Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-109-2011.pdf
PDF · 118.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45C/109/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu S. S., T.. XX.X.XXXX, H. N. U. XX, Y. právne zastúpeného JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou, so sídlom Dominikánske námestie 41, Košice proti odporcovi Y., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, Y. XX, Y. v konaní o zaplatenie 1.949,47 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.886,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 270,68 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 269,26 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 270,83 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 270,12 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,33 eur od 21.6.2010 do zaplatenia , zo sumy 268,91 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti nad sumu 1.886,63 eur s vyššie uvedeným príslušenstvom konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 3.378,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 268,50 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.4.2010, zo sumy 268,50 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 268,50 eur od 21.9.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.341,88 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzatvoril dňa 3.7.2006 so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu na základe ktorej bol u žalovaného prijatý na pozíciu pracovník logistiky a marketingu. Na základe Dohody o mzdových podmienkach v znení dodatkov k pracovnej zmluve zo dňa 3.7.2006 bola medzi účastníkmi konania dojednaná hrubá mesačná mzda žalobcu vo výške 310 eur (po vykonaní zrážok podľa ust. § 131 ods. 1 Zákonníka práce to predstavuje sumu 268,50 eur mesačne). Ďalej uviedol, že v dôsledku nevyplatenia mzdy zo strany žalovaného za obdobie január 2010 do 6.10.2010 (t.j. za 9 mesiacov a 6 dní), žalobca okamžite skončil pracovný pomer u žalovaného, v dôsledku čoho mu vznikol voči žalovanému nárok na vyplatenie mzdy v sume 2.454,86 eur. Taktiež mal za to, že žalovaný nevyplatil žalobcovi ani príspevok na stravné za obdobie od 1.1.2009 do 6.10.2010 (t.j. za 21 mesiacov a 6 dní), čím
vznikol žalobcovi aj nárok voči žalovanému v sume 590,34 eur, čo po znížení o daň z príjmov predstavuje sumu 478,18 eur, ako aj nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 595,20 eur (t.j. 2 krát hrubá mzda znížená o odvody do zdravotnej poisťovne) a teda nároky žalobcu predstavujú sumu 3.528,24 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi po skončení pracovného pomeru dňa 6.10.2010 iba sumu 150 eur, pričom zvyšnú časť pohľadávky uplatňovanej žalobcom v sume 3.378,27 eur žalovaný neuhradil, preto si žalobca uplatnil svoje právo súdnou cestou.
Žalovaný písomným podaním zo dňa 6.6.2011 upresnil, že uznáva čiastku titulom nevyplatenej mzdy a stravných lístkov vo výške 1.428,70 eur (3 krát mzda, stravné lístky) a to za 8/2010 vo výške 118,50 eur za 9/2010 v sume 151,38 eur, za 10/2010 v sume 1.158,82 eur. Ďalej uviedol, že zvyšnú časť žalovanej sumy 3.378,27 eur spolu s príslušenstvom neuznáva, nakoľko žalobcovi bola požadovaná mzda pravidelne vyplácaná, avšak žalobca odmietol podpísať výplatné listiny za žalované obdobie.
Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 45C/63/2011-70 zo dňa 4.10.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.428,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 118,50 eur od 21.9.2010 až do zaplatenia a zo sumy 1.310,20 eur od 21.10.2010 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny a príslušenstva t.j. v konaní o zaplatenie 1.949,47 eur s príslušenstvom súd vylúčil toto konanie sa samostatné konanie.
