Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2062-2000.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2062/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, pobočka Dolný Kubín, J.Ťatliaka 2052/4, Dolný Kubín, IČO: 35 937 874, proti povinnému: PEAT GROUP Inc., a.s. v konkurze, Lotyšská 6, 821 06 Bratislava / predtým RAŠELINA QUIDO, a.s., Lazovná 18, Banská Bystrica/, IČO: 36 030 431, na vymoženie pohľadávky vo výške 118,37 Eur, o exekúcii, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom so sídlom Exekútorského úradu Považská Bystrica, kanc. Trojičné námestie 191, Tvrdošín pod spis. zn. EX 468/2000 na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.07.2000, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.07.2000 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 019554 zo dňa 26.07.2000 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 118,37 Eur a to na základe vykonateľného rozhodnutia platobného výmeru VZP, pobočka Dolný Kubín č. 1132/99-4 zo dňa 07.09.1999.
Poverením č. 5601 019554 zo dňa 26.07.2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča so sídlom exekútorského úradu Považská Bystrica, kanc. Trojičné námestie 191, Tvrdošín, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 468/2000.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu doručené dňa 22.06.2009 súdny exekútor požiadal tunajší súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcii. Súdny exekútor navrhol podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), g) zák.č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaviť pre nedostatok majetku na strane povinného ako aj na základe zistených skutočností, že na povinného bol vyhlásený konkurz.
Súd z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 36-24K 323/00-614 zo dňa 20.12.2011, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
Súd následne z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 36-24K 323/2000-KI-5737 zo dňa 30.03.2012 zistil, že súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len "OSP" ), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno- právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
Podľa § 20a ods. 2 Obč. zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exek. poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exek. poriadku.
Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Exekučné konanie sa začalo dňa 18.07.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Ak sa teda predmetné exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Na základe vyššie citovaných ustanovení exekučného poriadku súd konštatuje, že trovy exekúcie, ktoré by vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti je povinný uhradiť povinný voči ktorému sa exekúcia vedie. Citovaný § 203 Exekučného poriadku ustanovuje výnimku zo znenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a to v prípade procesného zavinenia oprávneného, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva, preto o zavinení oprávneného možno uvažovať len z hľadiska procesného zavinenia oprávneného majúceho príčinnú súvislosť s výsledkom konania (zastavením).
Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do zastavenia exekúcie a dôvodu zastavenia, považuje súd za preukázané, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. že v budúcnosti dôjde k vyhláseniu konkurzu a následne zrušeniu konkurzu na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia, preto by nebolo možné v danom prípade zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, keďže Exekučný poriadok v cit. ustanovenie § 203 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 351/07-11)
Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Podľa znenia § 37 ods. 1 exekučného poriadku (v znení platnom do 31. 01. 2002), účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ani v ďalších odsekoch tohto ustanovenia nie je súdnemu exekútorovi priznané postavenie účastníka exekučného konania. Postavenie účastníka exekučného konania v tom čase súdny exekútor nemal a až zákonom č. 32/2002 Z. z. (účinným od 1. februára 2002) došlo k takej zmene, že v § 37 ods. 1 EP sa na konci pripojila veta: "Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Keďže zákonodarca v § 235 ods. 2 EP stanovil, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, prípadné odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť, a pri skúmaní postavenia odvolateľa vychádzať z ustanovenia § 37 EP v znení vzťahujúcom sa na túto exekučnú vec, t. j. v znení do 1. februára 2002, dokedy Exekučný poriadok exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania ešte nepriznával bez zreteľa na to, či súd rozhoduje o trovách exekúcie alebo nie (viď uzneseniea
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 126/2009; 1 Cdo 14/2010 a uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k.: 1CoE/278/2011-25 zo dňa 27. 05. 2011).
Súd na základe zistených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné).