Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/82/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnenej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, L. U. XXXXX/ X, XXX XX R. R., zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, H. 1, XXX XX R. R., zast. JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Pestovateľská 2682/18, 974 89 Banská Bystrica, o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 23. marca 2010 do 30. septembra 2010 vo výške 250,60 Eur a bežného výživného na čas od 01. novembra 2010 vo výške 40,- Eur mesačne do 15. Dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 310/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 53 zo dňa 08. novembra 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 53 zo dňa 08. novembra 2011 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. - 53 zo dňa 08. novembra 2011 zastavil exekúciu a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,73 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že dlh vymáhaný predmetnou exekúciou má vyplatený v plnej výške, ku dňu prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie neevidoval žiadny nedoplatok a pokladá za zbytočné a neoprávnené vykonať exekúciu. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 104 zo dňa 30. júna 2010, ktorým bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -125 zo dňa 31. augusta 2010 povinnému uložená povinnosť prispievať oprávnenej mesačne sumou 40,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 23. marca 2010, zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 23. marca 2010 do 30. júna 2010 vo výške 140,60 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane zročným celým dlh a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 466,36 Eur. Podľa exekučného súdu v priebehu exekučného konania bolo preukázané, že povinný po začatí exekučného konania uhradil celú uloženú povinnosť, t.j. október 2010 suma 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), november 2010 suma 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), január 2011 suma 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), máj 2011 suma 390,60 Eur + 40 Eur výživné na manželku, dňa 06. mája 2011 suma 466,36 Eur ako trovy predchádzajúceho konania, a preto exekučný súd podľa a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) v spojení s (ďalej len „“) a vzhľadom na pravidelné splácanie bežného výživného na maloletého syna a rozvedenú manželku za posledné obdobie exekúciu zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu v časti zastavenia exekúcie podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 25. novembra 2011. V odvolaní uviedla, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd posudzoval plnenie vyživovacej povinnosti od marca 2010 do mája 2011, počas ktorého obdobia si mal povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej v celkovej výške 580,60 Eur. Exekučný súd tiež skonštatoval vychádzajúc z písomných podaní povinného, že za obdobie od júna do októbra 2011 bola povinnému zrážaná z jeho mzdy čiastka 140,- Eur, čo predstavuje bežné výživné na maloletého syna N. (v súčasnosti nebohého) vo výške 100,- Eur mesačne a bežné výživné na rozvedenú manželku vo výške 40,- Eur mesačne. Podľa oprávnenej predmetné výživné za obdobie od júna 2011 do súčasnosti síce bolo povinnému zrazené jeho zamestnávateľom zo mzdy na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, avšak tieto zrážky neboli doposiaľ pripísané na účet súdneho exekútora, ani na účet oprávnenej z exekúcie (na základe exekučného príkazu). Tieto finančné prostriedky tak aj naďalej zadržiava zamestnávateľ povinného. Oprávnená ďalej uviedla, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku považuje za právne nesprávne. Podľa oprávnenej mal exekučný súd exekúciu sčasti zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, resp. mal postupovať podľa § 80 Exekučného poriadku za podmienky, že v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie sa vykonávajú už len zrážky zo mzdy za bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Oprávnená sa tiež domáha náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 289,80 Eur, ako aj nárok na náhradu notárskych poplatkov v sume 30,07 Eur, nakoľko exekučný súd sa s nárokom oprávnenej na náhradu trov vôbec nevysporiadal. Oprávnená preto navrhla napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušiť, resp. ho zmeniť tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa zamieta.

Povinný k podanému odvolaniu oprávnenej uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo preukázané, že povinný po začatí exekučného konania uhradil celú uloženú povinnosť, a preto má povinný jednoznačne za to, že súd správne exekúciu zastavil podľa jednotlivých ust. § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný preto navrhol, aby súd potvrdil v celom rozsahu zastavenie exekúcie a zaviazal oprávnenú k zaplateniu trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli povinnému z dôvodov obrany proti neoprávnenej exekúcii.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( , ďalej len „„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinným sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 09. novembra 2010. Na základe návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručeného exekučnému súdu dňa 19. novembra 2010 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5601 064449 zo dňa 24. novembra 2010. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 104 zo dňa 30. júna 2010, ktorým bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -125 zo dňa 31. augusta 2010 povinnému uložená povinnosť prispievať oprávnenej mesačne sumou 40,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 23. marca 2010, zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 23. marca 2010 do 30. júna 2010 vo výške 140,60 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane zročným celým dlh a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 466,36 Eur. Dňa 20. mája 2011 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie a postúpil ho exekučnému súdu, ktorému bolo podanie povinného doručené dňa 24. mája 2011. V uvedenom podaní povinný uviedol, že uvedený dlh má vyplatený v plnej výške všetkým dotknutým stranám a ku dňu prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie neevidoval žiadny nedoplatok. Povinný preto žiadal o zrušenie exekúcie. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 13. júna 2011 sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrila oprávnená. V podaní uviedla, že povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu neplnil riadne a včas, preto podala návrh na vykonanie exekúcie. Povinný uhradil trovy konania vo výške 466,36 Eur až dňa 06. mája 2011 pripísaním platby na účet právneho zástupcu. Preto sa nezakladá na pravde tvrdenie povinného, že v čase prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie neevidoval žiadny nedoplatok voči oprávnenej. Oprávnená preto navrhla, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a poverený súdny exekútor aby ďalej pokračoval v exekúcii na bežné