Žalobca podaním doručeným súdu 25.4.2012 označeným ako špecifikácia nárokov žalobcu, úprava návrhu na začatie konania poukázal na tú skutočnosť, že mzdu za sporné obdobie žalovaný žalobcovi nikdy nevyučtoval a v rozpore s ustanovením § 130 ods. 5 Zákonníka práce mu nevydal doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. O obsahu výplatných listín sa žalobca dozvedel až po nahliadnutí do súdneho spisu. Na základe obsahu výplatných listín, ktoré sa nachádzajú v spise 45C/63/2011 na čl. 47-53 žalobca špecifikoval svoje nároky tak, že celkove si žiada zaplatenie sumy 1.886,63 eur titulom vyplatenia mzdy za obdobie január - júl 2010 spolu s úrokmi z omeškania z dlžných súm počnúc prvým dňom omeškania žalovaného s ich zaplatením. Celková suma pozostáva zo mzdy za mesiac január 2010 vo výške 270,68 eur, za mesiac február 2010 vo výške 269,26 eur, za mesiac marec 2010 vo výške 270,83 eur, za mesiac apríl vo výške 270,12 eur, za mesiac máj 2010 vo výške 268,33 eur, za mesiac jún 2010 vo výške 268,91 eur, za mesiac júl 2010 vo výške 268,50 eur.
Žalobca zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 62,94 eur, ako aj časti príslušenstva späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.
Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2012 konateľ žalovaného predniesol, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na to, že žalobca zobral svoj návrh v časti istiny a príslušenstva späť, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov V.. G., V.. C., C.. G. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou, dohodou o mzdových podmienkach, dodatkami k pracovnej zmluve, výpisom z obchodného registra, okamžitým skončením pracovného pomeru, písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, výplatnými listinami žalobcu za rok 2010, odpismi mzdových listín za rok 2010, obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/63/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Z pracovnej zmluvy vyplýva, že účastníci konania túto zmluvu uzatvorili dňa 3.7.2006, na jej základe sa žalobca stal zamestnancom žalovaného na pozícii logistiky a marketingu, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 3.7.2006 do 31.7.2007. Dodatkom č. 2 ku pracovnej zmluve sa pracovný pomer žalobcu zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.8.2007.
Z dohody o mzdových podmienkach zo dňa 3.7.2006 vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dojednaná mesačná mzda žalobcu vo výške 6.900,- Sk s účinnosťou od 3.7.2006 a splatnosťou najneskôr k 20. - dňu nasledujúceho mesiaca. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bola stanovená mesačná mzda žalobcu, upravená na výšku 7.600,- Sk s účinnosťou od 1.10.2006. Dodatkom č. 4 bola dojednaná mesačná mzda žalobcu v sume 296,- eur s účinnosťou od 1.1.2009 a dodatkom č. 5 k pracovnej zmluva bola mesačná mzda žalobcu upravená na sumu 310,- eur s účinnosťou od 1.1.2010.
Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol ukončený zo strany žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 6.10.2010 v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy a to ku dňu 6.10.2010.
Z výplatných listín za obdobie od januára 2010 do októbra 2010 predložených žalovaným vyplýva, že žalobcovi bola priznaná mzda za mesiac január 2010 v sume 270,68 eur, február 2010 v sume 269,26 eur, marec 2010 v sume 270,83 eur, apríl 2010 v sume 270,12 eur, máj 2010 v sume 268,33 eur, jún 2010 v sume 268,91 eur, júl 2010 v sume 268,50 eur, august 2010 v sume 268,73 eur, september 2010 v sume 151,38 eur, október 2010 v sume 1.158,82 eur.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/63/2011 vyplýva, že súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.428,70 eur s príslušenstvom na základe uznania žalovaného v časti žalobcom uplatneného nároku v tejto výške, ktorá suma pozostáva z čiastky 118,50 eur ako mzda za mesiac august 2010, čiastky 151,38 eur ako mzda za mesiac september 2010 a čiastky 1.158,82 eur, ako mzda za mesiac október 2010, ako aj mzda za obdobie dvoch mesiacov a náhrada za nevyplatené stravné lístky.
V uvedenom konaní žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že mu mzdu za rok 2009 má v celosti vyplatenú, avšak mzda za rok 2010 mu vyplatená nebola, pričom túto mzdu mu vždy vyplácal v hotovosti konateľ žalovaného vo svojej kancelárii a výplatné pásky vyhotovovala účtovníčka V.. C., ktorá ich dávala zamestnancom podpisovať vždy až dodatočne.
Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi okrem uznávacieho prejavu v časti nároku tvrdil, že s výnimkou uznanej mzdy za mesiace august až október 2010 bola ostatná mzda za rok 2010 žalobcovi v celosti vyplatená.
