Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-223-2011.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/223/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa Y. W., bytom C. X, A., zastúpeného R.. J. U., E. so sídlom v A., C. X, proti odporkyni K.. E. S., bytom Q., T. XX, o zaplatenie 4.213 Eur (126.921,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. mája 2011, č.k. 6C/36/2007 - 258, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom zamietol návrh navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi do troch dní 1.652,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.652,05 Eur od 19.07.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 2.560,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.213 Eur od 01.01.2007 do 18.07.2007 a úrokom z omeškania prevyšujúcim 8,5 % ročne zo sumy 1.652,05 Eur od 19.07.2007 do zaplatenia návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Účastníkov zaviazal k povinnosti nahradiť štátu trovy konania, a to navrhovateľa vo výške 182,33 Eur a odporkyňu vo výške 117,60 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Okresného súdu Prievidza. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 126.921,- Sk (4.213 Eur) s príslušenstvom, z dôvodu, že spolu s odporkyňou boli dedičmi zo závetu zriadeného sestrou odporkyne H. F., na základe ktorého mal navrhovateľ po smrti poručiteľky nadobudnúť 16 tam konkrétne určených hnuteľných vecí a za dedičku ostatného hnuteľného aj nehnuteľného majetku bola určená odporkyňa. Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa hnuteľné veci, ktoré podľa závetu boli odkázané jemu, predala alebo inak s nimi naložila, preto si uplatňoval ekvivalent hodnoty sporných hnuteľných vecí ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 29.09.2008 rozsudkom č.k. 6C/36/2007 - 83, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 2 O.s.p., pretože v konaní nepreukázal, že by sa sporné hnuteľné veci, tvoriace predmet závetu, boli v čase smrti poručiteľky v byte nachádzali a ich následným nevydaním by sa odporkyňa bezdôvodne obohatila. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17C/304/2008 - 104 zo dňa 21.04.2009 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil tým, že nárok navrhovateľa posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pričom sa javí jeho nárok ako nárok na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Predpokladom na vydanie veci je jednak preukázanie vlastníckeho práva
navrhovateľa, čo sa v danom prípade z testamentu dá predpokladať, jednak preukázanie, že veci, ktoré vlastnícky patria navrhovateľovi, zobrala, resp. má u seba odporkyňa. Náhrady škody vo forme náhrady v peniazoch sa vlastník môže domáhať len v prípade, ak by odpadla základná podmienka vindikačnej žaloby - jej predmet - v dôsledku zničenia, odcudzenia, resp. spotrebovania veci. Pokiaľ teda navrhovateľ žiada priamo finančnú náhradu od odporkyne, musí preukázať, že predmet vydania fyzicky neexistuje. Preto odvolací súd považoval za potrebné, aby navrhovateľ navrhol dôkazy na preukázanie skutočnosti, že odporkyňa má veci, ktoré mu boli odkázané poručiteľkou v závete, vo svojej dispozícii, resp. že tieto veci mala vo svojej fyzickej dispozícii a následne došlo k ich likvidácii a až po vykonaní týchto dôkazov, aby súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodol. Navrhovateľ v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil svoj návrh na začatie konania tak, že v prvom rade požadoval od odporkyne vydanie vecí, ktoré mu boli odkázané v závete a eventuálne sa domáhala zaplatenia ekvivalentu hodnoty týchto vecí vo výške 4.213 Eur s úrokom z omeškania. Súd doplnil dokazovanie v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty sporných vecí a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že úspešnosť navrhovateľa závisela od preukázania okolností, že veci poňaté v závete poručiteľky ako tie, ktoré má nadobudnúť navrhovateľ zobrala, resp. má u seba odporkyňa. Vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa mala k dispozícii nasledovné hnuteľné veci: kuchynský stôl so štyrmi poličkami, RTV stolík FARAON, barový stolík GLOBUS, obývaciu stenu FARAON, skriňu FARAON - 2 ks, posteľ OLYMPIA a televízor Color I.. V konaní nebolo preukázané, že by v deň smrti poručiteľky existovali ostatné hnuteľné veci, ktoré by sa následne dostali do dispozície odporkyne. Keďže žiadna z týchto hnuteľných vecí v súčasnosti neexistuje, návrh navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí zamietol. Konštatoval, že pokiaľ sa jedná o televízor Color I., RTV stolík FARAON a barový stolík GLOBUS, súd mal za preukázané, že tieto hnuteľné veci odporkyňa zničila, preto navrhovateľ má právo domáhať sa náhrady škody vo forme náhrady v peniazoch. Pri stanovení výšky škody vychádzal z ceny týchto hnuteľných vecí určenej znaleckým posudkom v dobe ich poškodenia. Pokiaľ ide o chrómový kuchynský stôl so štyrmi stoličkami, obývaciu stenu FARAON, skrine FARAON - 2 ks a posteľ OLYMPIA, u týchto vecí mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania za preukázané, že aj tieto veci sa nachádzali v dispozícii odporkyne, ktorá k ich vydaniu bola vyzvaná navrhovateľom a na túto výzvu nereagovala. Takéto konanie potom možno považovať za protiprávny úkon, pričom odporkyňu postihuje zodpovednosť za škodu, ktorá v dôsledku tohto činu vznikla. Pri určovaní výšky škody vychádzal súd z rovnakých skutočností ako v prípade vecí, ktoré boli odporkyňou zničené, pričom škoda bola ustálená znaleckým posudkom. Odporkyňu tak zaviazal zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody celkovú sumu vo výške 1.652,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 19.07.2007, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby odporkyni do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že navrhovateľ u ostatných vecí neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by tieto veci v čase smrti poručiteľky existovali. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 460, § 461 ods. 1, § 126 ods. 1, § 517 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že odporkyňa by podľa pomeru úspechu vo veci mala nárok na náhradu trov konania, keďže si však tieto trovy neuplatnila, súd jej náhradu týchto trov nepriznal. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v časti, v ktorej bol navrhovateľ neúspešný a proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, prizná mu náhradu prvostupňového aj odvolacieho konania a odporkyňu zaviaže zaplatiť všetky platby. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. videl v tom, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. písm. h/, t.j. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, že súd jednoducho uzavrel problematiku nevydaných vecí odporkyňou tak, že závetné veci odporkyňa zničila, čím spôsobila škodu navrhovateľovi, avšak v konaní nebolo preukázané, že nevydané veci odporkyňa zničila. V skutočnosti odporkyňa nevydala závetné veci navrhovateľovi, pričom v takomto prípade nie je rozhodujúce, akým spôsobom s vecami naložila, je len isté, že závetné veci sa nachádzali v byte poručiteľky v čase jej smrti. V uvedenom zmysle videl právne pochybenie súdu, ktoré nevydané veci hodnotil ako náhradu škody, pričom podľa jeho názoru ich mal vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že v súdnom konaní namietal nesprávny postup prvostupňového súdu v tom, že znalcovi z odboru elektrotechniky nedal ohodnotiť všetky závetné
veci, ale iba televízor I., čím v podstate súd naznačil, že za elektrotechnické zariadenia v byte zamýšľa nepriznať náhradu a tým vlastne prejudikoval budúce rozhodnutie vo veci samej. Opodstatnenosť dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. videl v tom, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil veci z titulu náhrady škody namiesto bezdôvodného obohatenia, s čím súvisia nesprávne vyhodnotenia svedeckých výpovedí vo veci, keď súd neprihliadol na výpoveď hlavného svedka H. Z. a nedbal ani na námietky navrhovateľa voči svedkom, ktorí boli vypočutí na návrh odporkyne. Nesprávnosť výroku o náhrade trov konania videl v tom, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ mal úspech vo výške 1.652,05 Eur, čo predstavuje podiel v pomere k celku 39,21 %, preto podľa jeho názoru mu mal súd priznať náhradu trov konania v pomere 39,21 % z uplatnenej sumy trov z 2.227,83 Eur, čo predstavuje 873,53 Eur. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru mal súd priznať navrhovateľovi plnú náhradu trov konania a mal aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a to na základe úvahy súdu, keď pri úvahe súdu o priznaní náhrady trov súdneho konania by súd pri správnom postupe dospel k tomu, že odporkyňa zavinila vznik sporu, pretože okrem iného nereagovala na výzvu súdu, aby závetné veci vydala navrhovateľovi a ďalej v priebehu konania nehovorila pravdu k predmetu konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.
V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uplatňuje dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), ktorý videl v skutočnosti, že súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil (ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Je teda zrejmé, že navrhovateľ vo svojom odvolaní v oboch prípadoch ako odvolací dôvod uplatňuje nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, t.j. odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Preskúmaním odvolací súd nezistil opodstatnenosť uvedeného odvolacieho dôvodu. Súd prvého stupňa sa v zmysle ust. § 226 O.s.p. riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že uplatnený nárok navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa § 126 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie vecí a že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ vo svojom pôvodnom rozhodnutí nárok navrhovateľa posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa v intenciách tohto zrušujúceho rozhodnutia týmto vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu dôsledne riadil a po vykonanom dokazovaní, keď v konaní nebolo preukázané, že by sporné hnuteľné veci v súčasnosti existovali, nárok na vydanie týchto hnuteľných vecí zamietol a priznal navrhovateľovi správne náhradu škody u tých vecí, u ktorých bolo preukázané, že ich odporkyňa mala vo svojej dispozícií a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Nemožno teda konštatovať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, a preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd nepovažoval za opodstatnený.
Za správny považoval odvolací súd aj výrok prvostupňového súdu o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej veci bola v konaní úspešnejšia odporkyňa, pretože navrhovateľ bol voči nej úspešný len v 39% (1652,05 : 4213) a
neúspešný v 61% (2560,95 : 4213). Celkový úspech odporkyne v konaní je 22% (61% -39 %), preto by súd prvého stupňa odporkyni takýmto percentom priznal náhradu jej trov, účelne vynaložených v konaní. Nakoľko si však navrhovateľka náhradu týchto trov neuplatnila, súd jej len z tohto dôvodu náhradu týchto trov nepriznal. Skutočnosť, že navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, by bola zohľadnená práve v tom, že odporkyni by neboli priznané celé trovy konania, preto právny názor navrhovateľa, že súd mu mal priznať aspoň 39% ním uplatnených trov, nie je správny. Odvolací súd nezistil dôvod ani na uplatnenie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách konania tak, ako to požadoval navrhovateľ v odvolaní, nakoľko nemožno v danej veci hovoriť o tom, že by mal navrhovateľ neúspech len v pomerne nepatrnej časti, alebo že by rozhodnutie súdu záviselo len od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, nakoľko v danom prípade bol nárok navrhovateľa v časti zamietnutý pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.
Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Keďže prvostupňový súd vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .