Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Cpr/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľky: Z.. J. Š., nar. XX.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, U. Q. U. proti odporcovi: BI metal sk s. r. o., IČO: 44 304 684, Trenčianska cesta 887/52, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1 118,25 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 507,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 611,09 eur od 15.10.2011 do 05.06.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 507,16 eur od 28.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 67,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 611,09 eur z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 1 118,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 611,09 eur od 15.10.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 507,16 eur od 28.11.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 31.03.2010 uzavrela ako zamestnankyňa s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú na pozíciu účtovníčky s miestom výkonu práce Bánovce nad Bebravou s tým, že pracovný pomer vzniká dňa 01.04.2010, t. j. v deň nástupu do práce. V pracovnej zmluve sa účastníci dohodli na hrubej mesačnej mzde 2,- eur / hod. so splatnosťou do 30. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa výplata vypláca. Pracovný čas bol dohodnutý na 40 hodín týždenne. Pracovný pomer sa skončil dňa 14.08.2011 na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 10.08.2011. Odporca navrhovateľke dlhuje sumu 290,98 eur z titulu nevyplatenej mzdy resp. náhrady mzdy za mesiac júl 2011, sumu 320,11 eur z titulu nevyplatenej mzdy resp. náhrady mzda za mesiac august 2011, sumu 507,16 eur z titulu stravného, ktoré jej odporca počas trvania pracovného pomeru neposkytoval v žiadnej forme. Suma stravného pozostáva zo súm 262,24 eur a 244,92 eur. Suma 262,24 eur (176 x 1,49 eur) sa vzťahuje k obdobiu od vzniku pracovného pomeru až do nadobudnutia účinnosti opatrenia č. o sumách stravného, teda do 28.12.2010 a predstavuje minimálny peňažný príspevok z titulu stravného, na ktorý mala navrhovateľka nárok. Suma 244,92 eur (156 x 1,57 eur) sa vzťahuje k obdobiu od 29.12.2010 do skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka vyzvala odporcu listom zo dňa 26.09.2011 na zaplatenie dlžnej mzdy. Odporca na výzvu reagoval listom zo dňa 07.10.2011 tak, že dlžnú mzdu jej uhradí do 14.10.2011. Napriek tomu odporca pohľadávku navrhovateľky do podania návrhu neuhradil.

Súd vo veci vydal dňa 29.11.2011 platobný rozkaz č. k. -15, proti ktorému podal odporca včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že nárok navrhovateľky je nedôvodný. Nárok na zaplatenie mzdy za mesiace júl a august 2011 jej nevznikol. V predmetnom období nebola zo strany navrhovateľky vykonávaná práca. Odporca si vo vzťahu k navrhovateľke splnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, týkajúce sa stravovania zamestnancov. Výpočet stravného je nesprávny a neurčitý. Odporca ďalej poznamenal, že navrhovateľka mu dlhuje 2 500,- eur z titulu nevrátenia poskytnutej pôžičky. V priebehu konania odporca predloží a označí dôkazy, ktoré budú podporovať tvrdenia odporcu a vyvrátia tvrdenia navrhovateľky.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca sa pojednávaní nezúčastňoval a súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa . Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedka N. J. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä pracovnej zmluvy, dohody o o skončení pracovného pomeru, výplatných pások, výzvy navrhovateľky, odporcovej odpovede, mzdového listu, podacieho lístku a zápisníc o výsluchu svedkov v trestnom konaní.