výživné a trovy exekúcie, nakoľko je dôvodná pochybnosť, že povinný si bude vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej plniť dobrovoľne v zmysle exekučného titulu. Oprávnená k vyjadreniu priložila aj súhrnný prehľad platieb povinného, podľa ktorého povinný zaplatil v októbri 2010 sumu 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), v novembri 2010 sumu 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), v januári 2011 sumu 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), v máji 2011 sumu 390,60 Eur + 40 Eur výživné na manželku. Dňa 16. júna 2011 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinného, v ktorom doplnil dôkazy k návrhu na zastavenie exekúcie, a to výpisy z účtu za obdobie roku 2010 a od 12. januára 2011 do 13. mája 2011, Potvrdenie prevzatia doplatku výživného za mesiac október 2010 vo výške 98,61 Eur, potvrdenie o vklade 466,36 Eur na účet právneho zástupcu oprávnenej. V podaní doručenom exekučnému súdu dňa 21. júla 2011 súdny exekútor uviedol, že povinný do 20. júla 2011 neuhradil žiadne finančné prostriedky vymáhané v prospech exekučných konaní. Povinný podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29. júla 2011 opäť požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že voči povinnej mal vysporiadané všetky povinnosti ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, keďže všetky záväzky vrátane trov voči povinnej vyplatil k 06. máju 2011. Podaním zo dňa 26. septembra 2011 sa oprávnená vyjadrila k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že povinný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, keďže splatné výživné za obdobie júl až september 2010, na ktoré nemal povinný súdom povolenú výhodu splátok, mal zaplatiť do 15. dňa v mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť do povinnosti platenia výživného dňa 06. októbra 2010, a teda povinný mal povinnosť uhradiť splatné výživné za obdobie júl až september 2010 v celkovej výške 120,- Eur do 15. októbra 2010. Povinný si túto povinnosť nesplnil riadne a včas a dostal sa tak do omeškania. Súčasne povinný nezaplatil do 15. dňa v mesiaci október 2010 ani bežné výživné vo výške 40,- Eur a splátku výživného vo výške 10,- Eur, čím podľa oprávnenej stratil výhodu splátok. Oprávnená ďalej uviedla, že povinný bol zároveň povinný zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 466,36 Eur na účet právneho zástupcu oprávnenej v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Povinný však túto povinnosť splnil až dňa 06. mája 2011, kedy tieto peňažné prostriedky boli pripísané na bankový účet právneho zástupcu oprávnenej. Exekučný súd následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,73 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa a splnenie dlhu je spôsob zániku záväzku, pričom dlh musí byť splatený riadne a včas.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní.

Prvým dôvodom odvolania oprávnenej bolo, že exekučný súd konštatoval vychádzajúc z písomných podaní povinného, že za obdobie od júna do októbra 2011 bola povinnému zrážaná z jeho mzdy čiastka 140,- Eur, čo predstavuje bežné výživné na maloletého syna N. (v súčasnosti nebohého) vo výške 100,- Eur mesačne a bežné výživné na rozvedenú manželku vo výške 40,- Eur mesačne. Podľa oprávnenej výživné za obdobie od júna 2011 do 25. novembra 2011 síce bolo povinnému zrazené jeho zamestnávateľom zo mzdy na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, avšak tieto zrážky neboli doposiaľ pripísané na účet súdneho exekútora, ani na účet oprávnenej z exekúcie (na základe exekučného príkazu). Tieto finančné prostriedky tak aj naďalej zadržiava zamestnávateľ povinného. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 104 zo dňa 30. júna 2010, ktorým bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -125 zo dňa 31. augusta 2010 povinnému uložená povinnosť prispievať oprávnenej mesačne sumou 40,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 23. marca 2010, zaplatiť zameškané výživné za obdobie od

