Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/151/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Co/258/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ivety Martinákovej, v právnej veci navrhovateľa Y. S., štátneho občana U. republiky, bytom N. XXX, zastúpený H advokátska kancelária , s.r.o. , so sídlom V. P. XXX, O., IČO 36 735 31 proti odporcovi U. G. - 1/ T. U. SR, Z. B.. XX, 2/ T. P. SR, L. 2, X. o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na odvolanie odporcu, zastúpeného T. P. U. G., proti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. júna 2012, č. k. 11C/151/2011-55, jednohlasne takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Y. S., štátneho občana U. republiky, bytom N. XXX, zastúpený H advokátska kancelária , s.r.o. , so sídlom V. P. XXX, O., N. XX XXX XX proti odporcovi U. republika - 1/ T. spravodlivosti SR, Z. nám. XX, 2/ T. vnútra SR, L. 2, X. o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

C. U. republika - 2/ T. vnútra U. republiky, X., L. X je p o v i n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX Q. spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do XX dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

B. sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody v peniazoch XXX,XX Q. spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX až do zaplatenia a zároveň náhradu trov konania.

D., že bol rozsudkom W. súdu v O., č. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, oslobodený spod obžaloby, nakoľko ním bol zrušený skorší rozsudok C. súdu v O. v trestnej veci č.k. XT/XX/XXXX, ktorým bol pôvodne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní šiestich (6) mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jedného (1) roka a k povinnosti zaplatiť poškodenému náhradu škody na zdraví vo výške X.XXX,XX Q.. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia urobené orgánmi odporcu pred vynesením citovaného rozsudku v odvolacom trestnom konaní, najmä však rozsudok C. súdu v O., č. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, boli nezákonné.

L. nárok je spojený s nezákonným rozhodnutím súdu ktoré muselo byť funkčne nadriadeným súdom zrušené, a preto zodpovednosť štátu spadá do pôsobnosti T. spravodlivosti SR. Z. o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím zaslal dňa XX.XX.XXXX na T. spravodlivosti SR, toto ju však vzápätí postúpila na T. vnútra SR, pretože sa necítilo byť povinným orgánom na prerokovanie škody a snaží sa preniesť zodpovednosť na toto ministerstvo s poukazom na § 4 ods. X zákona. G. tak sa k postúpenej žiadosti zachovalo aj T. vnútra SR, ktoré vrátilo vec na prerokovanie pôvodne požiadanému T. spravodlivosti SR s odkazom, že trestná vec skončila v konaní pred súdom, a preto má zastupovať pôvodne požiadané ministerstvo.

V súvislosti s jeho obhajobou v tejto trestnej veci mu vznikla škoda zodpovedajúca nákladom na obhajobu spočívajúcich v odmene za obhajobu, najmä v konaní pred súdom. H. Y.. W. V. zaplatil dňa XX.XX.XXXX tarifnú odmenu spolu vo výške XXX,XX Q. na základe jej vyúčtovacej faktúry č. XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z. jeho majetku ide na vrub odporcu v zmysle § 3 ods. l, písm. c/ v spojení s § 18 zákona, nakoľko sa stalo v priamej príčinnej súvislosti s trestným konaním , pretože nebyť tohto trestného konania, tak k tomuto následku, t.j. zmenšeniu jeho majetku v horeuvedenej výške, by iste nedošlo. Z. odporcu sa v týchto škodových vzťahoch prezumuje, a zároveň sa odporca nemôže zodpovednosti zbaviť.

C. U. republika - X/Ministerstvo spravodlivosti v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že za nezákonné rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi mala byť spôsobená škoda v celkovej sume XXX,XX Q. pozostávajúca z trov právneho zastúpenia označil navrhovateľ rozsudok C. súdu O. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX s tým, že uvedený rozsudok musel byť ako nezákonný funkčne nadriadeným súdom zrušený a preto zodpovednosť štátu spadá v zmysle § 4 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. do pôsobnosti T. spravodlivosti SR.

