Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Miženka, prísediacich JUDr. Márie Csizmadiovej a Márie Dikanovej, v trestnej veci obžalovaného Q. C., na hlavnom pojednávaní 20.6.2012, takto

rozhodol:

obžalovaný Q. C., nar. XX.XX.XXXX v Šali, bydlisko I. C., I. F.. Č.. XX, okres Šaľa, od 16.07.2010 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

v októbri 2009, v presne nezistený deň, v obci I. C., v rodinnom dome číslo XX, na I. ulici, fyzicky napadol J. K., ktorá bola invalidnou dôchodkyňou i svoju družku M. K.. J. K.Ú. udieral päsťami, kopal do nej, potom ju odtiahol do komory, kde ju za ruky priviazal k železnej skobe upevnenej v stene a nechal ju tam. Údermi i kopaním spôsobil jej zlomeninu pravej nosovej kosti s krvácaním z nosovej dutiny, zranenie hlavy so zakrvácaním do mäkkých pokrývok lebečných v pravej spánkovej oblasti a pravého spánkového svalu. M. K., o ktorej vedel, že je tehotná udieral takisto po rôznych častiach tela a potom ju železnou reťazou za ruky priviazal o skobu umiestnenú v stene zadnej spálne. Na druhý deň ráno poslal M. K., aby sa išla pozrieť na J. K. do komory. Tu zistila, že jej sestra J. je mŕtva, čo mu hneď oznámila. V ten deň v neskorých odpoludňajších hodinách vykopal najmenej jeden meter hlbokú jamu na dvore rodinného domu číslo XX, pri rebríku vedúcom na povalu domu, mŕtve telo J. K. hodil do nej, zalial ho betónom, položil na hlavu nebohej Zuzany ťažký kus betónu a všetko zasypal zemou. Bezprostrednou príčinou smrti J. K. bolo udusenie v dôsledku vdýchnutia krvi pri zlomenine pravej nosovej kosti

t e d a

- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti spôsobil smrť, pričom tento čin spáchal na chránenej osobe - odkázanej osobe,

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom tento čin spáchal na chránenej osobe - tehotnej žene,

č í m s p á c h a l

- zločin zabitie podľa , písmeno a/ s odkazom na písmeno d/ ,

- zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa , písmeno d/ s odkazom na písmeno b/ .

ZA TO MU SÚD UKLADÁ:

- Podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta koná a rozhoduje v tejto trestnej veci na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. , z 7.1.2011, podanej na obžalovaného Q. C. za zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s odkazom na § 139 ods. 1 písm. d) Tr.zák. a za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s odkazom na § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Súd predbežne prejednal obžalobu 28.1.2011 a potom na 12 pojednávaniach uskutočnil dokazovanie v podstate podľa požiadaviek procesných strán. Zamietol návrhy obžalovaného Q.. C. na výsluch svedkov, ktorí sa k predmetu dokazovania v prípravnom konaní nevyjadrovali, zamietol návrh obžalovaného na výsluch nezúčastnenej osoby, ktorá mala byť prítomná pri domovej prehliadke. Domová prehliadka však v tejto trestnej veci nebola vykonaná.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní obž. Q.. C. (čítal jeho výpovede z prípravného konania), vypočul poškodenú M. K. a ďalších 16 svedkov, vypočul znalcov psychológov, psychiatra, znalca z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, znalkyňu z odboru zdravotníctva. Okrem realizácie osobných dôkazov boli na hlavnom pojednávaní prečítaním oboznámené všetky v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy.

Súd pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, vychádzal iba zo skutočností, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté ( ).

II.

Zisťovanie skutkového stavu

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia jeho v prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Obžalovaný Q. C. vo svojej prvej výpovedi 18.7.2010 (po vznesení obvinenia) uviedol, že skutok nespáchal on ale jeho družka M. K.. V konkrétny deň (október 2009) vrátil sa domov, do obce Horná Kráľová, z Rakúska, kde bol kúpiť elektroniku, okolo 21.00 hod.. M. mu povedala, že sestru J. K. predala za 200,- Eur. J. (nebohú) nebil, naopak upozorňoval M., aby ona J. nebila. M. potom brala za nebohú J. invalidný dôchodok vo výške 160,- Eur.

Vo výpovedi 13.8.2010 uviedol, že v októbri 2009 sa vrátil z Rakúska do Hornej Kráľovej (miesta jeho bydliska) okolo 19.30 hod. a videl na dvore vykopanú jamu. M. bola rozrušená a povedala mu, že J. zbila a nevie čo je s ňou. Išiel sa pozrieť do špajze, tam uvidel zakrvavenú J., zdvihol ju zo zeme, položil na posteľ a chcel volať záchranku. M. sa zľakla a preto sa rozhodol, že to nechá tak. Išiel si potom ľahnúť. Ráno o 9.00 hod., po zobudení sa, videl ako M. zahrabáva jamu. Povedala mu, že jamu vykopala a J. hodila do nej. Na hlavu jej dala kameň a naliala betón. Po tejto udalosti žili v rodinnom dome v Hornej Kráľovej až do 16.7.2010 (kedy M. podala trestné oznámenie).

Počas obdobia, kedy u nich žila J. videl ako jej M., jeho družka, dávala facky. J. mala modriny, monokel na tvári, roztrhnutú peru.

V tretej výpovedi 19.7.2010 (pred sudcom pre prípravné konanie) vypovedal, že on so smrťou J. nemá nič spoločné. J. bila M., pripútavala ju ku skobe v komore. Bitku od M. mu potvrdila sama J.. Aj v tejto výpovedi zopakoval, že v októbri 2009 sa vrátil v konkrétny deň z Rakúska a našiel na dvore vykopanú jamu. M. plakala. Išiel sa pozrieť do špajze a videl tam mŕtvu J.. Chcel volať políciu, M. sa však vyhrážala, že keď to urobí zabije seba i deti. Zľakol sa aj on a políciu nevolal. Mŕtvu J. zaniesol do izby na posteľ, bola dobitá. On si išiel ľahnúť. Ráno o 6.00 hod. sa zobudil a videl, že jama nie je zahrabaná. Opäť zaspal a keď sa o 8.00 hod. prebral jama už bola zahrabaná, vo fúriku videl čerstvý betón. M. sa mu priznala, že J. hodila do jamy, potom dala do jamy kamene a 3 fúriky betónu. V tejto výpovedi potvrdil, že vedel o tehotenstve svojej družky M. K. v októbri 2009. M. nebil, nepriväzoval ju ku skobe v dome. S M. majú dvoch synov A. (nar. 14.1.2007) a A. (nar. 18.5.2010).

Obžalovaný Q. C. na hlavnom pojednávaní 16.3.2011 využil svoje právo a nevypovedal. Predseda senátu prečítal preto všetky jeho výpovede z prípravného konania.

Svedkyňa a poškodená M. K. (nar. 25.1.1991) podala trestné oznámenie na obžalovaného Q.. C. 16.7.2010 na polícii v Šali. Jej údaje sa zdali policajtom ako údaje vymyslené a preto ju zaviezli na OO PZ Močenok (miestna príslušnosť). Po ukončení zápisnice o podaní trestného oznámenia o 23.20 hod. dňa 16.7.2010 zavolali potom policajti z Obvodného oddelenia PZ Močenok vyšetrovateľa z OR PZ Šaľa a ten pokračoval v spisovaní zápisnice od 0.30 hod. dňa 17.7.2010 do 1.45 hod. (č. l. 1-5).

Svedkyňa M. K. už v zápisnici o trestnom oznámení podrobne popísala ako v mesiaci október 2009, vo večerných hodinách, v rodinnom dome v Hornej Kráľovej obž. Q.. C. zbil, dokopal do krvi ju i sestru J.. J. omdlela, chytil ju za ruky, odtiahol do komory, priviazal jej ruky o železnú skobu a zamkol ju tam. Na druhý deň ráno okolo 8.00 hod. ju obžalovaný poslal pozrieť sa na J. do komory. Nahmatala jej srdce, to už nebilo, necítila pulz. Oznámila obžalovanému, že zavolá políciu i doktora, ten jej povedal, že aj ju zabije. Hneď ju začal biť a kopať. Aj ju priviazal o skobu v stene (za ruky). Svedkyňa M.. K. uviedla, že jej sestra J. bývala s nimi v Hornej Kráľovej od júla 2009. Po istom čase od jej príchodu, potom čo J. upozornila obž. Q.. C.R., aby ju (M.) nebil, začal biť a týrať aj J.. Uväzoval ju o stoličku, zaviazal jej oči, bil ju päsťami. Bola vždy zakrvavená, bola modrá, čierna od bitky. Bála oznámiť správanie sa obžalovaného voči nim na polícii.

