Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-39-2012.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-1C/121/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa SKP, k. s. so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 64, IČO: 44915691, správcu konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze" so sídlom Sládkovičovo, Košútska 1342, IČO: 36814148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Hurbanova 14A proti odporcovi H. O., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. F., Ž. XX, o zaplatenie 70,13 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 70,13 Eur istiny do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 48,02 Eur k rukám jeho advokáta JUDr. Pavla Konečného, so sídlom Banská Bystrica, Hurbanova 14/ A do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur na účet Okresného súdu vo Veľkom Krtíši do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaním, ktoré došlo na tunajší súd dňa 29. 07. 2011 navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu čiastku 70,13 Eur istiny a nahradiť trovy konania. V návrhu uviedol, že nárok voči odporcovi uplatňuje z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty. Na pojednávanie dňa 19. 06. 2012 sa účastníci, ako aj právny zástupca navrhovateľ neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie a preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Ro/236/2005, zmluvou o nájme č. 202000330 zo dňa 22. 11. 2001, zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 03. 2006, 23. 02. 2008 a 17. 05. 2008.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi právnymi predchodcom navrhovateľa Drukos a.s. Banská Bystrica a odporcom bola dňa 22. 11. 2001 uzavretá zmluva č. 202000330 na základe ktorej odporcovi bol dodaný výrobok pneumatiky Matador PM4 štyri kusy po 1.240 Sk (41,16 Eur) a odporca sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu 4.960 Sk (164,64 Eur) v mesačných splátkach po 289 Sk (9,59 Eur). Vzhľadom na to, že odporca si túto povinnosť neplnil E.. H. V. správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Drukos a.s. „v konkurze“ Banská Bystrica podala na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom súd platobným rozkazom
zo dňa 21. 09. 2005 č. k. 4Ro/236/05-10 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1.445 Sk (47,97 Eur) s 11 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Toto rozhodnutie nadobudla právoplatnosť dňa 11. 10. 2005. V zmysle čl. I. bod 4 Všeobecných podmienok zmluvy pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa čl. I bod 2 b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Navrhovateľ si vyčíslil zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 47,97 Eur od 15. 07. 2007 do 15. 07. 2011 (za omeškanie 1462 dní). Zmluvná pokuta potom predstavuje čiastku 70,13 Eur.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Podľa názoru súdu dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve. Pri hodnotení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je potrebné prihliadnuť v danom prípade i na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa javí vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku v období v roku 2001 za primeranú. Pokuta vyjadrená sadzbou 0,1 % denne z hodnoty dlhu s ktorým je dlžník v omeškaní (v ročnom vyjadrení by išlo o výšku 36,5 %), je primeraná z hľadiska naplnenia funkcie paušalizovanej náhrady škody a zároveň sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti nájomcu platiť dohodnuté splátky nájomného riadne a včas. Uplatnenie si práva na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty nie je možné považovať ani za jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd zohľadnil pri rozhodovaní aj tú skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na jej druhej strane. Pokiaľ odporca takúto zmluvu podpísal, prejavil súhlas aj s týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzku, ktorý má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške. Zmluvnú pokutu možno dojednať dvomi spôsobmi a to buď pevnou sumou alebo formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, kedy jej výška bude závislá aj na dobe, po ktorú trvá omeškanie dlžníka so splatením peňažného záväzku. V občianskom zákonníku nie je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokuty a nie je ani stanovený spôsob jej určenia. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V predmetnej veci mal súd za to, že výška zmluvnej pokuty určená vo výške 0,1 % denne (36,5 % ročne) nie je neprimeraná tak ako to už bolo uvedené súdom. Odporca sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania od 16. 11. 2002. Jeho omeškanie trvalo niekoľko rokov v dôsledku čoho výrazne narástla výška zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu dohoda o zmluvnej pokute by odporovala dobrým mravom len vtedy, ak už pri nepatrnom omeškaní sa dlžníka bola veriteľom požadovaná vysoká zmluvná pokuta. O takýto prípad však v danej veci nejde. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri posudzovaní otázky primeranosti zmluvnej pokuty vychádza aj z významu a hodnoty zaisťovacej pohľadávky. V tejto veci dohodnutá zmluvná pokuta neodporuje dobrým mravom a nie je daná ani čiastočná neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Preto potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu čiastku 70,13 Eur istiny.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, pričom v konaní mu vznikli trovy právneho zastúpenia a to odmena advokáta za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu) po 16,60 Eur + režijný paušál 2 x 7,41 Eur, celkom trovy právneho zastúpenia 48,02 Eur. Tieto trovy súd považoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práv navrhovateľa a preto uložil odporcovi povinnosť nahradiť ich navrhovateľovi na účet jeho advokáta v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Výšku poplatku súd určil podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.