L. na to, že z ustanovenia § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že ak si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia je základným predpokladom zodpovednosti štátu za takto spôsobenú škodu zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. B. však musí v súdnom konaní preukázať nielen to, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bolo nezákonné, ale aj to, že navrhovateľovi vznikla škoda a tiež že táto škoda by mu nebola vznikla, keby orgán štátu postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom. L. úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak musia byť súčasne splnené všetky podmienky, a to: rozhodnutie musí byť právoplatné, rozhodnutím musí byť navrhovateľovi spôsobená škoda, rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnom príslušným orgánom.

G. C. súdu O., sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, napriek tomu, že uvedený rozsudok bol v odvolacom konaní rozhodnutím W. súdu v O. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zrušený a navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. D. rozsudok nespĺňa znaky nezákonného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 6 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. pretože v čase jeho zrušenia nebol právoplatný. W. proti uvedenému odsudzujúcemu rozsudku podal navrhovateľ odvolanie toto rozhodnutie právoplatnosť nikdy nenadobudlo a teda nemohlo byť zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, ako to pre vznik nároku na náhradu škody vyžaduje § 6 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z.

C. rozsudok nie je možné alternatívne považovať ani za nesprávny úradný postup súdu v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z., nakoľko odsudzujúci rozsudok bol vydaný v súlade s právnymi predpismi a obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. To, že súd druhého stupňa odchýlne vyhodnotil skutkový a právny stav veci, nie je možné označiť za pochybenie súdu 1. stupňa, ale len za výsledok jeho zákonnej rozhodovacej činnosti, ktorý bol zmenený v rámci odvolacieho konania.

Z ustanovení§ 4 ods.X písm. a) bod 1, b), f) citovaného zákona vyplýva, že pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenú v trestnom konaní je T. spravodlivosti SR príslušné na konanie v mene U. republiky len v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom v prípade pochybenia vyšetrovateľa koná za U. republiku T. vnútra SR a v prípade, ak pochybil prokurátor, R. prokuratúra SR. W. v zmysle ustálenej judikatúry sa v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia sú toho názoru, že navrhovateľ ich nesprávne označil ako orgán oprávnený konať v mene U. republiky v tomto konaní. Z. zdôraznil, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo

dňa XX.XX.XXXX bola v zmysle § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. postúpená na prerokovanie T. vnútra SR.

L. za potrebné poukázať na judikát NS SR XCdo XXX/XXXX ktorý ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ L. zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prechádza do úvahy tak T. vnútra U. republiky ako aj R. prokuratúra U. republiky.

Ma za to, že navrhovateľ v tomto konaní vo vzťahu k nim nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu, čo znamená, že neboli splnené základné podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za údajnú škodu. B. navrhovateľa považujú za nedôvodný a navrhujú aby súd žalobu voči nim v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

C. U. republika - 2/ T. vnútra v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že C. riaditeľstvo L. zboru O. vykonávalo pod K.: C. - XXX/X-OVK-TN-XXXX trestné stíhanie proti navrhovateľovi pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l O. zákona. B. bolo dňa XX.XX.XXXX uznesením vyšetrovateľa C. riaditeľstva L. zboru O. podľa § 206 ods. l O. poriadku vznesené obvinenie pre vyššie uvedený skutok. O. stíhanie voči navrhovateľovi bolo ukončené dňa XX.XX.XXXX návrhom na konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 ods. l O. poriadku.

B. v postavení obvineného si proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal, svoj čin oľutoval a dal súhlas na začatie konanie o dohode o vine a treste, ktorého podstatou je, že ak obvinený priznáva spáchanie skutku a je ochotný akceptovať navrhovaný trest prokurátorom možno uzavrieť vec formou tzv. odklonu aj v tomto štádiu trestného konania a súdu predložiť dohodu, v ktorej obvinený prizná vinu a prehlási, že ak prijme navrhovaný trest, pričom dohoda po schválení súdom nadobudne povahu odsudzujúceho rozsudku. K dohode zrejme nedošlo, pretože prokurátor C. prokuratúry v O. oznámil, že na navrhovateľa podal obžalobu na C. súd v O.. G. C. súdu v O., sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok a k povinnosti zaplatiť poškodenému náhradu škody vo výške X.XXX,XX Q.. G. W. súdu v O., sp. zn. XTo/XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby.