Svedkyňa M. K. ďalej v oznámení popísala ako obž. Q.. C. vo večerných hodinách (v deň, keď J. zbil a tá zomrela) vykopal na dvore rodinného domu v Hornej Kráľovej jamu, J. do nej hodil (zostala ležať na boku a bola bosá), nalial na ňu betón a zasypal zeminou. Udalosť oznámila až 16.7.2010 preto lebo sa obžalovaného bála, psychicky to však veľmi ťažko znášala.

Svedkyňa M. K. vo výpovedi 17.7.2010 ( po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia obž. Q.. C.) vypovedala, že s obžalovaným Q.. C. žila v družskom vzťahu už ako maloletá. Syn A. sa jej narodil, keď ona mala necelých 16 rokov. V podstate od začiatku ich spolužitia ju obžalovaný bil. Najprv to boli iba facky, potom kopance. Viackrát mu preto ušla do Čiech. Vždy ju však našiel a doviedol domov.

V júli 2009 prišla k nim bývať jej sestra J.. Zo začiatku ju obžalovaný nebil, potom však ju začal biť bez príčiny, kopal ju do rôznych častí tela, priväzoval ich obe ku stoličke alebo o železné skoby v stene.

V októbri 2009 J. dokopal, kopal ju do hrude, brucha, hlavy. Udieral ju päsťami do tváre. Priviazal ju motúzom o stoličku. Prosila ho, aby ju nebil. Hodil ju do spálne na posteľ. Tam začala J. chrčať. Jej prikázal poupratovať izbu a počas toho ju bil päsťami. Keď J. neprestávala chrčať odtiahol ju do komory a priviazal ju za ruky o skobu v stene. Po určitom čase, na príkaz obžalovaného, išla za J. do komory, dala jej piť. Upozornila J., aby bola ticho lebo ich obe obžalovaný zabije. Aj ju potom obžalovaný priviazal reťazou za ruky o železnú skobu umiestnenú v zadnej spálni domu. Pripútaná bola celú noc. Obžalovaný chodil v noci za J., počula jej krik. Ráno (okolo 8.00 hod. - 9.00 hod.) ju odviazal a prikázal jej ísť pozrieť, že čo J. v komore robí, či ešte žije. J. však už nedýchala, nejavila známky života. Večer vykopal jamu vedľa vchodu do domu (bola už tma), ona sa musela na to pozerať (zaviazal jej ústa šatkou). Po vykopaní jamy J. odviazal od skoby, vyniesol ju z domu, hodil do jamy (bola skrčená, ležala na boku), zalial jej telo betónom, zasypal zeminou.

Vo výpovedi 23.8.2010 svedkyňa M.. K. podrobnejšie popísala spolužitie s obžalovaným Q.. C.. Osobitne potom popísala správanie sa obžalovaného k jej sestre J. (júl 2009 a neskôr). Bil ich obe, oni si vzájomne pomáhali. Obžalovaný hneď na začiatku prevzal nedoplatok invalidného dôchodku od J. (1.300,- Eur) a z týchto peňazí si kúpil „repráky“ a iné podobné veci. Svedkyňa podrobne popísala ako po bitke od obžalovaného uviazal ju aj J. o skoby v stenách domu. Zistila, že J. je už mŕtva. Vykopal potom jamu a J. do nej hodil. Zalial ju betónom, zasypal zeminou. Po tejto udalosti sa obžalovaného ešte viac bála. Posielal ju na poštu vyberať dôchodok na J.. Z okna ich domu ju pozoroval, keď išla pre dôchodok.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 16.3.2011 svedkyňa M. K., v súlade s predchádzajúcimi výpoveďami z prípravného konania vypovedala, že obžalovaný sa k nej od začiatku ich spolužitia agresívne správal. V júli 2009 zobrali k sebe jej sestru J., ktorá bola od malička psychicky chorá. Po krátkom čase začal ich obžalovaný (ju i J.) biť, kopať. Po bitke ich priväzoval za ruky o skoby v stene. Nútil ju vybaviť pre J. V.ôchodok

Svedkyňa potom vypovedala o udalosti z októbra 2009, kedy obž. Q.. C. zbil J., udieral ju päsťami, skákal jej po bruchu, keď padla na zem. Zviazal jej potom ruky za chrbát, šálom jej zaviazal ústa a nechal ležať na zemi. Neskôr J. položil na posteľ, chrčala, bola pocikaná. Vtedy ju ešte udrel, chytil ju a ťahal do komory. Bola už tma. V noci počula ako obžalovaný išiel do komory a bil J.. Kričala, aby ju nebil, že bude dobrá. Ráno išla J. pozrieť, srdce jej ešte bilo. Obžalovaný nechcel zavolať lekára. Povedal, že J. zakope. Poobede vykopal jamu pri dome, vytiahol z komory J. a hodil ju do jamy. Urobil štyri fúriky betónu, tým telo J. zalial. Potom tam hádzal betónové kocky a nasypal zeminu. Po zasypaní J., v ďalšom období, musela chodiť na poštu pre dôchodok patriaci J.. Peniaze - 160,- Eur od nej vždy zobral. Kázal jej, aby ľuďom hovorila, že J. je v Anglicku.

Svedok O. W., vedúci úseku sociálnych vecí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Šali pomáhal pri zabezpečovaní návratu J. K. na Slovensko, keď ho o to požiadali orgány Rakúskej republiky. Vypovedal, že sa zaujímal o osud J., keď sa dozvedel, že býva u sestry M. v Hornej Kráľovej. Y. C., ktorého poznal ako člena rodinu mu viackrát povedal, že J. je týraná. Kázal mu podať trestné oznámenie, ten to však neurobil.

Q. K., poštárka v obci Horná Kráľová vypovedala, že dôchodok pre J. K. vyplácala od konca roku 2009. Osoba, ktorej dôchodok dávala, sa jej preukázala občianskym preukazom na meno J. K.. Až po tejto udalosti zistila, že peniaze dávala M. K., ktorá je so J. podobná.

Svedok O. A., kamarát obžalovaného, pri občasných návštevách v rodine obžalovaného v Hornej Kráľovej nevidel, že by obž. Q.. C. bil svoju družku M. alebo J.. Videl však ako M. bila svoju sestru J. (po hlave). Tento svedok v prípravnom konaní vypovedal, že nevidel, že by M. bila J.. Rozpor vo výpovediach svedok nevysvetlil.

Svedok U. A. chodil občas na návštevu k obžalovanému, nevidel však medzi nimi fyzické konflikty.

Svedok Š. U. býva v Hornej Kráľovej a v dome obžalovaného robil murárske práce, Na J. videl, že je psychicky chorá, nebola agresívna. J. bola viackrát zavretá v komore, počul odtiaľ jej hlas. V jednom prípade videl ako Q. kopal J. do chrbta, padla na stôl a ten sa rozletel. Zavrel ju potom do komory. Raz

keď prišiel do domu robiť Q. T. M. mu povedali, že J. je na psychiatrii. Na záver uviedol, že videl ako Q. 3-krát zatváral J. do komory. Tá mala z neho i z M. strach.

Svedkyňa N. A., matka obžalovaného vypovedala, že Q. Q. M. žili pekne dovtedy, kým k nim neprišla bývať J.. M. sa jej priznala, že berie dôchodok na J.. J. sa jej, pri 2 stretnutiach s ňou nesťažovala na zlý prístup Q. Q. M..

Svedkyňa Q. E., švagriná obžalovaného vypovedala, že bola u Q. na návšteve iba na narodeniny A.. Nevidela nijaké fyzické násilie v tejto rodine.

Svedkyňa N. I., suseda obžalovaného, vypovedala, že chodila k Q. a M. na návštevu. Nevidela nijaké násilie zo strany Q. voči M. ani J.. Nevidela ani, aby M. zbila J.. Raz sa jej M. priznala, že J. zbila lebo ušla z domu. Priznala sa jej tiež, že jej Q. dal facky (mala modrinu pod očami).

MUDr. Q. L., obvodný lekár M. K. v Šali vypovedal, že sa mu M. nesťažovala na fyzické útoky obžalovaného voči nej.

MUDr. Ľ. V., detský lekár v Šali vypovedal, že ošetroval mal. A., syna obžalovaného. Nevidel na ňom nijaké stopy po násilí, M. sa nesťažovala, že by ju obž. Q.. C. bil, Nevidel na nej známky fyzického násilia.

MUDr. T. K., psychiater, ktorý ošetroval J. K. vypovedal, že J. bola mentálne retardovaná. Už v škole mala problémy, bola viackrát ústavne psychiatricky liečená. J. K. bola u neho 17.8.2009, brala si podklady pre vybavovanie dôchodku. Aktivitu v tomto smere vyvíjala M. K.. Až neskôr usúdil, že záujem M. o sestru je „rentový“, mala záujem iba o jej dôchodok. Dňa 17.8.2009 si J. zavolala pohotovosť, vyhrážala sa samovraždou. Zakročujúci lekár jej dal injekciu a zaviezol ju na psychiatriu v Nitre. Odtiaľ ju vzala domov M..