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že podaný odpor je nedôvodný. Dňa 31.03.2010 uzatvorila s odporcom ako zamestnankyňa pracovnú zmluvu, na základe ktorej u neho nastúpila do práce na dobu neurčitú na pozíciu účtovníčky. Ako účtovníčka u odporcu vyhotovovala výplatné pásky a vypočítavala mzdy pre všetkých zamestnancov. Pracovný pomer chcela ukončiť už v júli 2011 z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok, meškali výplaty, resp. niektoré neboli vyplatené vôbec. Odporca trval na tom, aby zostala, no v auguste si to pravdepodobne z nejakej hrdosti rozmyslel a už sa tu ani nezdržiaval, zdržiaval sa iba v autoservise v Ladcoch. Tvrdenie v odpore, že prácu v júli a v auguste 2011 nevykonávala, a preto jej mzda nepatrí, je nepravdivé. V júli 2011 riadne chodila do roboty a v auguste 2011 v práci nebola vôbec, no žiada preplatenie náhrady mzdy za 10 dní z tohto mesiaca, pretože v práci nebola pre prekážky na strane zamestnávateľa, keď jej tento do práce nedovolil vstúpiť, na kanceláriu dal mreže a zámok, od ktorého nemala kľúče. Dňa 16.09.2011 zaslala odporcovi predžalobnú výzvu, na ktorú jej odpovedal v tom zmysle, že jej nárok na vyplatenie mzdy v podstate uznal, no napriek tomu jej mzdu nevyplatil. Odporca uvádza, že si výplatné pásky vypracovala sama bez toho, aby jej to nariadil, čo je pravda, no pásky si vypracovala z dôvodu, že tieto jej odporca odmietol zaslať napriek dvom výzvam navrhovateľky a vypracovala si ich iba na účely tohto konania. Výplatné pásky si vypracovala v rovnakom účtovnom programe, ako mali v práci, konkrétne v demoverzii programu KROSS. Po celý čas trvania pracovného pomeru jej odporca nezabezpečoval stravovanie, ani neposkytoval stravné žiadnou formou. Dovolenku si nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Vznikol jej nárok na 13,5 dňa dovolenky, z čoho boli asi 3 dni starej dovolenky za rok 2010. Tvrdenia odporcu, že jej mal poskytnúť pôžičku 2 500,- eur, je nepravdivé. U odporcu sa evidencia dochádzky neviedla, no počet odpracovaných dní vyplýva zo mzdových listov, ktoré sa vyhotovovali raz ročne. Navrhovateľka podala na odporcu aj trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy a bolo voči nemu vznesené aj obvinenie a bol vo veci aj vypočutý. Jeho výpovede sú rozporuplné, keď najskôr uvádzal, že mzdu jej nevyplatil z dôvodu svojvoľného ukončenia pracovného pomeru a o mesiac neskôr sa už vyhováral na neexistujúcu pôžičku, pričom ohľadne tejto bol vypočutý ako svedok aj jeho syn, ktorý však uviedol, že nevie o akú dohodu sa malo jednať a pri jej uzatváraní nebol. V priebehu konania zobrala navrhovateľka návrh späť v časti o zaplatenie istiny 611,09 eur z dôvodu, že odporca jej uvedenú sumu poslal dňa 31.05.2012 poštovou poukážkou a túto si vyzdvihla 05.06.2012.

Svedok N. J. na pojednávaní uviedol, že s oboma účastníkmi sa pozná, odporca je jeho bývalý zamestnávateľ, bližší vzťah k účastníkom však nemá. U odporcu začal pracovať oficiálne od augusta 2010, keď mal nastúpiť ako dozor na stavbu do Belgicka, no vzišlo z toho. Bol u odporcu zamestnaný, no nepracoval, pretože odporca mu nemal dať akú prácu. Svedok bol doma a odporca mu neplatil. Originál nastúpil až koncom októbra 2010, začiatkom novembra 2010. U odporcu pracoval do 10. - 11. júna 2011. Počas obdobia, keď tam bol, bola tam aj navrhovateľka a sedeli spolu v kancelárii. Navrhovateľka chodila do práce riadne a pokiaľ nejaký deň vynechala, tak to si svedok nemôže pamätať. Robili od 08:00 do 16:00 hodiny v pracovné dni. Odporca im stravné nikomu nevyplácal, svedok nikdy nedostal stravné lístky a stravu im odporca ani inak nezabezpečoval. Svedok dostával mzdu 400,- eur mesačne v čistom a dva mesiace po sebe dostal po 300,- eur. Všetkým zamestnancom dával odporca peniaze na ruku a za ten čas, čo svedok u neho pracoval, mzdový list podpísal iba asi dva krát. O žiadnych pôžičkách odporcu pre zamestnancov svedok nevie. Z počutia svedok vie, že odporca nevyplatil mzdu jednému kolegovi a navrhovateľke. Svedok dostával 400,- eur a zmluvu mal na niečo iné. Stávalo sa, že výplata meškala.