Z., že z uvedeného vyplýva, že U. republika, zastúpená T. vnútra U. republiky nenesie v predmetnom prípade žiadnu objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože orgán činný v trestnom konaní, t.j. vyšetrovateľ C. riaditeľstva L. zboru O. postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom v zmysle § 230 O. poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonával prokurátor C. prokuratúry v O.. H. vyplýva z predloženého plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ považuje za nezákonné rozhodnutie rozsudok C. súdu O. sp. zn. XXT/XX/XXXX. L. na to, že trestná vec navrhovateľa dospela až do štádia trestného konania pred súdom čo znamená, že nedošlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia navrhovateľovi prokurátorom, nedošlo ani k odmietnutiu obžaloby prokurátora C. súdom O..

Z obsahu obžaloby a jej prílohe tiež vyplýva, že navrhovateľom uplatnená náhrada škody v podobe trov obhajoby vznikla až v priebehu trestného konania vedeného C. súdom O., teda v trestnom konaní súdnom, čoho dôkazom je plnomocenstvo navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX na jeho obhajobu cit.: "v konaní vedenom na C. súde v O. pod sp. zn. XT/XX/XXXX". O. plnomocenstvo bolo teda udelené po viac ako X,X roku od podania obžaloby C. prokurátorom O. na navrhovateľa (obžaloba bola podaná XX.XX.XXXX).

B. v oslobodzujúcom rozsudku W. súdu O., sp. zn. XTo/XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, nie je konštatované, že sa navrhovateľ oslobodzuje spod obžaloby z dôvodu nezákonného rozhodnutia či postupu orgánov činných v trestnom konaní (teda v tomto prípade z dôvodu nezákonného rozhodnutia, či postupu v trestnej veci konajúceho vyšetrovateľa) a tiež z dôvodu, že uplatnená náhrada škody v podobe trov obhajoby vznikla až počas konania pred súdom, ako aj s poukazom na fakt, že objektívna zodpovednosť štátu sa vzťahuje na celé trestné konanie, v mene ktorého však vždy koná jeden orgán verejnej moci, nie je T. vnútra U. republiky orgánom verejnej moci, ktorý by mal v tomto prípade konať v mene štátu. B. navrhovateľ svoje nároky opiera o trestné súdne konanie, vedené pred C. súdom O. a tiež preto, že škodu, ktorú navrhovateľ vyčíslil odvodzuje od tohto konania, U. republiky, zastúpená MV SR má za to, že pasívne legitimovaným v predmetnom konaní je U. republika, zast. T. spravodlivosti U. republiky z dôvodu, že údajná škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy.

U. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením rozsudku W. súdu v O. sp. zn. XTo/XX/ XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, C. súdu O. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o predbežné prerokovanie o náhradu škody - postúpenie žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX adresovanú MV SR, faktúry č. XXXXXX vrátane prílohy k vyúčtovaniu, príjmového pokladničného dokladu č. X/XXXX, vyjadrenia MS SR a MV SR k žalobe, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu XT/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bolo zistené, že s ohľadom na vyjadrenia považuje za zákonného zástupcu v konaní T. vnútra SR. L. ide o podstatu nároku tak s ohľadom na vyvíjajúcu judikatúru v obdobných veciach považuje za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, z ktorého bol obžalovaný napokon krajským súdom oslobodený. Čo sa týka výšky uplatneného nároku nie je rozhodujúce, že v čase, kedy bolo toto rozhodnutie vydané nemal navrhovateľ obhajcu, ale až v konaní pred súdom, nakoľko trovy obhajoby musel vynaložiť na obhajobu pred súdom a výsledok konania pred súdom za pomoci obhajoby v konečnom dôsledku znamenal, že rozhodnutie o jeho obvinení sa stalo nezákonným. L. sú tieto trovy v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím.