Svedok MUDr. P. A. bol všeobecným lekárom J. K. v Šali. Neprišiel však s ňou do kontaktu ani raz.

Znalkyňa MUDr. M. P. (odbor zdravotníctvo) vypracovala znalecký posudok (spolu s kolegyňou MUDr. N.. G.) a toho sa v celom rozsahu na hlavnom pojednávaní pridržiavala. V posudku sa zaoberali príčinami smrti nebohej J. K..

Znalkyne konštatovali, že pri vnútornej obhliadke tela nebohej J. zistili tieto zranenia: 1/ pomliaždenie niektorých pokrievok lebečných v temenospánkovej oblasti vpravo so zmliaždením spánkového svalu vpravo a zlomeninu nosovej kosti so zakrvácaním v okolí (zranenia spôsobené zaživa), 2/ sériové zlomeniny na bočných plochách hrudníka obojstranne (spôsobené po smrti pri manipulácii s telom). Zranenia pod bodom 1/ vznikli pôsobením tupého resp. tupooblého predmetu väčšou intenzitou. Mohlo k ním dôjsť pôsobením aktívneho násilia po úderoch nejakým plošným predmetom, prípadne pôsobením pasívneho násilia t.j. nárazom hlavy v tejto lokalite o tupý predmet (napr. o stenu), prípadne pádom poškodenej na tvrdú podložku s rovným povrchom.

Zlomenina pravej nosovej kosti vznikla s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote aktívnym mechanickým násilím - úderom päsťou. Vznik tohto zranenia pasívnym mechanickým násilím je krajne nepravdepodobný. Toto zranenie bolo spôsobené úderom päsťou a s veľkou intenzitou. Je nepravdepodobné, že by také zranenie spôsobila nebohej M. K.. Je nepravdepodobné, aby také zranenie bolo spôsobené pádom na tvarovaný predmet. Zranenie na nose bolo spôsobené v stave, keď bola J. v bezvedomí (nebola zistená prítomnosť krvi v žalúdku). Zistené pomliaždenia mäkkých pokrievok lebečných v spánkovej oblasti poukazujú na pôsobenie násilia na oblasť hlavy. Zranenie hlavy bolo zranením ťažkým, vyžadovalo si včasné odborné lekárske ošetrenie. Príčinou smrti J. bolo upchatie dýchacích ciest, k smrti došlo maximálne do 10 minút po vzniku zranenia, a to zlomeniny pravej nosovej kosti. V tom čase bola J. s najväčšou pravdepodobnosťou v bezvedomí.

Znalkyňa vylúčila, že by J. utrpela popísané zranenia večer a ráno ešte žila (uviedla to vo výpovedi na hlavnom pojednávaní M. K., že J. ráno mala ešte tep, predtým v troch výpovediach uviedla, že J. bola už mŕtva). Podľa výpovede znalkyne hrúbka betónu bola 30-35 cm. Nebohá mala na hlave položenú skalu vážiacu okolo 20 kg. Na zdvihnutie skaly si zavolali policajta.

Znalec PhDr. P. M., psychológ, vypracoval posudok na M. K.. Na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval jeho obsahu a na jednotlivé závery postupne reagoval. M. K. vyšetroval ako psychológ 3 hodiny. Jej intelektuálna úroveň je v hornom pásme mentálnej subnormy. M. chápe aktuálne trestné konanie, nezistil u nej príznaky duševnej choroby. Podľa znalca má M. sklony prezentovať len také skutočnosti, ktoré sú pre ňu priaznivé (vedomé skresľovanie objektívnej reality). Motívom jej takého postupu je úmysel dosiahnuť uväznenie Q.. C., z ktorého mala strach, nakoľko sa jej vyhrážal zabitím. V pozadí môže byť aj motív demonštratívneho zbavovania sa prípadného vlastného podielu viny na vyšetrovanom skutku. Z vyšetrenia M. znalec usúdil, že obžalovaný vystupoval v ich vzťahu, v konfliktných situáciách dominantne, nevylučujúc ani prejavy násilia voči svedkyni. Znalec nevylúčil z psychologického hľadiska, že by sa M. K. voči sestre J. prejavila extrémne agresívne.

Znalec prof. PhDr. Q. I., odbor psychológia, vypracoval znalecký posudok vo vzťahu k obž. Q.. C.. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava obsahu písomne vypracovaného posudku. Psychologickým vyšetrením obž. Q.. C. zistil, že jeho inteligenčné schopnosti sú na úrovni hlbšieho podpriemeru, podpriemerné sú i jeho pamäťové schopnosti. Znalec pri vyšetrení obžalovaného zistil u neho znaky disociálnej poruchy osobnosti. Ide o trvalú zmenu osobnosti, ktorá sa prejavuje impulzivitou so zvýraznením agresivity, znížením empatie a snahou ovládať a kontrolovať iných. Poruchy správania sa u obžalovaného vyskytovali sa od detstva. Správanie sa obž. Q.. C. C. J. K. bolo spočiatku ústretové, bolo to však účelové konanie. Postupne u neho narastala voči J. verbálna a telesná agresivita v snahe získať nad ňou úplnú moc. Zvýšená agresivita u obž. Q.. C. je jeho trvalou osobnostou dispozíciou. Obž. Q.. C. nemá podľa znalca sklony ku konfabulácii, má však sklony účelovo meniť a upravovať obsah svojich výpovedí.

Znalec MUDr. Y. C., odvetvie psychiatrie, vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa pri spracovávaní znaleckého posudku ohľadne duševného stavu obž. Q.. C. oboznámili (spolu so znalcom MUDr. N. Z.) so zdravotnou dokumentáciou obžalovaného, obžalovaného osobne vyšetrili. Podľa znalcov psychiatrov obž. Q.. C. netrpí duševnou chorobou alebo poruchou. Ide u neho o poruchu osobnosti, čo sú určité charakterové vlastnosti neovplyvniteľné liečbou. Ovládacie i rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase činu zachované.

Znalec Mgr. Q. R., policajt služobne zaradený na KEÚ PZ v Bratislave vypovedal, že je odborníkom na biológiu a genetickú analýzu. Podľa znalca analýzou DNA sa potvrdilo, že vzorky kosti mŕtvoly ženy nájdenej 17.7.2010 v Hornej Kráľovej patria J. K..

Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. z 8.12.2009 vyplýva, že Q. K., nar. 4.5.2009, dieťa J. K., nar. 19.9.1987, bol zverený do predosvojiteľskej starostlivosti manželom O. Q. M. C. (č.l. 307). Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne J. K. bola poberateľkou invalidného dôchodku od 18.9.2005. V roku 2010 bola aktuálna výška jej dôchodku 164,90 Eur (č.l. 311). O obnovu vyplácania dôchodku (po zastavení pre pobyt v zahraničí) požiadala 6.7.2009. Z lekárskej správy z 17.8.2009 (č.l. 320) vyplýva, že J. K. bola viackrát psychiatricky liečená v súvislosti s jej mentálnou retardáciou. Psychiater navrhol zbaviť ju spôsobilosti na právne úkony. Podľa správy o rodičke (č.l. 346), M. K. porodila syna A. v Prahe, dňa 16.5.2010.

III.

Hodnotenie dôkazov, právna kvalifikácia činu

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V konaní na súde, na hlavnom pojednávaní, boli realizované všetky osobné i vecné dôkazy, ktoré mohli prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Obžalovaný Q.. C. vo svojich výpovediach postupne podrobnejšie popísal obsah spolunažívania medzi ním, jeho družkou M. K. T. J. K.. Poprel, že by bil J., či svoju družku M., poprel, že by v konkrétny októbrový deň 2009 zbil obe uvedené ženy a jednu z nich potom zahrabal do vykopanej jamy. Podľa jeho výpovedi J. dobila a zahrabala do jamy na dvore domu č. XX v Hornej Kráľovej jeho družka M..

