp. príjem zo živnostenskej činnosti, na výživné svojej dcéry ani z časti neprispieval.
Obžalovaný takto svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedel akú výšku výživného má mesačne platiť na maloleté dieťa, a napriek tomu, že v určitom období bol zamestnaný, kedy mal pravidelný mesačný príjem, a mal príjem aj zo živnostenskej činnosti, vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére úmyselne neplnil, čím naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin páchal po dlhší čas (na výživné neprispieval viac ako 10 rokov) a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, čo bolo preukázané výpoveďou svedkyne Z. B.. Súd ani o existencií priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 207 Trestného zákona (ochrana nároku na výživu) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a § 34 Trestného zákona súd prihliadol na účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona, pričom súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti. Súd však ako na priťažujúcu okolnosť prihliadol na to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (rozsudok OS Humenné 4T/54/2010 zo dňa 6.6.2012). Taktiež súd prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, ako aj na mieru zavinenia obžalovaného a následok, ktorý jeho konaním vznikol, t.j. výšku dlžného výživného a na dobu neplnenia si vyživovacej povinnosti. Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Tr.zák., bude splnený iba uložením trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace a to na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (2 roky 4 mesiace až 5 rokov), keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolností a tým sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov) o jednu tretinu. Zároveň obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním trestného čin u nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a povedie k tomu, aby viedol riadny život a uvedomí si nesprávnosť svojho konania, a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.