Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-24-2012.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Letrich - ROTOX LT, s miestom podnikania 036 01 Martin, M. Dullu 22/33, IČO: 14 266 334, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Záborským, advokátom, so sídlom XXX XX Z., E. B. F. X, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1040510/1/113173/2012 zo dňa 20. februára 2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobný návrh z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2012, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1040510/1/113173/2012 zo dňa 20. februára 2012, ktorým druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Martin č. 666/230/70885/11/Vri zo dňa 08.08.2011, ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 19 678,68 €.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, správca dane, okrem iného, počas vykonania daňovej kontroly zistil, že žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov v peňažnom denníku za zdaňovacie obdobie roku 2007 úhrady dodávateľských faktúr, a to faktúry č. 05201GAOB07 zo dňa 25.01.2007, vystavená dodávateľom INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce, na sumu 1 000 000,- Sk + DPH, za prenájom reklamnej plochy za obdobie od 01.01.2007 do 31.03.2007, ktoré boli uhradené v hotovosti a zaúčtované do daňových výdavkov v peňažnom denníku a to dňa 02.02.2007 v sume 297 500,- Sk, dňa 19.02.2007 v sume 107 500,- Sk, dňa 05.03.2007 v sume 297 500,- Sk a dňa 27.03.2007 v sume 297 500,- Sk, ďalej faktúru č. 09804GAOB07 zo dňa 30.04.2007, vystavená rovnakým dodávateľom, na sumu 595 000,- Sk - vrátane DPH, za prenájom reklamnej plochy za obdobie od 01.04.2007 do 30.04.2007, ktoré boli uhradené v hotovosti dňa 10.05.2007 a zaúčtované do daňových výdavkom v peňažnom denníku žalobcu, faktúru č. 11205GAOB07 z 31.05.2007, vystavená rovnakým dodávateľom, na sumu 595 500,- Sk - vrátane DPH, za prenájom reklamnej plochy za obdobie od 01.05.2005 do 31.05.2007, uhradená v hotovosti dňa 06.06.2007 a zaúčtovaná do daňových výdavkov v peňažnom denníku žalobcu, a faktúru č. 10124GA0B0 zo dňa 31.08.2007, vystavená rovnakým dodávateľom, na sumu 1 190 000,- Sk - vrátane DPH, za prenájom reklamnej plochy za obdobie júl, august, september 2007, uhradená v hotovosti dňa 11.09.2007 a zaúčtovaná do daňových výdavkov žalobcu v peňažnom denníku. Správca dane a druhostupňový správny orgán zhodne konštatovali s poukazom na § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov v spojení s § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov, ako aj § 29 ods. 4 a
8 zák.č. 511/1992 Zb., že nebolo možné predmetné výdavky žalobcovi ako daňové výdavky uznať a to z toho dôvodu, že žalobca ako daňový subjekt znáša v konaní dôkazné bremeno a bol povinný preukázať, že predmetné výdavky súvisia so zdaniteľným príjmom a nakoľko nenaplnil ust. § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, nemožno vynaložené výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, akceptovať ako daňové výdavky.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobcu žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobných bodoch tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je správne, zákonné, vychádza z nedostatočného právneho a skutkového posúdenia vec. Tvrdil, že neuznanie výdavku žalobcu za reklamu považuje za neodôvodnené a v rozpore so skutkovými zisteniami a tvrdeniami, produkovanými počas vykonávania daňovej kontroly. Poukázal na zmluvu o reklame, ktorá bola uzavretá medzi firmou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. a podnikateľom Slavomírom Ťapajom a tvrdil, že spoločnosť INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. mohla využívať za účelom poskytovania reklamy, plochy aj na nákladných vozidlách, ktoré v čase reklamnej činnosti nemala vo vlastníctva. Vo vzťahu k tvrdeniu podnikateľa Slavomíra Ťapaja pred správnym orgánom, že firmu INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. nepozná, poukázal žalobca na čestné vyhlásenie Slavomíra Ťapaja, ktorý tieto skutočnosti poprel a potvrdil, že zmluvu o reklame so spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. uzavrel a taktiež zdôvodnil zmenu farieb predmetných nákladných vozidiel v dôsledku premontovania ŠPZ z jedného vozidla na vozidlo druhé. Žalobca poukázal na výpoveď svedka P. E., ktorý potvrdil, že na predmetné nákladné vozidla sa lepili reklamné logá a na dokumentáciu, ktorá a je časťou spisu a na ostatné listinné dôkazy - faktúry, doklady o úhrade za vyrobenie reklamného loga spoločnosťou TIO Desing s. r. o., ako aj čestné vyhlásenie konateľa tejto spoločnosti, že reklamné logá boli vyrábané a boli priamo žalobcovi dodané. Žalobca má zato, že bola preukázaná dôvodnosť vynaložených nákladov za reklamu a považoval rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu za nezákonné a žiadal ich zrušiť.