Svedkyňa M. K., podľa jej výpovedi, žila s obžalovaným Q.. C. od svojich 14 rokov. Obžalovaný bol voči nej výrazne agresívny, bil ju, kopal, trestal ju aj inými spôsobmi. Agresívne fyzicky útočil aj proti J. K., keď ju v júli 2009 vzali z psychiatrie v Galante k sebe. Svedkyňa M. K. ako nositeľka priameho dôkazu videla ako obžalovaný Q.. C. v jeden októbrový večer roku 2009 začal biť J. K., kopal do nej, päsťami ju udieral po celom tele. Dobitú J. odtiahol do komory domu, priviazal ju za ruky o skobu v stene a nechal ju tam. V noci ju bol ešte v komore zbiť. Na druhý deň ráno bola už J. mŕtva. V ten istý večer zbil obžalovaný aj ju, potom ju železnou reťazou za ruky priviazal o skobu v druhej izbe (v spálni). Svedkyňa videla potom ako obž. Q.. C. vykopal na dvore pri dome jamu, vytiahol J. z komory a hodil do jamy. Potom urobil vo fúriku betón (3-4 fúriky) a J. mŕtve telo zalial betónom. Výpoveď tejto (korunnej) svedkyne potvrdzuje znalec psychológ, ktorý hodnotí obžalovaného ako agresívneho jedinca. Jeho agresivitu vnímal súd počas hlavných pojednávaní. Obžalovaný Q.. C. zasahoval verbálne do výsluchov svedkov i znalcov.

Znalkyňa MUDr. M. P. potvrdila, že J. K. utrpela ťažké zranenia, príčinou smrti bolo udusenie vdýchnutím krvi po zlomenine nosovej kosti. K tomuto zraneniu došlo už v stave, keď bola J. v bezvedomí. Údery na telo i tvár J. boli veľkej intenzity. Znalkyňa vylúčila, že by zranenie J. mohlo byť spôsobené M. K.. Uviedla, že skala na tele nebohej J. mala váhu okolo 20 kg. Súd považuje výpovede svedkyne M. K., v ich podstatných a rozhodujúcich momentoch, za logické, podrobné, v časových postupnostiach za výrazne presvedčivé. Pri komplexnom posúdení jej výpovedí súd ju považuje za hodnoverného svedka. Ide o priamy usvedčujúci osobný dôkaz, ktorý v súhrne s ďalšími nepriamymi dôkazmi (vecnými i osobnými) preukazuje správanie sa obž. Q.. C. pred spáchaním žalovaného skutku, preukazuje postup obžalovaného v deň, keď fyzicky zaútočil na M. T. J.. Obžalovaný Q.. C., podľa jeho priznania vedel, že M. je tehotná (október 2009, porodila 16.5.2010). Nebohá J. K. bola od malička postihnutá, trpela mentálnou retardáciou. Jej spôsobilosť na samostatný život bola výrazne obmedzená.

Znalec psychológ (PhDr. P.. M.) pripustil, že aj svedkyňa M. K. mohla výraznejšie agresívne vystúpiť voči nebohej J.. Ostatné okolnosti, ostatné dôkazy, vylučujú v konkrétny bližšie nezistený októbrový deň roku 2009, že by M. intenzívne fyzicky útočila na J..

Súd z hodnotiaceho procesu všetkých osobných i vecných dôkazov, dôkazov usvedčujúcich i ospravedlňujúcich dospel k záveru, že obž. Q.. C., v októbri 2009, vo svojom rodinnom dome v Hornej Kráľovej č. XX, fyzicky surovo zaútočil na J. K., bil ju päsťami po celom tele, kopal do nej. Takto dobitú ju odtiahol do komory a za ruky priviazal o železnú skobu v stene. J. K. utrpela z intenzívneho fyzického útoku obžalovaného ťažké zranenia i zlomeninu nosovej kosti a krvácanie z nosa, zranenia hlavy so zakrvácaním do mäkkých pokrývok lebečných. J. K. v dôsledku zranení na tvári, v stave bezvedomia, vdýchla krv a zadusila sa. Obžalovaný pri zakopávaní mŕtvoly J. do jamy spôsobil jej ešte ďalšie zranenia (zlomeniny).

Obžalovaný Q.. C. súčasne s útokom na J., fyzicky napadol aj svoju družku M., ktorá svoju sestru aspoň verbálne bránila. Zbitú M. priviazal za ruky o skobu v stene, v spálni domu. Vedel o tom, že M. je tehotná. Výpovede svedkov (niektorí vypovedali o fyzickom násilí voči J. zo strany M. i zo strany obžalovaného) obsahujú údaje, ktoré iba nepriamo preukazujú alebo tvrdia opak toho, že by obž. Q.. C. fyzicky ubližoval M. alebo J..

Podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví iného spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem až desať rokov. Ak takýto čin spácha na chránenej osobe (osobe odkázanej - § 139 ods. 1 písm. d) Tr. zák.) potrestá sa odňatím slobody na deväť až dvanásť rokov.

