Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-163-2012.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Subarea
17Co/163/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W. M. I. E., F. C.: XX XXX XXX, so sídlom v I. E., P. X, O. XXX, zastúpený: Z. M., F., C.: XX XXX XXX, J. X, V., proti odporcovi E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. O. V., R. B. č. XXXX/X, štátneho občana SR, o zaplatenie 417,33 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. februára 2012, č.k. 3C/3/2012-61, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania
z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 317,81 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 31,25 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 249,76 Eur od 03.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 13,10 Eur, ktoré sumy povolil odporcovi splácať v splátkach vo výške 35 Eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Vo zvyšku návrh zamietol. Zo znenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa považoval návrh na začatie konania čiastočne dôvodný a to v časti istiny 317,81 Eur a nedôvodný v časti istiny 99,52 Eur. Výrok o trovách odôvodnil odkazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Poukázal na to, že návrh bol dôvodný v časti istiny 317,81 Eur a nedôvodný v časti istiny 99,52 Eur a tak čistý úspech navrhovateľa predstavuje 52,30 % z uplatnených účelných trov konania vo výške 25 Eur a ako súdny poplatok mu preto priznal 13,10 %, t.j. náhradu trov konania vo výške 13,10 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi navrhovateľa. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vzhľadom k tomu, že tieto nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva, pretože z listín predložených navrhovateľom a to najmä z výzvy zo dňa 23.01.2008 je zrejmé, že navrhovateľ má vlastný právny odbor, teda oddelenie, ktoré má na starosti vybavovanie právnej agendy, teda aj podávanie žalobných návrhov a vykonávanie úkonov v súdnom konaní. Vyslovil názor, že súdu je aj z iných obdobných prípadov zrejmé, že daný právny odbor podáva vo veci návrhy a jeho pracovníci na zastupovanie majú udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú, a teda a nič mu nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom tak, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nevidel žiadnu reálnu potrebu, aby navrhovateľ svoje práva uplatňoval na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu, a preto trovy, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastúpením advokátom, považoval súd za neúčelné a nehospodárne a tieto mu nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu a to jeho výroku o náhrade trov prvostupňového konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho
zmenu tak, že bude „vyhovené návrhu navrhovateľa“, prípadne zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní vyslovil názor, že v predmetnom súdnom konaní nebol dôvod na nepriznanie navrhovateľom požadovaných trov právneho zastúpenia, nakoľko navrhovateľ požaduje úhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. S názorom súdu, že navrhovateľ má vlastný právny odbor na vybavovanie právnej agendy prejavil nesúhlas, nakoľko je potrebné odlíšiť administratívne oddelenie spoločnosti od advokátskej kancelárie. Administratívne oddelenie vybavuje kompletizáciu spisu pred jeho odovzdaním právnemu zástupcovi pre zastupovanie v prípadnom súdnom konaní. Zo strany právneho zástupcu navrhovateľa dochádza k príprave, prevzatiu a rokovaniam o každom jednotlivom prípade, ktorý má byť žalovaný na súde, pričom tento musí ku každému prípadu pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Považoval za zrejmé, že správne a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje už pri prevzatí veci posúdiť, či je vec vôbec možné a rentabilné riešiť prostredníctvom súdneho konania. Právny zástupca navrhovateľa taktiež ku každému prípadu, ktorý mu je odovzdaný navrhovateľom zriadi zložku a vedie evidenciu za účelom jeho úspešného vyriešenia. Skutočnosť, či navrhovateľ disponuje právnym odborom alebo nie, preto nepovažuje z hľadiska priznania náhrady trov právneho zastúpenia za relevantný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žiadny z pracovníkov navrhovateľa nemá udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú, ako to uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď všetky úkony a podania na súd sú uskutočňované výlučne advokátskou kanceláriou, ktorá je splnomocnená na zastupovanie navrhovateľa v predmetných súdnych konaniach. Spochybnil názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľ mohol hájiť svoje práva i v konaní pred súdom sám tak, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov konania a poukázal na článok 47 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia by považoval za rozporné s týmto článkom Ústavy SR, lebo navrhovateľ nie je schopný sám relevantne sa zastúpiť v súdnom konaní, nakoľko nedisponuje právnym vzdelaním v takom rozsahu, ako ním disponuje advokát.