L. ide o otázku podania sťažnosti vyslovil k nej právny názor B. súd K. a NS SR v R XX/XXXX a R XX/XXXX, kde oba najvyššie súdy súhlasne konštatujú, že ak dôjde k situácii, keď je obžalovaný oslobodený od rozsudku, tak v takom prípade nemá na procesné trestné právo opravný prostriedok teda sťažnosť význam a konečné rozhodnutie pred súdom má charakter, vyvoláva účinky, akoby vznesené obvinenie bolo nezákonné. O. uznesenie má povahu nezákonného rozhodnutia bez ďalšieho. B. dôvod, aby pre takúto formálnu záležitosť nemohlo byť rozhodnuté v zmysle žaloby, najmä prihliadnuc na to, že navrhovateľ sa v konaní pred súdom bránil voči obžalobe vyjadrením v záverečnej reči, ako i v samotnom odvolaní proti rozsudku l. stupňa, ktorým bol uznaný za vinného. Aj z tohto možno usudzovať, že nesúhlasil s rozhodnutím, ktorým sa začína jeho trestné stíhanie a preto postup, ktorý namieta zástupca MV SR, je príliš formalistický a nekorešponduje s judikatúrou B. súdov. L. sa týka výšky uplatneného nároku, tak bola vyčíslená v súlade P. MS SR o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb

Z výsluchu odporcu U. republika - 1/ T. spravodlivosti bolo zistené, že zotrváva na tvrdení, že nie je oprávnené zastupovať odporcu, nakoľko z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade oslobodenia spod obžaloby sa za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané vyšetrovateľom, a preto podľa § 4 ods. X písm. b/ zák.č. XXX/XXXX Z.z. zodpovedá za takto vzniknutú škodu SR zast. MV SR. D. si náhradu trov konania.

Z výsluchu odporcu U. republika - 2/ T. vnútra bolo zistené, že zotrváva na doterajších tvrdeniach s tým, že vznáša nie námietku pasívnej legitimácie, ale námietku príslušnosti. Má za to, že príslušný v predmetnom konaní je U. republika, zastúpená MS SR. V zmysle § 6 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená škoda, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V zmysle § 6 ods. X zák.č. XXX/ XXXX Z.z. právo podľa ods. X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. U. tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. P. na skutočnosť, že obvinený navrhovateľ nepodal sťažnosť, ako opravný prostriedok, voči uzneseniu o vznesení obvinenia nespochybňoval zákonným spôsobom opodstatnenosť vyšetrovateľom vzneseného obvinenia voči navrhovateľovi ako obvinenému. L. navrhovateľ v predmetnom súdnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v danej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. L. na rozsudok KS v L. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XCo/XXX/XXXX, kde súd v obdobnej veci rozhodol v prospech odporcu zastúpeného MV SR. L. ide o judikatúru uvádzanú navrhovateľom i podľa dátumov je zrejmé, že táto je staršia, ako bol prijatý zákon zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a nemôže sa vzťahovať na tento zákon. Od r. XXXX neexistuje žiadna ďalšia obdobná judikatúra.

D. C. riaditeľstva policajného zboru v O. K.:C.-XXX/X-OVK-TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vznesené obvinenie proti navrhovateľovi z prečinu ublíženia na zdraví podľa § X57 ods. 1 O. zákona. L. tomuto rozhodnutiu sťažnosť nebola v zákonnej lehote podaná. B. po podaní obžaloby navrhovateľ v trestnom konaní splnomocnil na zastupovanie advokátku dňa XX.XX.XXXX, ktorý poskytol navrhovateľovi úkony právnej služby.

C. súd O. rozsudkom sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že obžalovaný je vinný, že dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX,XX hodine v priestoroch cukrárne nachádzajúcej sa v blízkosti potravín Y. na námestí obce T., ktorej je majiteľom, po predchádzajúcom verbálnom konflikte so zákazníkom L. P., bytom T. č. XX, mal v úmysle tohto vyviesť z priestorov cukrárne pre jeho nevhodné správanie, pričom ho chytil za odev, dal mu facku a tlačil ho pred sebou smerom von z predajne, čomu sa poškodený aktívne bránil, následne sa začali títo navzájom naťahovať za ošatenie, v dôsledku čoho poškodený i vďaka opitosti stratil stabilitu a krokmi pokračoval smerom dozadu asi X metre na kraj cesty, kde sa nachádzal schod, na ktorom spadol na zem na chrbát, pričom narazil hlavou o betón v dôsledku čoho utrpel tzv. mozgovolebkové poranenie, zmliaždenie s prekrvácaním predných plov oboch čelových lalokov mozgu s opuchom ľavej pologule mozgu pozdĺžnu XX cm dlhú prasklinu klenby lebky čelovotemennej oblasti vľavo, tržnú ranku záhlavia nevyžadujúcu jej zošitie s dobou hospitalizácie vo K. nemocnici v O. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s následnou práceneschopnosťou do XX.XX.XXXX teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l Tr. zákona. Za to sa odsúdil podľa § 157 ods. l Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní X (šesť) mesiacov pričom sa výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní X (jeden) rok. Z. bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenému L. P. škodu vo výške XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX Q.) ako bolestné.

W. súd v O. prejednal odvolania proti vyššie uvedenému rozsudku a rozhodol, že napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu a za podmienok § X22 ods. 3 sa obžalovaný Y. S. podľa oslobodzuje spod obžaloby C. prokurátora O. sp. zn. XPv XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX pretože tento skutok nie je trestným činom. W. súd dospel k záveru, že k zraneniam poškodeného nedošlo v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ale výlučne v dôsledku opitosti a jeho konania, teda nie je prítomná objektívna stránka a nie je prítomné ani zavinenie obžalovaného a to ani vo forme nevedomej nedbalosti.

Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že advokát Y.. W. V. vyúčtovala navrhovateľovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc v právnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XX/XXXX za X úkonov právnej služby - prevzatie a príprava obhajoby, vypracovanie podania na súd

- vyjadrenia k obžalobe dňa XX.XX.XXXX,

ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

vypracovanie podania na súd - odvolanie proti rozsudku dňa XX.XX.XXXX, ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX a účasť na verejnom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX.

L. príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ vyúčtovanú sumu advokátke uhradil.

B. listom zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil u T. spravodlivosti návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu vo výške zodpovedajúcej trovám obhajoby v trestnom konaní, ktoré ju listom zo dňa XX.XX.XXXX postúpilo na T. vnútra SR, pretože sa necítilo byť povinným orgánom na prerokovanie škody. MV SR s odôvodnením, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoje nároky opiera o trestné konanie a vyčíslenú škodu odvodzuje od tohto konania nie je MV SR orgánom verejnej moci, ktorý by mal v tomto prípade konať v mene štátu postúpil žiadosť navrhovateľa MS SR ako vecne príslušnému listom zo dňa XX.XX.XXXX.

L. článku XX ods. X E. zákona č. XXX/XXXX Zb. E. SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. L. článku XX ods. X E. zákona č. XXX/XXXX Zb. E. SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu.

L. § 3 ods. X písm. a) Z. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

L. § 3 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. zodpovednosti podľa ods. X sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 4 ods. X písm. a) Z. č. XXX/XXXX Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X koná v mene štátu T. spravodlivosti U. republiky, ak(okrem iného) škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

L. § 5 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

L. § 6 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. U., ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

L. § 6 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. právo podľa ods. X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. U. tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

L. § 15 ods. X,X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutí, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. E. podania žiadosti zostávajú zachované.

L. § X6 ods. 1 Z.. č. XXX/XXXX Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

L. § 17 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde, je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa ods. X a 2.

L. § X8 ods. 1 Z. č. XXX/XXXX Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí, a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

L. § 18 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. U. trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

L. § 1X1 ods.X C. zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

L. § 517 ods. 2 C. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

L. § 3 ods.X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení platnom od X.X.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy podľa § X32 O.s.p a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrh je v prevažnej časti dôvodný. G. bolo vydané v súlade s podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ako o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

U. okolnosti v prejednávanej veci, ako to výška uplatnenej náhrady, ani rozsah poskytnutých služieb právnej pomoci, neboli medzi účastníkmi sporná.

U. základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posúdil podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z.. L. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Z. štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. P. tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.

B. uplatňujúc nárok najskôr výslovne neuviedol, ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné v zmysle ust. § § 5 a X cit. Z. (proti čomu odporca namietal) v priebehu konania na pojednávaní označil za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia z ktorého bol navrhovateľ napokon oslobodený.

L. uplatnení systematického výkladu § 3 ods. X písm. a) a Z. č. XXX/XXXX Z.z. je možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia resp. trestného rozkazu pre jeho nezákonnosť, má aj zastavenie trestného stíhania (vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia) a oslobodenie spod obžaloby (vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia a trestnému rozkazu), ak k nemu došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený. Z., že oslobodzujúci rozsudok (ako tomu bolo v danom prípade) by mal z hľadiska citovaného ustanovenia § 6 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. odlišný význam ako zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť by bol v rozpore so zmyslom úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutom v citovanom predpise a to s myšlienkou, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená štátom bola nahradená. G. záver vyplýva zo systematického a logického výkladu ustanovení § 8 ods. X Z., ktoré jednoznačne vymedzujú prípady, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe a kde (per analógiám) možno vyvodiť záver, že ak k oslobodeniu spod obžaloby, alebo zastaveniu trestného stíhania došlo z určitých dôvodov (v predmetnom prípade bol navrhovateľ oslobodený podľa § 285 písm. b) O. poriadku t.j. pretože skutok pre ktorý bol stíhaný nie je trestným činom teda v podstate ak predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia a trestnom rozkaze nebol potvrdený, má to z hľadiska predmetného ustanovenia rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. L. oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby (podľa ust. § 285 písm. b/ O. poriadku, pretože skutok, pre ktorý boli v trestnom konaní stíhaní nie je tresným činom )) má obdobne ako zastavenie trestného stíhania z takých istých dôvodov nevyhnutne tie isté dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, účinky ktorých takýmto právoplatným skončením trestného konania zanikajú. V tomto zmysle sa už s predmetnou problematikou vysporiadala judikatúra U. súdov. P. z vyššie uvedeného boli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 6 ods.X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. (keď citované rozhodnutia policajného orgánu a prokurátora o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia navrhovateľovu zo spáchania trestného činu je so zreteľom na výsledok trestného konania z hľadiska relevantnej právnej úpravy objektívne potrebné považovať za nezákonné).

L. ide o námietky odporcu, o nesplnení jednej zo zákonných podmienok keď nárok na náhradu škody môže byť priznaný len vtedy, ak poškodený využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorým v tejto veci bola sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia (s výnimkou prípadov hodných osobitného zreteľa) mal súd za preukázané, že dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadujúce existenciu prekážky objektívne znemožňujúcej podať opravný prostriedok nie sú dané.

V ostatnom ako poukázal navrhovateľ už v rozsudku sp.zn. XCz/X/XX publikovanom pod R XX/XXXX vtedy NS K. dovodil, že ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené a kto bol oslobodený spod obžaloby má podľa ustanovení § 1 až X Z. č. XX/XXXX Sb. (dnes § 5 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z.)) zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. O. právo nemá iba ten, kto si vznesenie obvinenia zavinil sám a kto bol oslobodený spod obžaloby alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Z konštantnej súdnej judikatúry vyplýva, že ak je trestné stíhanie zastavené alebo ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby je treba bez ohľadu na dôvod zastavenia či oslobodenia vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť vydané. Z. trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú teda vždy bez ohľadu na dôvody, ktoré k nim viedli z hľadiska ustanovenia § 6 cit. zák. rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.