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka ako zamestnankyňa uzatvorila s odporcom ako zamestnávateľom dňa 31.03.2010 pracovnú zmluvu. Podľa pracovnej zmluvy bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce dňa 01.04.2010. Odporca prijal navrhovateľku do pracovného pomeru na pozíciu účtovníčky a dohodli sa na mzde 2.- eur / hod. a na jej vyplácaní mesačne najneskôr do 30. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Dňa 10.08.2011 uzatvorili účastníci dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil dňa 14.08.2011. Podľa výplatnej pásky za obdobie 7/2011 mala navrhovateľka dostať čistú mzdu spolu s náhradou mzdy za sviatok v sume 290,98 eur. Podľa výplatnej pásky za obdobie 8/2011 mala navrhovateľka dostať čistú mzdu spolu s náhradou mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 320,11 eur. Výzvou zo dňa 26.09.2011 vyzvala navrhovateľka odporcu na úhradu dlžnej mzdy. Listom zo dňa 07.10.2011 odporca navrhovateľke oznámil, že na základe jej výzvy jej bude mzda uhradená do 14.10.2011. V období od nástupu navrhovateľky do zamestnania dňa 01.04.2010 do 31.12.2010 bol počet pracovných dní 189. Podľa výplatných pások za obdobie od januára 2011 až do skončenia pracovného pomeru odporkyne a podľa mzdového listu za toto obdobie navrhovateľka u odporcu v tomto období odpracovala 156 dní. Dňa 05.06.2012 bola navrhovateľke odporcom vyplatená suma mzdy a náhrady mzdy vo výške 611,09 eur.

Podľa v znení neskorších predpisov ( resp. ) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa až d) v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.

Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Podľa zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Podľa zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh bol v celom rozsahu podaný dôvodne. Navrhovateľka bola v období od 01.04.2010 do 14.08.2011 zamestnankyňou odporcu a bolo odporcovou povinnosťou poskytovať jej za toto obdobie mzdu, náhrady mzdy za podmienok uvedených v zákone a prispievať na stravovanie ( , , , ). Odporca si svoje povinnosti riadne neplnil a za mesiace júl 2011 a august 2011 nevyplatil v lehote splatnosti navrhovateľke mzdu a náhrady mzdy, ktoré jej patrili v celkovej výške 611,09 eur. Uvedené mal súd preukázané z výplatných pások, mzdového listu, skutočnosti, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu, z písomnej odpovede odporcu na výzvu navrhovateľky zo dňa 07.10.2011, že jej mzdu uhradí do 14.10.2011 a napokon z konania odporcu, ktorý jej sumy neuhradenej mzdy v priebehu konania dňa 05.06.2012 zaplatil. Obrana odporcu, že na uplatnenú mzdu a jej náhradu nemá navrhovateľka nárok, tak bola preukázateľne nedôvodná. Keďže sumu mzdy a náhrad mzdy vo výške 611,09 eur odporca v priebehu konania navrhovateľke uhradil, navrhovateľka pre jeho správanie zobrala návrh v tejto časti späť a súd v tejto časti konanie podľa zastavil. Odporca bol v konaní nečinný, jeho konanie obštrukčné, na pojednávania sa nedostavoval a dôkazy, na ktoré sa odvolával, že ich predloží a označí, nepredložil ani na výzvu súdu. V konaní tak nepreukázal ani tvrdenie, že vo vzťahu k navrhovateľke si splnil všetky povinnosti týkajúce sa stravovania zamestnancov, a preto právny základ uplatneného nároku navrhovateľky na zaplatenie príspevku na stravovanie od odporcu bol nepochybný. Pokiaľ odporca namietal jeho výšku, tak žiadnym spôsobom nepreukázal koľko dní navrhovateľka počas trvania pracovného pomeru uňho skutočne odpracovala, výplatné pásky jej dať odmietol a relevantné doklady nepredložil ani na výzvu súdu. Súd tak vychádzal z počtu pracovných dní, ktoré v roku 2010 mohla navrhovateľka u odporcu odpracovať, a ktorých bolo 189, pričom sama uviedla