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ku ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie v zmysle odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Základným meradlom pre nárok na náhradu trov v zmysle ust. § 142 O.s.p. je miera úspechu vo veci. Platí preto, že ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada trov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada trov bude pomerne rozdelená, ak vyváži úspech neúspech, súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia aj v prípade, keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd mu môže priznať plnú náhradu trov, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, v ktorom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa právne odôvodňuje svoj výrok o náhrade trov odkazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré zároveň aj cituje. Následne však uvádza, že návrh bol dôvodný v časti istiny 317,81 Eur a nedôvodný v časti istiny 99,52 Eur a preto čistý navrhovateľov úspech predstavuje 52,30 % (úspech navrhovateľa 76,15 % - úspech odporcu 23,85 %). Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa svoj výrok o náhrade trov neodôvodnil jednoznačne a nie je z neho zrejmé, či hodlal postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov podľa odseku 3 alebo odseku 2 prvá veta ustanovenia § 142 O.s.p. V prípade, pokiaľ by mal rozhodovať o trovách podľa § 142 ods. 3 O.s.p. ako to uvádza, tak potom by mal priznať náhradu uplatnených trov, teda súdny poplatok v celosti a odmenu za právne zastúpenie v základnej sadzbe tarifnej odmeny podľa výšky priznaného plnenia, t.j. z istiny 317,81 Eur. V prípade rozhodovania o trovách podľa § 142 ods. 3 O.s.p. neprichádza do úvahy pomerné rozdeľovanie trov podľa percentuálneho úspechu tak, ako k tomu pristupoval súd prvého stupňa. Percentuálne vymedzenie úspechu prichádza do úvahy len pri rozhodovaní o náhrade trov podľa § 142 ods. 2 prvá veta O.s.p. Aj v prípade, pokiaľ by súd prvého stupňa hodlal náhradu trov pomerne rozdeliť a teda priznať 13,10 % účelne vynaložených trov, tak zo sumy 25 Eur nemôže 13,10 % predstavovať 13,10 Eur.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa si predovšetkým ozrejmí, či hodlá rozhodnúť o náhrade trov podľa § 142 ods. 3 alebo § 142 ods. 2 a vypočítať náhradu trov spôsobom zodpovedajúcim týmto zákonným ustanoveniam.
Odvolací súd nepovažuje za správny ani záver súdu prvého stupňa týkajúci sa účelne vynaložených trov. Z ust. § 142 O.s.p. vyplýva, že priznať možno úspešnému účastníkovi len náhradu tých trov, ktoré boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Ide o všeobecný princíp, ktorý sa používa vo všetkých prípadoch, keď sa priznáva náhrada trov konania. Podľa doterajšieho výkladu citovaného zákonného ustanovenia súdnej praxe platí, že účastník má právo zvoliť si ako zástupcu advokáta, ktorý by mu v konaní poskytol odbornú právnu pomoc a preto trovy takéhoto zastúpenia sú vždy potrebné.
V prejednávanej veci ďalej zo spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by dávali podklad pre záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ má vlastný právny odbor, teda oddelenie, ktoré má na starosti vybavovanie právnej agendy a tým podávanie žalôb a vykonávanie úkonov v súdnom konaní, nevyplýva to ani z výzvy zo dňa 23.01.2008. V tejto výzve, ktorá sa nachádza na č.l. 11 spisu vyzýva V. I. odporcu na plnenie dlhu a zároveň oznamuje, že ak neobdržia platbu do 10 dní, odovzdá zmluvu do správy agentúry, ktorá je poverená vymáhať zaplatenie dlžných čiastok. Výzva je podpísaná vedúcim oddelenia správy pohľadávok V. I. R. D. K. F. v V., čo nemožno považovať za právny odbor.
V ďalšom konaní preto súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov podľa ust. § 142 ods. 2, prípadne § 142 ods. 3 O.s.p., s tým, že za účelne vynaložené trovy je potrebné považovať aj odmenu za právne zastúpenie vo veci.
Keďže neboli splnené podmienky ako pre potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, bolo potrebné rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách zrušiť a v tejto časti vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu bude súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .