Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-634-2004.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/634/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému Š. Š., S.. XX. XX. XXXX, M. J. XXX/X, H. X., pre vymoženie pohľadávky 613,42 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Exekútorského úradu Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, pod sp. zn. Ex 1180/04, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou sa dňa 26. 11. 2004 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1180/04 na vymoženie pohľadávky vo výške 18 480,- Sk s príslušenstvom, priznanej notárskou zápisnicou č. N 2496/2004, NZ 69457/2007 zo dňa 12. 09. 2004, spísanou notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Notárskeho úradu Gajovej 13, Bratislava. Súdnej exekútorke bolo udelené poverenie č. 5505 001619* zo dňa 08. 02. 2005 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 18 480,- Sk spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 31. 03. 2004 do zaplatenia, trovy notárky 2 510,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 1 279,- Sk, zmluvnú pokutu 90,- Sk a trovy exekúcie.
Písomným podaním zo dňa 17. 05. 2012 požiadala súdna exekútorka o čiastočné zastavenie exekúcie a o odklad exekúcie. Následne dňa 31. 05. 2012 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora.
Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. NZ 2496/2004, NZ 69457/2007 zo dňa 12. 09. 2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie
o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Advokát pred notárkou konal na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil povinný v Zmluve o úvere č. 5340019 zo dňa 27. 02. 2004 (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému úver vo výške 12 000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 6 480,- Sk pravidelnými dvanástimi dvojtýždňovými splátkami po 1 540,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mal povinný splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mal povinný uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 22 359,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 18 480,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 31. 03. 2004 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinného vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 21. 09. 2004 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu prípadne iného orgánu.
V danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu, je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť
povinného pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu.. Takýto právny úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného má súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným určeného zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní prakticky povinného bez jeho vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.
Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinného došlo k určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie a jej súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súdna exekútorka v podaní zo dňa 12. 06. 2012 uviedla, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto jej súd náhradu týchto nepriznal.
Nakoľko je exekúcia na základe predloženej notárskej zápisnice neprípustná, súd ju v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. Z tohto dôvodu preto zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.