Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoPr-1-2012.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoPr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., A. XXXX, zastúpený JUDr. A. T., bytom H., H. XXXX/X, proti odporcom: 1/ O.. S. B., bytom H., Dr. V. XXXX/XX, 2/ Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša, so sídlom Topoľčany, Gagarinova 2490/13, IČO: 42 120 420, zast. Mgr. Romanom Nagyom, advokátom so sídlom Nitra, Boženy Němcovej 4, o zaplatenie sumy 3.780 eur, o odvolaní odporcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07. 03. 2012 č. k. 6Cpr/1/2011-90, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu v 2/ rade p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.676,87 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom nevyplatenej mzdy a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň zamietol návrh voči odporcovi v 1/ rade. Odporcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za návrh 220,61 eura, pretože navrhovateľ bol oslobodený od súdnych poplatkov a odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní trovy nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej právne oprel o ust. § 118 ods. 1, § 120 ods. 1, § 130 ods. 2 vety prvej, ods. 4, 5 vety prvej zák. č. 311/2011 Zb., Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) a konštatoval, že navrhovateľ s odporcom v 1/ rade dňa 01. 10. 2009 uzatvorili pracovnú zmluvu s dohodnutým nástupom práce dňa 01. 10. 2009 do funkcie školník a prevádzkový pracovník s povinnosťou viesť motorové vozidlo. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 30. 06. 2011. Podľa pracovnej zmluvy mzdové podmienky mali byť upravené dohodou. Pracovný pomer navrhovateľa skončil dňa 30. 06. 2011. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že počas trvania pracovného pomeru odporca vyplácal navrhovateľovi mzdu mesačne vo výške 262 eur. Mzda bola vyplácaná bez vydania dokladu o mzde, výplatnej pásky, z ktorého by sa dozvedel výšku skutočnej mzdy. O tejto sa dozvedel až v apríli 2011, keď mu peniaze namiesto ekonómky vyplatila sekretárka, ktorá ho vyzvala na prebratie výplatnej pásky. Na páske bola uvedená čistá mzda 442 eur. Vychádzajúc z tejto sumy potom žalobou uplatnil nárok na zaplatenie rozdielu vyplácanej mzdy v sume 262 eur a mzdy, ktorá mu mala byť vyplácaná v sume 442 eur mesačne, v celkovej sume 3.780 eur, za obdobie 21 mesiacov. Súd prvého stupňa konštatoval, že bolo povinnosťou odporcu v záujme riadneho postupu pri vyplácaní mzdy odovzdať navrhovateľovi doklad o výške vyplatenej mzdy, aby mal vedomosť, v akej výške mu je skutočne vyplácaná. V jeho záujme bolo vyplácať navrhovateľovi mzdu oproti podpisu tak, aby mal hodnoverný doklad aj v rámci vedenia účtovných dokladov a aby mohol bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že mzda vykazovaná na výplatných páskach bola navrhovateľovi v skutočnosti aj vyplácaná. S poukazom na rozdielne tvrdenia
účastníkov konania súd považoval za hodnovernejšie tvrdenie navrhovateľa o mzde vyplácanej vo výške 262 euro mesačne a o tom, že rozdiel o mzde sa dozvedel až pri prevzatí výplatnej pásky za mesiac marec 2011. Za celkové obdobie trvania pracovného pomeru 21 mesiacov podľa výplatnej pásky mala byť navrhovateľovi vyplatená suma 9.178,87 eura, bola mu vyplatená v sume 5.502 eur, a preto súd zaviazal odporcu v 2/ rade, ako zamestnávateľa navrhovateľa, zaplatiť mu rozdiel v sume 3.676,87 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči odporcovi v 1/ rade návrh zamietol s odôvodnením, že k januáru 2010 došlo k prechodu práv a povinností z odporcu v 1/ rade na odporcu v 2/ rade a tento preto nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2/ rade, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že listinnými a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že navrhovateľovi bola vyplácaná suma uvedená na výplatných páskach, teda suma 442 eur mesačne. Počas celej doby pracovného pomeru nenamietal výšku mzdy a nedoplatku sa začal domáhať, až keď sa dostal do finančných problémov. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že tvrdenia navrhovateľa môžu byť účelové s cieľom získať peniaze. Poukázal na to, že mu poskytoval nadštandardné výhody (ubytovanie a pôžičky) a nemal záujem ho poškodzovať. Vytkol súdu prvého stupňa, že neprihliadol na výpoveď zamestnankyne S. a ani na doklady mzdovej evidencie. Podpísanie dokladu o mzde je právom, nie povinnosťou zamestnanca a nemožno ho k týmto úkonom donútiť. Skutočnosť, že doklady nie sú podpísané navrhovateľom, navyše z jeho vlastnej vôle, nemôžu znížiť ich hodnovernosť. Poukázal na to, že sa takýmto spôsobom peniaze vyplácali dlhodobo a navrhovateľ nemal žiadne výhrady. Mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie o nevyplatenej mzde.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v pracovnej zmluve nebola dohoda o mzde, preto nemal možnosť porovnať vyplácanú a dohodnutú sumu mzdy. Je poberateľom starobného dôchodku, preto tvrdenie, že sa začal domáhať doplatku mzdy až keď mal finančné problémy, nie je pravdivé. Riadne zaúčtovanie výplaty nie je možné bez podpisu poberateľa a priznanie účtovníčky, že nedávala podpisovať výdavkové doklady, ale ich predložila zaváňajúce novotou na pojednávaní, tiež nesvedčí o pravdivosti jej tvrdení.
Odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2/ rade proti vyhovujúcej časti nie je dôvodné. Odporca v 1/ rade odvolanie nepodal a odvolaním nebola napadnutá ani zamietajúca časť rozsudku, preto v tejto časti a vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 130 ods. 2 veta prvá ZP mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Okrem druhu práce, miesta výkonu práce a dňa nástupu do práce za podstatnú obsahovú náležitosť pracovnej zmluvy ZP považuje mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Uvedená obsahová náležitosť pracovnej zmluvy charakterizuje právnu povahu pracovného pomeru ako odplatného právneho vzťahu, v ktorom je najdôležitejšou právnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Tejto povinnosti zamestnanca zodpovedá základná právna povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za vykonanú prácu. Akým spôsobom si účastníci pracovného pomeru majú dohodnúť mzdové podmienky, Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis neustanovuje. Zákonník práce v § 120 zakotvuje iba minimálnu úroveň mzdových nárokov zamestnancov.
Predmetom konania v danej veci bol návrh navrhovateľa na zaplatenie mzdy, a to rozdielu vyplácanej mzdy vo výške 262 eur mesačne za dobu od 01. 10. 2009 do 30. 06. 2011 a mzdy, ktorá mala byť vyplácaná navrhovateľovi podľa výplatnej pásky v sume 442 eur mesačne. Navrhovateľ tvrdil, že odporca v 2/ rade mu vyplácal v skutočnosti iba sumu 262 eur, hoci podľa výplatnej pásky mu mal vyplácať sumu 442 eur, o čom sa dozvedel v apríli 2011, keď mu bola výplatná páska odovzdaná. Dovtedy výplatnú pásku nepreberal, túto od zamestnávateľa nepožadoval. Počas trvania pracovného pomeru vychádzal z toho, že dohoda o mzde bola uzatvorená ústne, pričom výška mzdy bola dohodnutá v rozsahu minimálnej mzdy. Až z výplatnej pásky sa dozvedel, že skutočná mzda bola 442 eur, preto žiadal doplatiť rozdiel medzi mzdou, ktorá bola vyplatená a ktorá mu mala byť vyplatená. Odporca v 1/ rade, ktorý je štatutárnym zástupcom odporcu v 2/ rade, ako aj vypočutá svedkyňa účtovníčka L. S. uvádzali, že navrhovateľovi bola mzda vyplácaná vo výške 442 eur mesačne a teda mzda v takejto výške bola aj ústne dohodnutá. Súd prvého stupňa prijal záver, že povinnosťou odporcu v záujme riadneho postupu pri vyplácaní mzdy bolo odovzdať navrhovateľovi doklad - výplatnú pásku, aby mal vedomosť, v akej výške je jeho mzda skutočne vyplácaná a navyše bol v jeho záujme vyplácať mu mzdu oproti podpisu, aby mal hodnoverný doklad aj v rámci vedenia účtovných dokladov na preukázanie skutočne vyplatenej výšky mzdy. Mal za to, že odporca nepreukázal tvrdenie o vyplatenej mzde v sume 442 eur ako je uvádzaná na výplatných páskach, a preto návrhu vyhovel tak, že odporcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.676,87 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou (5.502 eur) a sumou, ktorá mu mala byť vyplatená (9.178,87 eur) za obdobie 21 mesiacov.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Bolo potrebné vychádzať z toho, že medzi navrhovateľom a odporcom v 2/ rade bol uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú od 01. 10. 2009 do 30. 06. 2011. Podľa dohody v pracovnej zmluve mali byť mzdové podmienky upravené dohodou. Odporca v 2/ rade v konaní predložil listinné dôkazy, výplatné pásky, z ktorých vyplýva, že navrhovateľovi bola vyplácaná mzda v sume 442 eur mesačne. Výplatné pásky sú dôkazom toho, aká bola skutočná dohoda o mzde navrhovateľa bez ohľadu na to, že navrhovateľ vychádzal z toho, že mu dohodnutá mzda bola 262 eur mesačne a to do času, kým mu bola odovzdaná výplatná páska, v ktorej zistil inú výšku mzdy. Naopak, odporca v 2/ rade, ako aj svedkyňa, účtovníčka L. S. nepopierali, že mzda s navrhovateľom bola dohodnutá v sume 442 eur mesačne, sporným však zostalo tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu v tejto sume vyplácaná mzda v skutočnosti nebola. V tomto konaní však ohľadom skutočnej výšky vyplácanej mzdy dôkazné bremeno zaťažuje odporcu v 2/ rade, ktorý mal preukázať, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že mu bola mzda vyplatená iba v sume 262 eur nie sú pravdivé a vyvrátiť ich nad všetky pochybnosti. Takýmto dôkazom mohol byť podpis na výplatnej páske, z ktorej by bolo zrejmé, v akej výške bola v jednotlivé mesiace mzda vyplácaná, pričom takýto postup korešponduje so zákonnou povinnosťou zamestnávateľa odovzdať zamestnancovi výplatnú pásku s údajmi o mzde, ako aj ďalšími náležitosťami, súvisiacimi s pracovným pomerom (dovolenka, práceneschopnosť, odmeny, odvody a pod.). Tvrdenie odporcu v 2/ rade, že navrhovateľ nepožadoval výplatnú pásku je v tomto konaní právne bezvýznamné. Odporca v 2/ rade nepredložil žiadny dôkaz o tom, v akej výške vyplácal navrhovateľovi mesačne mzdu, čo malo za následok dôkaznú núdzu a táto nemôže ísť na vrub zamestnanca tak, ako konštatoval aj súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) odvolanie odporcu v 2/ rade proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku nepovažoval za dôvodné a v tejto časti rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, ich náhradu nepriznal, pretože túto nepožadoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.