Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-153-2010.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/153/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou vo veci starostlivosti o mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov : A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom V. R., N. XX a Q. S., nar. X.XX.XXXX, bytom V. R., t.č. N., M. XX, o zvýšenie výživného na návrh matky a zrušenie výživného na návrh otca, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 1 000,- Sk na sumu 60 EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 2.6.2010.
Zaostalé výživné za obdobie od 2.6.2010 do 20.6.2012 vo výške 659,35 EUR je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 31.12.2012.
Súd konanie o návrhu otca na zrušenie výživného z a s t a v u j e.
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 14C/195/2006 - 31 zo dňa 14.5.2007 vo výroku o výživnom.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na 100 EUR mesačne, nakoľko mal. A. už navštevuje 7. ročník základnej školy ( v čase rozhodnutia už 9. ročník ), čím došlo k zvýšeniu nákladov na školu, ošatenie a pod.
Otec súhlasil so zvýšením výživného na 50 eur mesačne. Uviedol, že jeho manželka je dlhodobo práceneschopná, má vysoké výdavky na podnájom a s manželkou sa starajú o dve deti z jej predošlého vzťahu. V priebehu konania otec podal návrh na zrušenie výživného, ktorý odôvodnil stratou zamestnania. Tento návrh vzal na pojednávaní dňa 25.5.2012 v celom rozsahu späť, matka a kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili. V ďalšom priebehu konania otec nesúhlasil so žiadnym zvýšením výživného a navrhol ho ponechať v pôvodnej výške 33,19 eur. S manželkou už nežije, býva s družkou, ktorá je zamestnaná, za podnájom platia 360 eur.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na 60 eur, nakoľko došlo k závažnej zmene pomerov na strane dieťaťa.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.5.2007, právoplatným dňa 24.5.2007, súd manželstvo rodičov rozviedol, mal. A. zveril na základe rodičovskej dohody do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1 000,- Sk. Súd nemal možnosť zistiť z rozvodového spisu, či v čase rozvodu boli preukazované zárobkové a majetkové pomery rodičov, nakoľko predmetný spis nebol nájdený a má sa začať jeho rekonštrukcia. Z tohto dôvodu súd pre účely zvýšenia výživného zisťoval pomery účastníkov aj v čase rozvodového konania. Návrh na rozvod manželstva bol podaný 2.10.2006. V tom čase bola maloletá žiačkou 4. ročníka základnej školy. Matka bola od 1.7.2006 do 10.6.2007 evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Otec pracoval v spoločnosti DUMA plus, s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce, kde podľa mzdového listu dosahoval čistý priemerný mesačný príjem v sume 992,35 Sk. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.
V súčasnosti maloletá navštevuje 9.ročník základnej školy, od septembra nastupuje na Strednú odbornú školu v Leviciach, kde je potrebné do septembra uhradiť poplatok 50 eur. V školskej jedálni sa nestravuje. Má svoje záľuby, avšak na žiadne platené krúžky nechodí. Zvýšené náklady sú na nákup oblečenia, na výlety, tiež je potrebné zakúpiť pracovné oblečenie na strednú školu.
Matka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 156,81 eur a prídavky na dve deti 45,08 eur. Má vyživovaciu povinnosť k mal. C., nar. X.X.XXXX, ktorý chodí do materskej školy. Matka je vydatá, manžel je zamestnaný. Spoločne s deťmi bývajú u matkiných rodičov, náklady na bývanie predstavujú mesačne 178 eur plyn, 10,90 eur digi TV, 110 eur elektrina a štvrťročne 68 eur voda. Z uvedených súm uhrádza matka s manželom polovicu. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo.
Otec od 10.6.2009 do 9.2.2011 pracoval v spoločnosti LENCOS s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 329,54 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou na žiadosť otca. Otec tvrdil, že nevie o tom, že by pracovný pomer bol ukončený na jeho žiadosť, ale zamestnávateľ prepúšťal a povedal mu, že ak by dostal výpoveď, nemohol by sa zaevidovať na úrade práce. Od 10.2.2011 do 2.8.2011 bol otec evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od 23.8.2011 pracoval v spoločnosti SE BORDNETZE - Slovakia s.r.o., kde s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 6.10.2011. Otec si názov tejto firmy nepamätal, uviedol, že to bola asi firma CBS, ale prepustili ho, lebo na vysokozdvižnom vozíku „ prekotil “ nejaké veci. Od uvedenej doby otec nikde nepracoval, nepoberal dávky v hmotnej núdzi a ani o ne nepožiadal, na úrade práce sa zaevidoval až 25.5.2012, tvrdí, že peniaze mu dáva družka, mama, sestra, priatelia. Je ženatý s Z. S., ktorá je nezamestnaná, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani invalidný dôchodok, avšak už nežijú v spoločnej domácnosti. Otec v súčasnosti žije s družkou V. B., ktorá je zamestnaná. Bývajú v podnájme, za ktorý mesačne uhrádzajú 360 eur vrátane energií. Otec pred súdom uviedol, že na dávky v hmotnej núdzi nemá nárok, nakoľko je stále ženatý, ale žiadne rozhodnutie nedostal. Vzápätí vak tvrdil, že o dávky v hmotnej núdzi nepožiadal, lebo si vybavuje, aby sa mohol chodiť podpisovať na úrad práce do Nitry a potom si vybaví aj dávky, vraj tak mu to poradili. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nevlastní nehnuteľnosti ani žiadne motorové vozidlá.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné, vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rod. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zmeniť rozhodnutie súdu o výživnom je možné v prípade, že dôjde k závažnej zmene pomerov na strane niektorého z účastníkov, ktorá ovplyvní jeho situáciu nielen na krátky čas. Ide o zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Maloletá je v 9. ročníku základnej školy, s čím sa nepochybne zvýšili výdavky jednak so školou, ošatením, alej aj kultúrnym a športovým vyžitím. Matke pribudla vyživovacia povinnosť a vzhľadom na príjem, ktorým je opatrovateľský príspevok a prídavky na deti, sa môže na výžive dcéry podieľať len v obmedzenej miere. Otec je síce momentálne nezamestnaný, avšak pracovný pomer v LENCOS s.r.o. ukončil dohodou na vlastnú žiadosť a posledný pracovný pomer v SE - BORDNETZE bol s otcom skončený v skúšobnej dobe z jeho viny, preto takého počínanie otca súd vyhodnotil ako vzdanie sa zárobku bez dôležitého dôvodu. Okrem toho otec po celý čas svojej nezamestnanosti nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, súdu sa snažil neustále predkladať rôzne zavádzajúce dôvody, prečo tak neurobil, tvrdil, že peniaze mu dáva matka, sestra, družka a pod. a napriek svojej zlej finančnej situácii, býva v podnájme za 360 eur. Tieto tvrdenia otca súd považuje za účelové.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a suma 60 eur je primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa.
Počiatok zvýšenia výživného súd určil od podania návrhu, kedy už bola preukázaná zmena pomerov. Pre spätné zvýšenie výživného súdu nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Otcovi tak vznikla
zaostalosť od podania návrhu do rozhodnutia súdu v sume 659,35 eur ( 26,81 eur = rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným; jún 2010 => 28 dní x 0,89 eur na deň = 24,92 eur; júl až december 2010 => 6 mesiacov x 26,81 eur = 160,86 eur; rok 2011 => 12 mesiacov x 26,81 eur = 321,72 eur; január až máj 2012 => 5 mesiacov x 26,81 eur = 134,05 eur; jún 2012 => 20 dní x 0,89 eur na deň = 17,80 eur ).
Keďže otec vzal návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok vo výroku o výživnom pre maloleté deti je predbežne vykonateľný.