Svedkyňa Ing. G. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pre žalovaného pracovala ako účtovníčka, teda viedla pre firmu účtovníctvo, pričom prax bola taká, že so zamestnancami boli oficiálne písomne
dohodnuté iné mzdy ako boli dohodnuté reálne a aj reálne vyplácané. V hotovosti reálne vyplácané mzdy boli vyššie. Prax pri vyplácaní miezd bola taká, že neboli vyplácané jednorázovo k výplatnému termínu, ale každý týždeň si šéf koncom týždňa zavolal do kancelárie postupne zamestnancom a tam im vyplácal "zálohy" v rôznych výškach 50,- až 100,- eur. Avšak niekedy sa stalo, že nevyplatil nič. Zamestnanci vstupovali do kancelárie po jednom, teda nemali vedomosť o tom, aká čiastka bola vyplatená ostatným zamestnancom, iba vonku sa o tomto mohli porozprávať. Mzda teda nikdy nebola vyplácaná pred svedkami. Výnimočne sa stalo, že svedkyňa videla, ako bola vyplácaná hotovosť žalobcovi, jeden krát to bolo, keď konateľ išiel do Č., vtedy mu bola vyplatená čiastka 200,- eur, bolo to asi v apríli 2010 a jeden krát pri príležitosti nejakých osláv videla, ako bola vyplatená čiastka 100,- eur, bolo to približne v júni 2010. Svedkyňa potvrdila, že výplatné pásky neboli podpisované priebežne. Svedkyňa ďalej uvádzala, že problémy nastali, keď firma začala mať určité finančné problémy, a keď reálna vyplácaná mzda v hotovosti u jednotlivých zamestnancoch bola znížená napr. z čiastky 700,- na 400,- eur, vtedy niektorí zamestnanci odmietli spätne podpísať výplatné pásky, pretože sa im to nepáčilo.
Svedkyňa potvrdila, že aj keď vyššia ústne dojednaná mzda zamestnancom nebola vyplatená v celosti, podľa jej názoru, písomnú dojednanú oficiálnu mzdu mali zamestnanci vyplatenú aj v roku 2010, teda v predmetnom období.
Na doplňujúcu otázku svedkyňa upresnila, že mzdy za rok 2009 boli v celosti doplatené ku dňu vypracovavánia daňového priznania, kedy boli rovnako aj podpísané výplatné pásky za tento rok. Ďalej uvádzala, že oficiálna minimálna mzda bola vyplácaná priebežne vždy v jednotlivých mesiacoch, avšak tá neoficiálna vyššia čiastka bola vyplácaná s určitým omeškaním približne dvoch až troch mesiacov, teda v mesiaci apríl 2010 bola vyplatená už aj vyššia neoficiálna mzda za jednotlivé mesiace roku 2009.
Ďalej na doplňujúcu otázku svedkyňa uvádzala, že s jednotlivými zamestnancami sa vždy rozprávali o vyplatených mzdách, a preto podľa nej by mala vedomosť o tom, kedy žalobcovi nebola vyplatená mzda alebo jej časť, pričom svedkyňa sa domnieva, že žalobcovi minimálna oficiálna mzda v roku 2010 vyplatená bola, avšak vyššia neoficiálna mu v celosti vyplatená nebola.
Svedok Ing. Š. G. vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetnom období bol zamestnancom firmy Y. Rovnako ako iní zamestnanci mal oficálne dohodnutú nižšiu mzdu, avšak reálne mu bola vyplácaná v hotovosti mzda vo vyšších čiastkách. Nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie o mzdách vyplácaných iným zamestnancom, keďže nebol prítomný ani pri uzatváraní zmlúv, ani pri vyplácaní miezd, keďže bola prax bola taká, že po jednom individuálne chodili do kancelárie k šéfovi, kde mzdu vyplácal. Neviedla sa všeobecná evidencia iba každý jeden zo zamestnancom sám pre seba evidoval vyplatené čiastky. Konkrétne za rok 2010 uviedol, že jemu bola uhradená za tento rok mzda v celosti, avšak nevedel potvrdiť, či mzda bola vyplatená aj žalobcovi.
