Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_7C-31-2011.pdf
PDF · 79.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák, v právnej veci navrhovateľky Y. J., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom J. 5, J., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom H.. J. Z., zamestnancom Okresného súdu Trebišov, proti odporcovi T. J., bytom T. 7, J., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom H.. T. M., zamestnancom Okresného súdu Trebišov, za účasti maloletého Y. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom C. práce sociálnych vecí a rodiny J., o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému, rozhodol takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom došlým na tunajší súd dňa 21.2.2011 žiadal aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému Y.. Svoj návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti s odporcom nežije od marca 2005, pričom maloletý Y. nie je biologickým synom odporcu. Podaním došlým na tunajší súd dňa 23.5.2011 navrhovateľka doplnila svoj návrh ohľadom úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému.
Okresný súd Michalovce uznesením sp.zn. 7C/31/2011 zo dňa 3.1.2012 podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní.
Okresný súd Michalovce uznesením sp.zn. 7C/31/2011 zo dňa 18.4.2012 podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil navrhovateľke opatrovníka na jej zastupovanie v konaní.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka navrhovateľky, opatrovníka odporcu a kolízneho opatrovníka.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 20 ods. 1 Zákona o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.
Podľa § 20 ods. 2 Zákona o rodine, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.
Podľa § 21 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.
Podľa § 21 ods. 2 Zákona o rodine, ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel medzitým nové manželstvo.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Vykonaným dokazovaním oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd mal za to, že navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala skutočnosti ňou tvrdené v podanom návrhu. Vzhľadom na to, že súd musel konať bez účasti účastníkov konania, ktorých zastupovali súdom ustanovení opatrovníci, súd nemal možnosť vypočuť účastníkov konania ku skutočnostiam tvrdených navrhovateľkou v podanom návrhu, to znamená, že súd nemal možnosť, a to jednak výsluchom účastníkov, prípadne výsluchom svedkov alebo inými dôkazmi zistiť, či manželstvo účastníkov konania plní, alebo neplní svoj účel, či je alebo nie je trvalo rozvrátené a či je možné očakávať od účastníkov obnovu manželského spolužitia. Keďže navrhovateľka nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení v podanom návrhu z uvedeného dôvodu súd za takejto dôkaznej situácie návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.