Krajský súd preskúmal v rozsahu žalobných bodov rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobcu zamietol a to z nasledovných dôvodov:
Súd sa nestotožnil so žalobným bodom, v ktorom žalobca tvrdil, že rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nedostatočného skutkového zistenia veci a sú nedostatočne zdôvodnené, že zdôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, je v rozpore so skutočnosťami zistenými v správnom konaní.
Žalobca nesúhlasil so záverom správnych orgánov, ktoré mu neuznali daňové výdavky uplatnené titulom dodávateľských faktúr od INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce, IČO: 31 629 334, za prenájom reklamnej plochy v období od 01.01.2007 až do 30.09.2007 tak, ako je špecifikované v preskúmavaných rozhodnutiach.
Z obsahu spisu súd mal preukázané, že žalobca dôvodnosť uvedeného nákladu (výšky nájmu za prenájom reklamnej plochy za uvedené obdobie) preukazoval predložením nasledovných listinných dôkazov: zmluva o reklame z 02.01.2007, ktorá bola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, predmetom ktorej bolo vykonávať reklamnú činnosť od 02.01.2007 do 31.03.2007, zmluva o reklame, ktorá bola uzavretá medzi nájomcom INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce a prenajímateľom Slavomírom Ťapajom dňa 02.01.2006, na základe ktorej prenajímateľ dal bezplatne nájomcovi do prenájmu plochy na motorových vozidlách ev.č. TS 420 AH a ev.č. TS 589 AK, fotografie motorových vozidiel ev.č. TS 589 AK a TS 420 AH, na ktorých boli reklamné nápisy žalobcu nalepené (na spojleroch predmetných vozidiel), čestné prehlásenie Milana Gáleta, konateľa INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., ktorý mal potvrdiť, že v roku 2007 obchodná spoločnosť INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. pre žalobcu vykonávala reklamnú činnosť v hodnote 3 000 000,- Sk + DPH, faktúrami, ktoré žalobcovi dodávateľ INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. účtoval prenájom reklamných plôch v celkovej hodnote 3 000 000,- Sk, doklady o zhotovení reklamných samolepiek obchodnou spoločnosťou TIO Desing s. r. o., čestné prehlásenie Slavomíra Ťapaja zo dňa 20.07.2011, v ktorom uviedol, že na jeho vozidlách boli nalepené reklamné fólie žalobcu
ako podnikateľa a došlo k premontovaniu ŠPZ TS 589 AK na vozidlo modrej farby, ktoré je aj fyzicky ofotené vo fotodokumentácii.
Správne orgány vykonali dokazovanie výsluchom Slavomíra Ťapaja, ktorý vo svojej výpovedi pred prvostupňovým orgánom dňa 01.07.2011 poprel akékoľvek zmluvné vzťahy s obchodnou spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. v roku 2007. Súd poukazuje, že pred výsluchom bol svedok riadne poučený o následkoch krivej výpovede a ohľadne premontovania ev.č. z predmetných vozidiel, ktoré v roku 2007 vlastnil, neuviedol žiadne skutočnosti. Ďalej správne orgány vykonali výsluch P. E., ktorý mal pre žalobcu dopraviť vyrobené samolepky s logom žalobcu a odovzdať ich konateľovi INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. pánovi Gáletovi a nalepiť ich priamo na vozidlá patriace Slavomírovi Ťapajovi. Tento svedok mal potvrdiť, že predmetné reklamy boli nalepené na tých vozidlách, ktoré sú v správnom spise zachytené vo fotodokumentácii, a to na vozidle modrej farby ev.č. TS 589 AK a červenenej farby ev.č. TS 420 AH.
Správne orgány vykonali dotaz na príslušné Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Tvrdošín, ktorý potvrdil, že motorové vozidlo pôvodného ev.č. TS 420 AH v roku 2007 bolo evidované na držiteľa Slavomíra Ťapaja a v evidenčnej karte je jeho farba uvedená modrá a vozidlo ev.č. TS 589 AK, ktoré v roku 2007 bolo evidované na vlastníka Slavomíra Ťapaja a v evidencii, je uvedená farba biela.
Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom k 31.12.2007 Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.