Svedok ďalej uvádzal, že v roku 2010 došlo k určitým finančným problémom zamestnávateľa v dôsledku krízy, preto bola zamestnancom znížená neoficiálna mzda a postupne začali problémy aj s vyplácaním miezd, ktoré meškali. Spočiatku meškali iba neoficiálne mzdy, a v roku 2010 už meškali postupne aj tie oficiálne.
Na doplňujúcu otázku svedok potvrdil, že v predmetnom období pri rozhovoroch žalobcom mu okrem iného tento povedal, že má nevyplatenú mzdu, avšak svedok nevedel presne špecifikovať, za ktoré obdobie a v akej výške to bolo. Svedok sa domnieva, že táto dlžná mzda žalobcovi vyplatená nebola, o čom sa tiež zrejme rozprávali a z tohto dôvodu podal žalobca žalobný návrh.
Svedok zároveň potvrdil, že v roku 2010 žalobcovi boli zo strany zamestnávateľa vyplácané určité čiastky miezd, avšak je možné, že sa jednalo o spätné doplácanie mzdy za predchádzajúce obdobie roku 2009.
Svedok U. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že od roku 2007 až doposiaľ je zamestnancom žalovaného, pričom spočiatku bolo vyplácanie miezd v poriadku, neskôr sa začala situácia zhoršovať a zamestnanci nedostávali celú mzdu, resp. mzda začala meškať. Neskôr bola zamestnancom mzda
dojednaná mzda znížená, avšak za seba potvrdil, že aj keď mzda meškala, jemu bola v celosti doplatená. On si svoju svoju mzdu vždy zapisoval a sledoval jej doplatenie, teda napríklad ak nemal vyplatenú mzdu za november a bola mu vyplatená nejaká čiastka v decembri, túto si započítal za mesiac november a takto to išlo ďalej. Potvrdil výpovede ostatných svedkov, že mzda bola vyplácaná v hotovosti jednotlivým zamestnancom bez prítomnosti svedkov zo strany konateľa firmy, pričom sa nepodpisovali výplatné pásky každý mesiac, ale vždy až spätne. Svedok uvádzal, že nesledoval koľko dostávajú iní zamestnanci, avšak podľa neho mzda za rok 2010 bola jednotlivým zamestnancom postupne doplatená, napr. on dostal v januári 2011 za rok 2010 a podobne. Vo vzťahu k žalobcovi svedok potvrdil, že u neho bol spôsob vyplácania rovnaký, ako u iných zamestnancov, teda v hotovosti formou záloh a jeden krát mu svedok sám svedok odovzdával počas nejakej firemnej akcie 100,- eur, ktoré mu poskytol konateľ firmy.
Na doplňujúcu otázku, či je možné, aby žalobca v období január až júl 2010 nedostal pri vyplácaní koncom týždňa žiadnu čiastku, svedok uviedol, že to nie je možné, pretože sa mzda vyplácala priebežne všetkým zamestnancom a on videl, ako aj žalobca vošiel a následne vyšiel z kancelárie konateľa firmy, pritom sa netváril tak, žeby mu nič vyplatené nebolo.
Žalobca sa k prednesu svedkov vyjadril v tom zmysle, že mzda za rok 2009 mu bola doplatená v apríli 2010 a v roku 2010 v období január až apríl mu bola vyplácaná mzda, avšak sa jednalo sa o doplatky za rok 2009. Od mája 2010 do októbra 2010 mu nebola vyplatená žiadna mzda, pričom pri finančných problémoch mu pomáhala rodina.
Podľa ust. § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa ust. § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.
V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca bol zamestnancom odporcu od 3.7.2006 do 6.10.2010, za ktoré obdobie mu v zmysle citovaného ust.§ 118 Zák. práce vznikol nárok na vyplatenie mzdy za vykonanú prácu (t.j. odporcovi vznikla povinnosť mu túto mzdu poskytnúť).