ňou odpracovaný počet pracovných dní v roku 2010 iba 176. Pokiaľ ide o trvanie pracovného pomeru odporkyne v roku 2011, tak súd vychádzal z počtu 156 odpracovaných dní navrhovateľkou, ktoré súd zistil zo mzdového listu a z výplatných pások. Je pravdou, že tieto si vypracovala navrhovateľka sama, no znovu je namieste zdôrazniť odporcovo obštrukčné konanie, keď tento relevantné doklady súdu nepredložil. Okrem toho súd nemal dôvod pochybovať ani o pravdivosti týchto listinných dôkazov, ani o pravdivosti výpovede navrhovateľky. Navrhovateľka jednak pracovala u odporcu ako účtovníčka a z tejto pozície vypracovávala uvedené doklady pre všetkých zamestnancov a teda aj pre seba. Pravdivosť a správnosť výplatných pások za obdobie 07/2011 - 08/2011 bola v konaní preukázaná aj tým, že odporca jej v priebehu konania mzdu uhradil presne vo výške podľa uvedených pások. Tým sa zároveň ukázalo ako nepravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľka na mzdu nemala nárok a naopak jej tvrdenie ako pravdivé. Ako nepravdivé a zavádzajúce bolo aj tvrdenie odporcu o splnení si všetkých povinností ohľadne stravovania voči navrhovateľke, keď svedok J. uviedol, že odporca im stravné nikomu nevyplácal, svedok nikdy nedostal stravné lístky a stravu im odporca ani inak nezabezpečoval. Pokiaľ ide o výpočet príspevku na stravovanie, tak tento je súčinom sumy vypočítanej v zmysle a počtu odpracovaných dní, t. j. číslom 176 (počet odpracovaných dní v roku 2010), resp. čísla 156 (počet dní odpracovaných navrhovateľkou v roku 2011). Pokiaľ ide o uvedené sumy, tak ich výpočet navrhovateľkou bol správny a suma 1,49 eur v roku 2010 a suma 1,57 eur v roku 2011 zodpovedajú najmenej 55 % ceny jedla a zároveň neprevyšujú sumu 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma príspevku na stravovanie 1,49 eur v roku 2010 zodpovedá 55 % ceny jedla v sume 2,70 eur a suma príspevku na stravovanie 1,57 eur v roku 2011 zodpovedá 55 % ceny jedla v sume 2,85 eur. Odporca bol povinný vyplatiť navrhovateľke mzdu a náhradu mzdy za mesiac júl 2011 do 30.08.2011 a za mesiac august 2011 do 30.09.2011. Prispievať na stravovanie bol odporca povinný najneskôr za deň, keď navrhovateľke stravovanie patrilo. Odporca sa tak s úhradou mzdy a stravného dostal do omeškania. Prvým dňom omeškania odporcu z výplatou mzdy za mesiac júl 2011 bol deň 30.08.2011 a za mesiac august 2011 deň 01.10.2011. Od týchto dní patrí navrhovateľke úrok z omeškania až do zaplatenia mzdy dňa 05.06.2012. Navrhovateľka si však úrok z omeškania uplatnila od neskoršieho dňa, a to odo dňa 15.10.2011 zo sumy celej mzdy, ktorá jej bola vyplatená až v priebehu konania, a preto jej súd priznal úrok z omeškania až od tohto dňa. Zo súm stravného by navrhovateľke taktiež patril úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho po každom dni, za ktorý jej príspevok na stravovanie patril. Navrhovateľka si však úrok z omeškania uplatnila až odo dňa podania návrhu, t. j. od 28.11.2011, a preto jej ho súd priznal až od tohto dňa. Keďže navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania v súlade so zákonom a vyššie citovaným nariadením vlády, zaviazal súd odporcu na úhradu úroku z omeškania v uplatnenej výške.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s . Návrh bol v celom rozsahu podaný dôvodne a k čiastočnému späťvzatiu a následnému zastaveniu konania došlo iba pre správanie sa odporcu, ktorý časť žalovanej pohľadávky uhradil po začatí konania, a preto súd navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľky, ktoré jej odporca povinný jej zaplatiť, sú vo výške 67,- eur a sú to trovy, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Odporca je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa . Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám ( ):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.