Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-97-2009.pdf
PDF · 105.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/97/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: J & B Credit, s. r. o., , Ul. Miestneho priemyslu 1247, Námestovo 029 01, IČO: 36 361 283, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom v Námestove, Ul. Štefánikova 269/24, proti žalovanej: S. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., T. XXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátska kancelária so sídlom v Námestove, Ul. Červeného kríža 66/20, v konaní o zaplatenie 597,49 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 298.75 Eur (9000,-Sk) spolu s 0,02 % denným úrokom z omeškania zo sumy 11,35 Eur od 30.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 07.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 14.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 21.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 28.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 04.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 11.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 18.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 25.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 01.02.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 08.02.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 15.02.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 22.02.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 01.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 08.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 15.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 22.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 29.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 Eur od 05.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 15,04 € od 12.04.2007 do zaplatenia a zo sumy 1.64 € od 19.04.2007 do zaplatenia, to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.02.2009 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 597,49 € spolu s úrokom z omeškania 0,02 % denne z jednotlivých dlžných splátok až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke z 17.8.2006 č. 063312132 podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej sumu 497,91 € (15.000,-Sk). Žalovaná sa zaviazala žalobcovi pôžičku vrátiť a zaplatiť mu náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 298,75 € (9000,-Sk). Spolu sa teda zaviazala vrátiť žalobcovi 796,65 € (24.000,-Sk) formou 53 týždenných splátok, ktoré boli zmluvne dohodnuté vo výške 15,04 € (453,-Sk). Žalovaná uhradila žalobcovi len časť pôžičky v sume 199,16 € (6000,-Sk) a ďalej svoj dlh prestala splácať. Žalovaná zaplatila žalobcovi 13 splátok a časť 14. splátky vo výške 3,68 € (111,-Sk), preto je v omeškaní s jej
splácaním od 30.10.2006 vo výške 11,35 € a v poradí ďalších splátok s tým, že v poradí poslednej 53. splátky je v omeškaní od 30.08.2007. Podľa článku XII zmluvy o pôžičke si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania 0,02 % denne z celkovej sumy za každý deň omeškania splátky. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
Súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal dňa 20.05.2009 pod č. k. 6Ro/56/2009-11 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, v ktorom uviedla, že nie je pravdou, že so žalobcom uzavrela pôžičku na sumu 497,91 €, ktorej mali byť náklady v sume 298,75 €. So žalobcom nikdy zmluvu neuzavrela a tento doklad nie je pravdivý. Žiadala žalobu zamietnuť.
Právny zástupca žalobcu žiadal v doposiaľ nerozhodnutej časti žaloby vyhovieť, keďže sa žalobcovi podarilo preukázať uzatvorenie zmluvy so žalovanou, ktorú riadne nesplácala a ani doposiaľ nesplatila. Pokiaľ sa žalovaná snažila preukázať splatenie pôžičky prostredníctvom svedkov, týchto považoval za nevierohodných. Svedok Z. L. je manžel žalovanej, svedok L. Y. dobrý kamarát jej manžela a R. T. dobrá priateľka žalovanej. Žalobca preukázal, že v dňoch, kedy svedkovia Z. L. a L.I. Y. mali byť prítomní pri odovzdávaní peňazí, pracovali mimo územia Slovenskej republiky. Svedkyňa R. T. nemôže byť vierohodným svedkom pretože sama má uzatvorenú zmluvu o pôžičke so žalovaným a vystupuje v pozícií neplatičov a bolo preto jej snahou pomôcť žalovanej. Žalovaná svoje výpovedi menila v závislosti od stavu a štádia dokazovania najskôr v tom, že zmluvu so žalobcom neuzatvorila, neskôr po potvrdení, že na zmluve je jej podpis uvádzala, že poskytnutú pôžičku žalobcovi v celom rozsahu splatila. Jej tvrdenia vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy vyznievajú nevierohodne. Zmluva spĺňala všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah žalovaná svojim podpisom potvrdila, bola oboznámená s podmienkami, čo preukazuje aj jej podpis na žiadosti o poskytnutie pôžičky. Náklady účtovaného žalobcom sú práimeranými nákladmi.