Rovnako medzi účastníkmi konania nebola sporná ani výška mzdy, ktorá mala byť žalobcovi poskytnutá zo strany zamestnávateľa (žalovaného) v spornom období od januára 2010 do júla 2010 spolu v sume 1.886,63 €. Uvedená čiastka vyplýva aj z výplatných listín predložených žalovaným (tak ako sú jednotlivé mesiace vyššie rozpísané).
Spornou medzi účastníkmi konania bola iba tá skutočnosť, či uvedené mzdové nároky vyplývajúce z výplatných listín boli žalobcovi v predmetnom období (január až júl 2010) aj skutočne uhradené zo strany zamestnávateľa a preto súd zameral dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti.
Súd poukazuje najmä na to, že žalovaný nedisponuje listinnými dôkazmi osvedčujúcimi vyplatenie jednotlivých miezd - t.j. nevedel súdu predložiť výplatné listiny, na ktorých by žalobca vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie miezd v danom období.
Súd uvádza, že síce samotná skutočnosť, že prax u žalovaného bola taká, že výplatné listiny sa nepodpisovali (t.j. nedochádzalo k odovzdávaniu miezd proti podpisu zamestnanca) ešte nespôsobuje, že by musel byť žalovaný v konaní neúspešný, avšak v dôsledku uvedeného žalovaný zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie, že k vyplateniu mzdy, alebo jej časti reálne došlo.
V tomto konkrétnom prípade však súd má za to, že žalovaný sa dostal do dôkladnej núdze v dôsledku, ktorej neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal vyplatenie predmetných miezd žalobcovi. Žiaden zo svedkov uvedené nepotvrdil, keďže ani jeden zo svedkov nebol prítomný priamo pri vyplácaní miezd žalobcovi v danom období. Výnimkou boli dva prípady, kedy svedkovia potvrdili, že žalobcovi bola vyplatená suma 100 € a 200 €, avšak žiaden zo svedkov nevedel uviesť či sa jedná o mzdu za rok 2010 (a za ktoré konkrétne obdobie), alebo či sa jedná iba o doplatok zmeškanej mzdy za rok 2009. Naopak všetci svedkovia potvrdili, že v roku 2009 boli mzdy vyplácané oneskorene ,t.j. k ich vyplácaniu dochádzalo aj v roku 2010,preto aj uvedených prípadoch mohlo ísť práve o takéto doplatky omeškaných miezd za rok 2009.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vyplatenie mzdových nárokov za obdobie január až júl 2010 spolu v sumu 1.886,63 €, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú istinu spolu s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania v zmysle citovanej právnej úpravy. Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že bola dojednaná splatnosť jednotlivých miezd vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, do omeškania sa žalovaný dostal s úhradou jednotlivých miezd vždy nasledujúci deň, teda vždy ku 21. dňu tom ktorom mesiaci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, v znení zákona č. 586/2008 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Europskej centrálnej banky; platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení zákona č. 281/2010 Z.z., s účinnosťou od 1.7.2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Europskej centrálnej banky; platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Trovy konania žalobcu ako úspešnejšieho účastníka sporu spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 731,68 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 6 úkonov právnej služby, pričom vychádzajúc z hodnoty sporu, je základná sadzba tarifnej odmeny za nasledovné úkony právnej služby
1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 1.12.2010......................131,13 eur
2) podanie žaloby na sud dňa 1.12.2010..................................................131,13 eur
3) podanie vyjadrenia k odporu odporcu dňa 19.4.2011............................131,13 eur
4) účasť na pojednávaní dňa 4.10.2011...................................................131,13 eur
5) písomné podanie zo dňa 25.4.2012.......................................................81,33 eur
6) účasť na pojednávaní dňa 19.6.2012.....................................................81,33 eur
režijné paušály za úkony vykonané v roku 2010 - 2 krát 7,21 eur
v roku 2011 - 2 krát 7,41 eur
v roku 2012 - 2 krát 7,63 eur,
ktoré je žalovaný povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ust,. § 14 ods. 1 písm. a), b) c), d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci.
Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. vyhl., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).