23. marca 2010 do 30. júna 2010 vo výške 140,60 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane zročným celým dlh a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 466,36 Eur. Z exekučného spisu vyplýva, že povinný zaplatil oprávnenej v októbri 2010 sumu 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), v novembri 2010 sumu 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), v januári 2011 sumu 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), 24. januára 2011 za december 50,- Eur (40,- Eur výživné na manželku + 10,- Eur splátka zročného výživného na manželku), v máji 2011 sumu 390,60 Eur + 40 Eur výživné na manželku. Z uvedeného vyplýva, že povinný splatil oprávnenej zameškané výživné, ktoré mu vyplývalo z exekučného titulu, ktorý je podkladom na vedenie predmetnej exekúcie. Z uvedeného tiež vyplýva, že povinný platil predpísané výživné na manželku vo výške 40,- Eur. Dňa 06. mája 2011 povinný vložil na účet právneho zástupcu oprávnenej sumu 466,36 Eur, čo sú trovy konania, na ktoré bol zaviazaný povinný predmetným exekučným titulom. Z uvedeného vyplýva, že povinný si splnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom, na základe ktorého je vedená predmetná exekúcia, a preto v zmysle záväzok povinného vyplývajúci z predmetného exekučného titulu zanikol. Preto exekučný súd správne exekúciu po splnení uloženej povinnosti zastavil. Odvolací súd ďalej uvádza, že oprávnená sama v odvolaní uvádza, že povinnému bola zrážaná z jeho mzdy čiastka 140,- Eur, čo predstavuje bežné výživné na maloletého syna N. (v súčasnosti nebohého) vo výške 100,- Eur mesačne a bežné výživné na rozvedenú manželku vo výške 40,- Eur mesačne. Námietka povinnej, že výživné za obdobie od júna 2011 do 25. novembra 2011, ktoré bolo povinnému zrazené jeho zamestnávateľom zo mzdy, avšak tieto zrážky neboli doposiaľ pripísané na účet súdneho exekútora, ani na účet oprávnenej z exekúcie (na základe exekučného príkazu), a teda tieto finančné prostriedky tak aj naďalej zadržiava zamestnávateľ povinného nie je relevantná. Povinnému bolo preukázateľne výživné zrážané zo mzdy. Skutočnosť, že zamestnávateľ povinného tieto finančné prostriedky nepoukázal oprávnenej, nemôže viesť k záveru, že povinný si svoju povinnosť nesplnil. V zmysle ust. Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného. Z uvedeného vyplýva, že po zrazení finančných prostriedkov zo mzdy povinného na základe exekučného príkazu nastáva povinnosť zamestnávateľa, resp. platiteľa mzdy odovzdať tieto finančné prostriedky oprávnenému. Pokiaľ si túto svoju povinnosť platiteľ mzdy nesplní, nemožno za to postihovať povinného. Preto, ak platiteľ mzdy zrazené finančné prostriedky zo mzdy povinného nevyplatil oprávnenej, oprávnená si má tieto finančné prostriedky uplatňovať u tohto platiteľa mzdy povinného. V zmysle Exekučného poriadku totiž povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok, a preto povinný už nemá na túto časť mzdy dosah. Odvolací súd ešte uvádza, že povinný si z uvedených dôvodov splnil povinnosť vyplývajúcu pre neho z exekučného titulu, avšak stalo sa tak až po začatí exekučného konania, ktoré začalo doručením návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 09. novembra 2010 ( Exekučného poriadku), keďže povinný splnil svoju povinnosť až v máji 2011.

Oprávnená ďalej v odvolaní uviedla, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku považuje za právne nesprávne. Podľa oprávnenej mal exekučný súd exekúciu sčasti zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, resp. mal postupovať podľa § 80 Exekučného poriadku za podmienky, že v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie sa vykonávajú už len zrážky zo mzdy za bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že exekučný súd mal zastavenie exekúcie posudzovať podľa § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 80 Exekučného poriadku, to však nemá za následok nesprávne rozhodnutie Exekučného súdu o zastavení exekúcie. Povinný splnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu tým, že zaplatil zameškané výživné a trovy oprávnenej a platí oprávnenej výživné v predpísanej výške, preto exekučný súd správne exekúciu zastavil. Odvolací súd preto nemohol ani na základe tohto odvolacieho dôvodu odvolaniu oprávnenej vyhovieť.

Oprávnená sa tiež v odvolaní domáhala náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 289,80 Eur, ako aj nároku na náhradu notárskych poplatkov v sume 30,07 Eur, čo zdôvodnila tým, že exekučný súd sa s nárokom oprávnenej na náhradu trov vôbec nevysporiadal. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že v zmysle , účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu. Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V predmetnej veci Okresný súd Banská Bystrica

napadnutým uznesením zastavil exekúciu a rozhodol o trovách súdneho exekútora. Exekučný súd však v napadnutom uznesení nerozhodol o trovách oprávnenej. Odvolanie oprávnenej v časti o náhrade trov konania, i keď je označené ako odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, je potrebné považovať za návrh na doplnenie uznesenia exekučného súdu o výrok o trovách oprávnenej ( ). O tomto návrhu preto exekučný súd rozhodne samostatným uznesením tak, že rozhodne o trovách oprávnenej. Zároveň rozhodne aj o trovách povinného, ktoré si uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu povinnej zo dňa 14. decembra 2011.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.