Právny zástupca žalovanej zotrval na tom, že žalovaná zaplatila na zmluvu minimálne sumu 16 000,-Sk tak, že najskôr uhradila 6000,-Sk, ktorú sumu potvrdil žalobca a sumu 10 000,-Sk a to dňa 24.09.2006 za prítomnosti R. T., ktorej vierohodnosť v konaní spochybnená nebola. Žalovaná má na istine preplatok 33,18 €. K nákladom za poskytnutie úveu v sume 9000,-Sk mal za to, že zmluva je v tejto časti neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V čase uzatvorenia zmluvy sa úroky z úverov pohybovali na hranici od 9
- 12 % ročne. Žalobcom vyčíslené náklady presahujú uvedený úrok.
Tunajší súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.11.2010 pod č.k. 5C/97/2010-113 tak, že žalobca v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,02 % denne zo sumy 15.04 € od 24.08.2006 do 26.08.2006 vyhovel. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na základe odvolania žalobcu bol prvostupňový rozsudok v zamietajúcej časti a v časti o trovách konania a trovách štátu zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline z 26.10.2011 č.k. 6Co/51/2011-129 a vrátený na ďalšie konanie.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu narodenia dieťaťa, nežiadala o odročenie pojednávania, súd preto konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Z. L., D. B., L. Y. a oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisového materiálu. Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca prostredníctvom svojho obchodného zástupcu D. B. uzatvoril so žalovanou zmluvu, ktorá svojim charakterom spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ohľadne platnosti uzatvorenej zmluvy súd z potvrdenia spoločnosti PROVIDENT FINANCIAL, s.r.o., zo dňa 23.06.2010 (čl.80) zistil, že žalovaná voči tejto spoločnosti uhradila všetky záväzky v 33. týždni roku 2006, čo bolo obdobie od 14.08.2006 do 20.08.2006, keď aj zo správy tejto spoločnosti z 29.6.2010 (čl. 73) vyplýva, že žalovaná bola zákazníčkou spoločnosti PROVIDENT FINANCIAL, s.r.o. od roku 2004 do roku 2006. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná dňa XX.X.XXXX nemohla uzatvoriť zmluvu o pôžičke s touto spoločnosťou, ale
práve so spoločnosťou žalobcu, dôkazom čoho je aj výpoveď svedka - obchodného zástupcu D. B., ktorý uviedol, že všetky údaje na zmluve poskytla osobne žalovaná, ktorá potvrdila, že podpis na zmluve o pôžičke je jej. Pokiaľ by mala žalovaná uzatvoriť zmluvu o pôžičke so spoločnosťou PROVIDENT FINANCIAL dňa 17.8.2006 nemohla by túto splatiť už v 33. týždni 2006, t.j. v období od 14.08.2006 do 20.08.2006. Uvedené by bolo aj v rozpore so zmyslom zmluvy, ktorá by mala byť poskytnutá dňa 17.8.2006 a vrátená najneskôr dňa 20.8.2006. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá plnila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, platne.
Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalobca žalovanej sumu 15.000,-Sk, keď ako to vyplýva z výpovede svedka D. B., žalovaná prevzala peniaze osobne pri podpise zmluvy. Skutočnosť, ktorú tvrdila žalovaná, že jej mal byť odovzdaná len suma 10.000,-Sk preukázaná nebola, pričom je ale nepravdepodobné, aby si žalovaná, keďže podpisovala zmluvu na prvej jej strane a to dvakrát, nevšimla, v akej výške prevzatie peňazí svojim podpisom potvrdzuje.
Poskytnutú sumu sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 53 týždenných splátkach po 453,-Sk so začiatkom prvej splátky ku 7. kalendárnemu dňu po uzavretí zmluvy. Okrem toho sa žalovaná zaviazala uhradiť náklady v sume 9000,-Sk, spolu 24.000,-Sk. Žalovaná, ako to vyplýva z účtovnej evidencie a tvrdení žalobcu, konkrétne správy o platbách nazvanej "payments report" (na čl. 6), uhradila v 35. týždni sumu 500,-Sk, v 37. týždni sumu 1000,-Sk, v 39 týždni sumu 500,-Sk, v 40. týždni 1000,-Sk, v 43 týždni sumu 1000,-Sk, v 45 týždni sumu 1000,-Sk, v 50 týždni sumu 500,-Sk a 51 týždni sumu 500,-Sk. Spolu uhradila 6000,-Sk.