Obž. Q.. C. údermi päsťami, kopaním (všetko s mimoriadne silnou intenzitou) do J. K., fyzicky útlej ženy (pod 50 kg), pričom údery smerovali predovšetkým do jej tváre, chcel jej spôsobiť (a spôsobil) ťažkú ujmu na zdraví (zlomenina nosovej kosti, zakrvácanie lebečných pokrývok v spánkovej oblasti). V tejto časti išlo z jeho strany o úmyselné konanie aj vo vzťahu k následku (ťažkej ujme na zdraví). J. K., v stave bezvedomia vdýchla krv a zadusila sa. Tento následok však už obž. A. Kovács nechcel, vedel však, že nastať môže (nedbanlivostné zavinenie vo vzťahu k následku smrti). Obž. Q.. C. sa brachiálneho násilia, silnej intenzity, dopustil voči žene, fyzicky málo zdatnej, ktorá vzhľadom na jej osobné pomery (mentálna retardácia) bola voči nemu i voči M. K., jej sestre, vo vzťahu odkázanosti. Bola bezdomovcom, liečená viackrát v psychiatrických zariadeniach. Keďže s obžalovaným žila v jednej domácnosti, o jej osobnom stave mal dostatok poznatkov.

Trestného činu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu. Obžalovaný Q.. C. v podstate súčasne s útokom na J. K., zbil aj svoju družku M. K., ktorá ju aspoň verbálne chcela brániť. Po bitke ju za ruky priviazal o kovovú skobu v stene a nechal ju tak priviazanú viac hodín. Bez oprávnenia bránil M. K. užívať osobnú slobodu. Takéhoto konania sa voči nej dopustil v čase, keď bola tehotná a on o tom vedel (chránená osoba - § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) Obž. Q.. C. teda svojím konaním vo vzťahu k J. K. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu zabitie podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s odkazom na § 139 ods. 1 písm. d) Tr. zák. - odkázaná osoba. Vo vzťahu k M. K. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. (chránená osoba § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zák. - tehotná žena).

IV.

Ukladanie trestu

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný Q.. C. sa svojím konaním dopustil súčasne (jedným skutkom) zločinu zabitie podľa , Tr. zák. i zločinu obmedzovanie osobnej slobody podľa , Tr. zák. umožňuje uložiť za prvý trestný čin (zločin) trest odňatia slobody od 9 do 12 rokov, za druhý trestný čin (zločin) trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov. Keďže ide o jeden skutok neprichádza do úvahy postup podľa Tr. zák. (sprísňovacia, asperačná zásada). Trest a teda ukladá podľa najprísnejšej trestnej sadzby ( - 12 rokov) v podobe úhrnného trestu ( Tr. zák.)

Obžalovaný Q.. C. bol Okresným súdom Galanta, trestným rozkazom sp. zn. , z 4.2.2010, právoplatným 7.4.2010, odsúdený na prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (dňa

21.7.2009 v pohostinstve v Hornej Kráľovej, nezisteným predmetom spôsobil rezné rany na tvári B. O.) na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná doba uplynula 7.10.2011. V skúšobnej dobe obžalovaný Q.. C. nespáchal ďalší trestný čin (od 16.7.2010 je vo väzbe).

Súd, na základe , vychádzajúc z ustanovenia Tr. zák., v rámci posudzovania predbežnej otázky dospel k záveru, že sa obž. Q.. C. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil (hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený). Za tohto stavu, vychádzajúc z ustanovenia Tr. zák., súd nepoužil ustanovenie o súhrnom treste.

Obž. Q.. C. sa nepriznal k spáchaniu trestnej činnosti, súd nezistil v jeho prípade priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Za tohto stavu (§ 38 ods. 2 Tr. zák.) súd ukladal obžalovanému Q.. C. úhrnný trest odňatia slobody v sadzbe od 9 do 12 rokov. Pri sledovaní cieľov individuálnej i generálnej prevencie, pri dodržaní zásady proporcionality, považuje súd za objektívny a spravodlivý trest pre obžalovaného Q.. C.Á. trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov. Agresívne správanie sa obžalovaného evidentné v čase spáchania trestnej činnosti pokračovalo v prejavoch verbálnej agresivity počas konania na súde ale aj vo výkone väzby. Súd tieto momenty, tieto osobné danosti u obžalovaného považuje sa tak závažné, že na základe § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obž. Q.. C. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.