D. o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. O. rozhodnutie je vydávané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin. Z ustanovenia § 206 ods.X O. poriadku plynie, že k záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou postačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý musí byť konkrétnymi zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený, nie je však nutné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná v miere ako to je u obžaloby. T. preto nastať situácia keď dosiaľ zistené skutočnosti budú nasvedčovať tomu, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal obvinený a na základe sťažnosti sa uznesenie nezruší s tým, že je v súlade so zákonom. B. tomu v dôsledku dokazovania v ďalšom priebehu trestného konania bude obvinený spod obžaloby oslobodený alebo bude trestného stíhania proti nemu zastavené. D. o vznesení obvinenia je v tomto zmysle uznesením predbežnej povahy. S ohľadom na skutočnosť, že takéto rozhodnutia výrazne zasahuje do súkromného a osobného života obvineného je nutná analogická aplikácia § 5 ods.X a § 6 ods.X cit. zákona, ktorá nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia odvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané i keď samotné uznesenie mohlo byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným. Z analogickej aplikácie týchto ustanovení potom plynie, že obvinenému ktorý bol v trestnej veci oslobodený spod obžaloby nie je možné nepriznať náhradu škody spôsobenej mu trestným stíhaním len pre to, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť.

Ak nestanovuje ani nepredpisuje pravidlá obrany, potom nevyužitie oprávnenia môže byť i dôsledkom zvolenej procesnej taktiky obvineného a tým i výkonom chráneného práva na obhajobu. B. podľa je podanie sťažnosti proti uznesení o vznesení obvinenia právom (a nie povinnosťou) obvineného s nevyužitím ktorého nespája žiadne pre obvineného negatívne dôsledky. L. sa tiež nemôže štát, ktorý so svojim sporom neuspel, zbaviť zodpovednosti za škodu za náklady na obranu slúžiacu k efektívnej ochrane práv. C. nie je možné nútiť, aby podával proti uznesení o vznesení obvinenia mechanicky v každej procesnej situácii i zjavne neúspešnú sťažnosť len preto, aby mal zaistený nárok na náhradu škody v prípade, že bude obvinenia zbavený. L. záver o práve na náhradu škody, bez toho, aby bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia svedčí i zákonná povinnosť prokurátora kontrolovať zákonnosť uvedených uznesení z úradnej povinnosti (srov. § X30 ods. 2 písm. e/ ). Na základe uvedeného má súd za to, že formalistická aplikácia uvedeného ustanovenia by v skutočnosti viedla k zvýšeniu nákladov trestného konania. D. výkladový postup spočívajúci v obmedzení vecného rozsahu hypotézy právnej normy v prípade, keď je text zákona v rozpore s jeho účelom (tzv. teologickú redukciu) používa vo svojej konštantnej judikatúre rovnako európsky súd pre ľudské práva (Q.) napr. pri rozhodovaní prípustnosti sťažnosti. D. čl. XX J. o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého súd môže posudzovať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva ( ... ) vykladá Q. konštantne tak, že vyčerpané musia byť len tie prostriedky, ktoré sú efektívne a dostatočné pre zaistenie ochrany práv sťažovateľa ( napr. rozsudok Q. zo dňa XX.XX.XXXX vo veci sp. Zn. XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX de A., C. a P. proti X.) pričom nemusia byť vyčerpané opravné prostriedky, ktoré sťažovateľovi neposkytujú žiadne vyhliadky na úspech (napr. rozsudok Q. zo dňa XX.XX.XXXX vo veci sp. Zn. XXXXX/XX W. proti W.). Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že obvinenému, ktorý bol v trestnej veci oslobodený spod obžaloby nie je možné nepriznať náhradu trov konania spôsobenej mu trestným stíhaním len preto, že proti uzneseniu o zahájení trestného stíhania nepodal sťažnosť.

Čo do príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou je potrebné uviesť, že navrhovateľ využil svoje ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. L. názoru súdu je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania a nič na tom nemení skutočnosť, či ide o prípady nutnej obhajoby, alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby súdom, boli výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. P. uskutočnené úkony obhajoby možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli.

U. mal nepochybne za preukázané, že na strane navrhovateľa vznikla majetková ujma, spočívajúca vo vynaložených nákladoch na obhajobu v trestnom konaní.

Po vyporiadaní sa so základom nároku sa súd zaoberal rozsahom uplatnenej náhrady škody. H. už bolo vyššie uvedené uplatnené úkony právnej služby považuje súd za účelne poskytnuté. V žiadnom z týchto úkonov nie je možné vidieť špekulatívne účely smerujúce k zvyšovaniu trov konania. Z obsahu trestného spisu mal súd preukázané poskytnutie úkonov právnej služby vyúčtovaných v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia jednotlivých úkonov právnej služby v celkovej výške vrátane J. XXX,XX Q., ktorú sumu nenamietal ani samotný odporca.

Za takto spôsobenú škodu teda zodpovedá štát, ktorý sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť.

B. sa súd zaoberal vznesenou námietkou zástupcu odporcu vo vzťahu k jeho pasívnej legitimácie v konaní pričom táto námietka v skutočnosti svojim obsahom nie je námietkou tzv. pasívnej legitimácie (tzn. existencie právneho vzťahu účastníkov sporu vo vzťahu k predmetu sporu, vyplývajúceho z hmotného práva) v pravom slova zmysle. L. vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu je U. republika.. B. preto v žalobe označil správne pasívne vecne legitimovaný subjekt a to U. republiku ako nositeľa povinnosti na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, za ktorý v občianskom súdnom konaní v zmysle ust. § 21 ods.X C. koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k predmetu sporu v tejto veci osobitným predpisom, určujúcim príslušný štátny orgán vystupujúci v tomto občianskoprávnom konaní za štát, je cit. zákon č. XXX/XXXX Zz., menovite jeho ustanovenia § 4 ods.X a 2. Ak ide o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci v trestnom konaní, prichádzajú do úvahy ako príslušné orgány konajúce v mene štátu T. spravodlivosti U. republiky (podľa ust. § 4 ods.X písm. a/ bod X - alebo podľa § 4 ods.X vtedy, ak by nebolo možné príslušný orgán určiť podľa ods.X), T. vnútra U. republiky (podľa ust. § 4 ods.X písm. b/ - ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán L. zboru), alebo R. prokuratúra U. republiky (podľa ust. § 4 ods.X písm. e/ - ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní).

B. na trovy právneho zastúpenia vznikli navrhovateľovi v trestnom konaní začatom na

podklade rozhodnutí L. zboru U. republiky (uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinení) Ak je trestné stíhanie zastavené, alebo dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť preto vydané. L. podľa názoru súdu zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby (s výnimkou, že obvinenie si spôsobil občan sám, takže trestné stíhanie bolo zastavené len preto, že za spáchaný trestný čin nie je trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný čin amnestovaný) má rovnaký význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. So zreteľom na uvedené treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v platnom znení rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Na základe uvedeného je príslušným štátnym orgánom T. vnútra U. republiky, ktorému bola postúpená žiadosť na predbežné prerokovanie nároku. N. výklad cit. zákonných ustanovení i vo vzťahu k postupu dotknutých štátnych orgánov v predmetnej veci by bol voči navrhovateľovi ako poškodenému, ktorý nijako nemohol ovplyvniť postup dotknutých štátnych orgánov, posúvajúcich si medzi sebou vec na vybavenie, šikanózny, v rozpore s vymedzením pôsobnosti občanov a štátnych orgánov vo vzťahu k štátnej moci v čl. X E. U. republiky a odporujúcim duchu a účelu citovanej právnej úpravy.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu navrhovateľov ako skutkovo a právne dôvodnému čo do istiny vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

B. v konaní uplatnil i príslušenstvom pohľadávky a to úroky z omeškania. U. nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi uložil odporcovi i povinnosť zaplatiť mu príslušný úrok z omeškania vo výške X%, (keď základná úroková sadzba Q. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške X%) odo dňa XX.XX.XXXX, keďže lehota na plnenie podľa výzvy navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX uplynula dňa X.XX.XXXX. V ostatnej uplatnenej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa ods.X po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.