Naproti tomu žalovaná a v konaní vypočutí svedkovia Z. L. - terajší manžel a L. Y. - priateľ manžela žalovanej tvrdili, že žalovaná uhradila žalobcovi do rúk jeho obchodného zástupcu sumu 15.000,-Sk na dvakrát, prvýkrát sumu 5000,-Sk a druhýkrát 10.000,-Sk. K odovzdávaniu peňazí malo dôjsť v priestoroch baru, kde žalovaná pracovala. Ohľadne skutočnosti, či títo svedkovia mohli byť skutočne prítomní pri odovzdávaní peňazí dňa 26.08.2006 a dňa 26.10.2006, a či ich výpoveď z toho dôvodu možno hodnotiť ako vierohodnú, bolo zo správy ich zamestnávateľa spoločnosti A.G.trade Slovakia, s.r.o., Miestneho priemyslu 1029, Námestovo (čl.88) zistené, že ich zamestnanec Z. Z. v období od 13.6.2006 do 31.10.2006 pracoval v Českej republike v týždenných turnusoch, t.j. v pondelok až piatok a v období od 03.08.2006 do 14.08.2006 bol práceneschopný. Deň 26.08.2006 pripadol na sobotu a deň 26.10.2006 pripadol na štvrtok. Svedok Z. L. mohol byť pri odovzdávaní peňazí len dňa 26.08.2006, ktorý pripadol na sobotu a nie aj dňa 26.10.2006, keďže bol štvrtok a vzhľadom na jeho týždenný turnus začínajúc pondelkom a končiac piatkom, nemohol byť prítomní pri odovzdávaní peňazí. V tomto smere sa javí jeho výpoveď ako nevierohodná, ktorú skutočnosť umožňuje fakt, že sa stal neskorším manželom žalovanej a snažil sa jej účelovou výpoveďou napomôcť. Svedčí o tom aj rozporuplné tvrdenie o tom, že sa jej nepýtal z akého dôvodu tieto peniaze odovzdáva D. B. naproti tomu žalovaná tvrdila, že Z.F. L. a aj jeho priateľ sa jej mali pýtať, prečo dáva peniaze D. B.. Je zrejmé, že L. Y., ktorý bol blízky priateľ Z. L. vo svojej svedeckej výpovedi na rozdiel od žalovanej uviedol, že sa jej nepýtal na účel, pre ktorý peniaze odovzdávala D. B.. V ich výpovediach, ktoré do seba nezapadajú, je zjavný rozpor, čo len preukazuje snahu - svedka L. Y. ako priateľa Z. L. a svedka Z. L. ako manžela žalovanej, svojimi účelovými výpoveďami napomôcť žalovanej v tomto konaní a preukázať vrátenie časti poskytnutých peňazí. Výpoveď svedka Z. L. a žalovanej preukazuje aj tvrdená nezrovnalosť v tom, že svedok na otázky uviedol, že na splátku 10 000,-Sk jej peniaze požičal, na druhej strane žalovaná tvrdila, že splátku v sume 10 000,-Sk zaplatila zo svojej výplaty. Podľa názoru súdu, keďže vierohodnosť a nezaujatosť ich svedeckých výpovedí ohľadom vrátenia poskytnutých peňazí bola spochybnená možno uzavrieť, že títo nemohli a ani neboli prítomní pri odovzdaní peňazí dňa 26.8.2006 v sume 5000,-Sk a dňa 26.10.2006 v sume 10 000,-Sk.
Zo správy zamestnávateľa žalovanej JAS - Miloš Brontvaj bolo zistené, že dňa 24.9.2006 žalovaná nebola v práci a mala pracovné voľno. Nemohla sa preto nachádzať v priestoroch baru. Preto pokiaľ svedkyňa R. T. tvrdila, že mala byť svedkom vrátenia sumy 10 000,-Sk práve v priestoroch baru, kde žalovaná pracovala, nemôže byť pravdivé. Keďže žalovaná v bare nepracovala, nemohlo dôjsť k odovzdaniu peňazí tak, že svedkyňa sedela za barovým pultom, za ktorým žalovaná pracovala a
obsluhovala. Jej výpoveď možno hodnotiť ako účelovú a nevierohodnú, ktorú spochybnil uvedený listinný dôkaz - správa zamestnávateľa žalovanej a napokon aj jej priateľský vzťah k žalovanej.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná z požičaných peňazí 15 000,-Sk doposiaľ uhradila 6000,-Sk tak ako to listinami predložil žalobca. Z požičaných peňazí neuhradila 9000,-Sk (298.75 €).
K posúdeniu zmluvy o pôžičke ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákonnej úpravy obsiahnutej v § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu 17.8.2006 (ku dňu uzatvorenia zmluvy) - ďalej len "citovaný zákon" dospel súd po nasledovnom vyhodnotení.