Podľa § 2 písm. i) zák.č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 147/2001 Z.z. tento zákon ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, požiadavky na reklamu niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami klamlivej reklamy a neprípustnej porovnávacej reklamy a reklamy, ktorá je nekalou obchodnou praktikou, 1a) a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním tohto zákona. Tento zákon sa použije, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 1)
Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 147/2001 Z.z. tohto zákona
a) reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu,
b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním,
c) šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) tabakový výrobok je výrobok určený na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je čo len čiastočne vyrobený z tabaku,
e) sponzorstvo tabakového výrobku je finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, na podujatie alebo činnosť, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom
je reklama tabakového výrobku; sponzorstvom tabakového výrobku nie je plnenie, ktoré je poskytnuté ako odplata za tovar alebo službu,
f) objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy.
Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 147/2001 Z.z. tohto zákona reklamou nie je
a) označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb,
b) označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou,
c) označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu, 5)
d) zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu. 6)
Správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, keď zisťovali okolnosti realizácie reklamnej činnosti, ktorú pre žalobcu mala vykonať obchodná spoločnosť INTERCONT SLOVAKIA s. r. o.. V konaní nebolo sporným, že vozidlá, na ktorých, podľa tvrdenia žalobcu, boli nalepené reklamné logá (samolepky žalobcu), ev.č. TS 589 AK a ev.č. TS 420 AH, boli v roku 2007 v evidencii vedené na držiteľa Slavomíra Ťapaja, podnikateľa podnikajúceho v roku 2007 pod obchodným menom Slavomír Ťapaj - PALMAR, s miestom podnikania Vitanová 384, IČO: 14 272 831. Z obsahu vyjadrenia príslušného oddelenia Policajného zboru súd zistil, že vozidlo ev.č. TS 420 AH je evidované ako motorové vozidlo modrej farby, pričom na fotodokumentácii je uvedená ŠPZ namontovaná na vozidle červenej farby a motorové vozidlo ev.č. TS 589 AK je evidované ako vozidlo bielej farby, na fotodokumentácii je ofotené vozidlo, na ktorom je označené ŠPZ TS 589 AK modrej farby.
V konaní žalobca bol povinný preukázať, že k naplneniu zmluvy o reklame so spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce došlo. Zmluva o reklame, ktorú v konaní ako dôkaz predložil, bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosť INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce ako dodávateľom dňa 02.01.2007 a mala zabezpečiť reklamu za obdobie od 02.01.2007 do 31.03.2007. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že vozidlá, na ktorých mali byť umiestnené logo žalobcu, nevlastnila obchodná spoločnosť INTERCONT SLOVAKIA s. r. o..
Následne žalobca produkoval dôkazy a predložil zmluvu o reklame, ktorú mal uzavrieť ako nájomca INTERCONT SLOVAKIA s. r. o., Mošovce a Slavomír Ťapaj ako prenajímateľ, dňa 02.01.2006, ktorej predmetom mal byť bezplatný prenájom plochy na vozidlách ev.č. TS 420 AH a ev.č. TS 589 AK, ako aj čestné prehlásenie Milana Gáleta a Slavomíra Ťapaja potvrdzujúce realizáciu reklamy na predmetných vozidlách.
Súd dospel k záveru, že pokiaľ správne orgány z obsahu tejto výpovede Slavomíra Ťapaja, ako svedka v konaní, vychádzali, postupovali vecne správne, nakoľko Slavomír Ťapaj mal možnosť sa k skutkovým okolnostiam veci vyjadriť, pred výsluchom bol riadne poučený, neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že existoval medzi nám a obchodnou spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. v roku 2007 záväzkový vzťah, na základe ktorého by prenajal svoje motorové vozidlá na prenájom reklamnej plochy tejto obchodnej spoločnosti. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil predložené čestné prehlásenie Slavomíra Ťapaja ako účelové, ktoré je v rozpore s jeho svedeckom výpoveďou na pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 01.07.2011.
Ďalej súd poukazuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že by reklamná činnosť (okrem obdobia od 02.01.2007 do 31.03.2007) bola realizovaná aj od 01.04.2007 do konca augusta 2007 tak, ako deklaroval faktúrami za obdobie apríl až september 2007. K tomuto obdobiu žalobca nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali akýkoľvek záväzkový vzťah medzi ním a obchodnou spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. (zmluva) a taktiež od 02.01.2007 do 31.03.2007, ani od 01.04.2007 do 30.09.2007 nepreukázal realizáciu reklamy na motorových vozidlách, ktoré by INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. mala v držbe, v prenájme.
Súd dáva do pozornosti výsledky vykonaného dokazovania pred správnym orgánom, ktoré potvrdili nevierohodnosť predložených fotokópií fotografií motorových vozidiel, keď predmetné vozidlá s pridelenými značkami nezodpovedajú, ani v jednom prípade, farbe, ktorá je vedená v evidencii vozidiel. Z tohto dôvodu súd považoval tvrdenie svedka Slavomíra Ťapaja v čestnom vyhlásení zo dňa 20.07.2011, v ktorom uvádza okolnosti premontovania ŠPZ za účelové, v rozpore s obsahom jeho výpovede pred správnym orgánom dňa 01.07.2011.
Žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že existoval jeho zmluvný vzťah a obchodnou spoločnosťou INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. a vôbec nepreukázal, že v spornom období, v ktorom predložil daňové doklady - faktúry, ktorými uvedená obchodná spoločnosť mu účtovala cenu za prenájom v celkovej výške 3 000 000,- Sk bez DPH, že by skutočne na konkrétnym motorových vozidlách, ktoré mal v držbe, INTERCONT SLOVAKIA s. r. o. v uvedenom období uvedená reklama bola nalepená, ale aj fyzicky používaná tým, že by predmetné vozidlá vykonávali svoju činnosť 2007 a svojím pohybom po cestných komunikáciách de facto realizovali „reklamnú" činnosť pre žalobcu.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdením o tom, že existoval záväzkový vzťah, že na jeho základe sa plnilo v rozsahu účtovanom predmetnými faktúrami, ktorými si uplatňoval výdavky a žiadal ich uznať za daňové výdavky v roku 2007 a že skutočne obsah úkonov - realizácia propagačnej činnosti žalobcu s umiestnením loga žalobcu, smerovala k naplneniu ust. § 2 písm. i) zák.č. 595/2003, na dosiahnutie, zabezpečenie a udržania príjmov žalobcu.
Súd poukazuje, že samotné umiestnenie samolepky s logom žalobcu na akomkoľvek motorovom vozidle samo o sebe, podľa názoru krajského súdu, nepreukazuje vykonávanie reklamnej činnosti pre podnikateľa v záujme zabezpečenia dosiahnutia príjmu. Pokiaľ takéto vozidla by boli odstavené v areáli alebo v garážach, de facto by nestretávali potencionálnych obchodných partnerov žalobcu (na cestných komunikáciách), tak aj samotný efekt umiestnenia loga by nenapĺňal účel propagácie žalobcu ako obchodnej spoločnosti, a tento výdavok by nesmeroval k dosiahnutiu, zabezpečeniu príjmu žalobcu.
Samolepky s logom žalobcu boli umiestnené na predmetných vozidlách, ktorého fotodokumentácia je súčasťou správneho spisu a obsahovali označenie „ROTOX LT, Nábrežná 17, 038 61 Vrútky" + telefónny a faxový kontakt.
Podľa § 8 zák.č. 513/1991 Zb. obchodným meno sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
Pod § 9 ods. 1 obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok - rozlišujúcu osobu podnikateľa alebo druh podnikania.
Je evidentné, že na predmetných samolepkách nebol označený žalobca obchodným menom. Súčasťou obchodného mena musí byť meno a priezvisko, môže tam byť aj dodatok, ale samotný dodatok nie je obchodným menom. Súd dospel k záveru, že nemohol byť na samolepke, umiestnenej na motorových vozidlách, prezentovaný produkt, nakoľko nebolo označené obchodné meno žalobcu, ako vyplýva z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák.č. 147/2001 Z.z., reklamou je prezentácia produktov, v danom prípade obchodného mena, teda nemohlo ísť o reklamu produktu - obchodného mena žalobcu.
Z výpisu zo Živnostenského registra žalobcu súd mal preukázané, že skutočne na Nábrežnej ul. 17 vo Vrútkach sídlila v roku 2007 prevádzkareň žalobcu. Miesto podnikania žalobcu bolo uvedené Martin na Ul. M. Dullu 22/33.
S poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zák.č. 147/2001 Z.z., ani označenie prevádzkarne žalobcu ako fyzickej osoby - podnikateľa nemôže považovať súd za reklamu a preto súd dospel k záveru, že žalobca nenaplnil, ani ust. Zákona o reklame, preto ani z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že predmetné logo v takej podobe, ako bolo umiestnené na vozidlách by spĺňalo atribúty reklamy v súlade s zák.č. 147/2001 Z.z..
Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, rozhodnutia správnych orgánov sú riadne zdôvodnené, vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a treba konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, s poukazom na § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, preto súd žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca nemal v konaní úspech, nevzniká mu pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.