Z výpisu z obchodného registra na žalobcu vyplýva, že žalobca okrem iného v rámci predmetu svojho podnikania sa zaoberá aj poskytovaním pôžičiek z vlastných zdrojov okrem činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk. Žalobca v danom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorou je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň aj osobou veriteľa, za ktorú sa považuje právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona. Naproti tomu žalovaná ako fyzická osoba nekonala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom peniaze vo forme spotrebiteľského úveru jej boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (mali byť poskytnuté na štúdium).
Je preto zrejmé, že v danom prípade uzatvorená zmluva o pôžička má charakter zmluvy spotrebiteľskej a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady úveru.
Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu namietala platnosť zmluvy v časti dohody o nákladoch zmluvy poukazujúc na jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
K uvedenému bolo súdom zistené, že na základe uzavretej zmluvy bola žalovanej poskytnutá suma 15 000,-Sk, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť náklady pôžičky 9000,-Sk pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPNM) 168,856 %. Zo zmluvného dojednania nie je možné vyvodiť aká časť z tejto sumy predstavuje dohodnuté úroky z poskytnutého úveru, poplatky alebo z čoho konkrétne má suma nákladov 9000,-Sk pozostávať. Uvedené žalobca odôvodnil poukázaním na sadzobník spoločnosti, ktorý súdu ale nepredložil. Suma nešpecifikovaných nákladov obsahujúca aj presne nešpecifikované úroky z poskytnutých peňazí /úveru/ je časť zmluvy, ktorá nie je určitá. Obsahuje však úroky z úveru, ktorých výška predstavuje 60 %.
Súd zo zákona a z úradnej povinnosti (ex officio et ex lege) hodnotí platnosť právnych úkonov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva je v časti dojednania nákladov úveru neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Príčinou rozporu s dobrými mravmi je skutočnosť, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v tejto zmluve o úvere, ktorou uzavretá zmluva o pôžičke nepochybne je, predstavuje 168,856 %, a pri sume úveru 15 000,-Sk a dohodnutých nákladoch 9000,-Sk predstavuje 60 % úrok z úveru, čo je neprimerané vysoké až úžernícke. Súdu je z jeho činnosti známe, že najvyššie bankové úroky u porovnateľných úverov predstavovali maximálne 20 % /priemer od 14,7 % do 17,9 %/ a priemerná výška úrokovej miery stanovená obchodnými bankami za požičanie peňazí bola v tom období na hranici od 7,9 % do 8,27 %. Zjednané náklady podstatne prevyšujú úrokové sadzby /miery/ uplatňované bankami v danom mieste a čase pri poskytovaní obdobných úverov a pôžičiek a to skoro štvornásobok. Podľa judikatúry je takmer štvornásobok maximálneho bankového úroku považovaný za odôvodnenie právneho záveru, že ide o dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného ku dňu 17.8.2006 - ďalej len "citovaný zákon" , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona a vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 15.000,-Sk, ktorý žalovaná doposiaľ uhradila 6000,- Sk a neuhradila sumu 9000,-Sk (298.75 €), na ktorú ju súd zaviazal.
Neuhradením dlžnej sumy v dohodnutej lehote splatnosti došlo k omeškaniu žalovanej, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd s poukazom na článok XII bodu 1 zmluvy priznal v dohodnutej výške 0,02 % denne z dlžných súm, keďže výška takto dojednaného úroku z omeškania predstavujúceho 7,3 % ročný úrok z omeškania nie je v rozpore s dobrými mravmi a je súladná so zákonom.
Vo zvyšnej časti - časti, v ktorej sa žalobca domáhal úhrady sumy 298, 75 € (9000,-Sk) titulom úhrady nákladov za poskytnutie peňazí spolu s úrokom z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol už z vyššie konštatovaných dôvodov. Časť zmluvy ohľadne dojednaných nákladov úveru 9000,-Sk pri ročnej percentuálnej miere nákladov 168,856 % presahujúcich štvornásobok maximálneho bankového úroku je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatná podľa § 39 občianskeho zákonníka. Tu možno len podotknúť, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerané vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní tak, že žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal. Žalobca mal úspech 50 % (domáhal sa plnenia 597,49 € s príslušenstvom - 100 %), rozsudkom mu bolo priznaných 298,75 € s príslušenstvom - 50 %) a neúspech 50 % (zamietajúca časť 298,74 € s príslušenstvom). Žalovaná mala úspech 50 % (zamietajúca časť) a
neúspech 50 % (časť žaloby, ktorej súd vyhovel). Úspech oboch účastníkov bol približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).