Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/209/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne K. J., štátnej občianky SR, bytom T., N. XXXX/XX proti žalovanému F. F., štátnemu občanovi SR, bytom T., K. D. XXXX/XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. KN XXX/X, parc. č. KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmer 171 m2, parc. č. KN XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmer 159 m2 a parc. č. KN XXX/X záhrady o výmere 344 m2, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Trenčín sa z r u š u j e a vyporiadava tak, že výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností bude žalobkyňa.

Žalobkyňa je p o v i n n á vyplatiť žalovaného z rozdielu v prikázaných hodnotách vo výške 41.300 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žiadala o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX pre k.ú. Trenčín. Poukázala na to, že v rodinnom dome, ktorý je tiež predmetom vyporiadania spoluvlastníctva, toho času nikto z účastníkov nebýva, ale obaja ho trvale užívajú spolu so záhradou patriacou k tomuto domu. Uviedla, že má záujem bývať v časti rodinného domu trvale a tento si chce upraviť k užívaniu, najmä kvôli zdravotnému stavu svojho manžela. Poukázala tiež na to, že žalovaný jej dlhodobo bráni v užívaní niektorých priestorov nehnuteľnosti, a to pivnice, drevenej garáže. Prístrešok vymurovaný pri rodinnom dome dokonca bez jej súhlasu zbúral. Dala do pozornosti skutočnosť, že pri užívaní nehnuteľnosti sú medzi ňou a žalovaným neustále problémy, ktoré sa museli v minulosti viac razy riešiť aj prostredníctvom mediátora. Podľa nej sa so žalovaným dlhodobo nedá dohodnúť na užívaní nehnuteľností, a preto žiadala, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho reálnou deľbou. V priebehu konania súhlasila s tým, že ak nebude možné spoluvlastníctvo vyporiadať takýmto spôsobom, zoberie si všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a bola ochotná žalovaného vyplatiť z rozdielu v prikázaných hodnotách.

Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a uviedol, že dlhodobo medzi ním a žalobkyňou dochádza k nezhodám v ich užívaní, a preto nebolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou. Bemal výhrady voči tomu , aby sa podielové spoluvlastníctvo zrušilo reálnou deľbou, ale dal si podmienku, že si vybuduje za tým účelom samostatný vchod do svojej časti rodinného domu a trval na tom, aby rozdelenie bolo presne podľa výšky podielov, teda na polovicu. V priebehu konania súhlasil s tým, aby za predpokladu, že nie je možné nehnuteľnosti reálne rozdeliť, boli tieto vyporiadané tak, že sa prikážu do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude mať povinnosť vyplatiť ho podľa znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom na možnosť reálnej deľby, znaleckým posudkom na ocenenie nehnuteľnosti, oboznámením listu vlastníctva a zistil tento skutkový stav:

Z list vlastníctva č. XXXX k. ú. Trenčín mal súd za preukázané, že nehnuteľnosti parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2, parc. č. XXX/X o výmere 344 m2 vedené ako záhrady, ako aj rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X sú zapísané ako podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v jednej polovici a žalovaného v jednej polovici. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sú navzájom sú v príbuzenskom vzťahu, sú súrodencami. Sporné nebolo ani to, že ich vzťahy navzájom sú veľmi zlé, trvale narušené a že medzi nimi dochádza k vážnym súrodeneckým a spoluvlastníckym nezhodám a to dlhodobo a z toho dôvodu nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva dohodou.

Keďže obaja účastníci spočiatku súhlasili s reálnou deľbou nehnuteľnosti a zároveň uviedli, že táto reálna deľba, najmä rodinného domu, ale aj priľahlých pozemkov je možná, súd nariadil znalecké dokazovanie na túto okolnosť, najmä vzhľadom na spôsob, ako by sa nehnuteľnosti, najmä rodinný dom, mali rozdeliť tak, aby oba novovzniknuté objekty spĺňali stavebno-technické podmienky a bolo možné ich riadne užívať. Zo znaleckého posudku Ing. Štefana Baca vyplynulo, že reálna deľba rodinného domu súp. č. 335 postaveného na parcele KN č. XXX je možná rozdelením spoluvlastníckych podielov tak, aby všeobecná hodnota novovzniknutých dvoch domov bola približne rovnaká. Poukázal však na to, že možnosť reálnej deľby neznamená, že obidva novovytvorené domy by mohli okamžite po rozdelení slúžiť pôvodnému účelu, akému slúžil dom ako celok, teda trvalému bývaniu. Uviedol, že pre reálnu deľbu domu je potrebné vykonať stavebné úpravy takým spôsobom, že by sa musela vytvoriť deliaca stena v chodbe a v pavlači, musel by sa vybúrať okenný otvor v jednej z izieb, kde by sa osadili vchodové dvere na novovytvorený dom. Vzhľadom na toto stanovisko znalca v uvedenom znaleckom posudku, ako aj vzhľadom na námietky účastníkov konania ohľadne nákladov týkajúcich sa reálnej deľby, súd vykonal aj ohliadku na mieste samom a doplnil znalecký posudok z odvetvia statiky. Dôvodom takéhoto postupu bola najmä nutnosť preverenia, či zásah, ktorý spočíval vo vytvorení nového vchodu do novovzniknutého rodinného domu, nenaruší statiku nehnuteľnosti. Takáto úprava by podľa znalca predstavovala vtedajších 30.669,40 Sk (1.018 Eur).

Znalec Ing. Šinka v posudku uviedol, že zásah, ktorý by predstavoval vytvorenie vstupných dverí, nemá žiaden negatívny dopad na vlastníctvo jednotlivých nosných prvkov, ani na celkovú statickú schému domu, avšak zásah týkajúci sa garážovej brány považoval za nevhodný zásah a túto úpravu stavebne za nevhodnú.

V priebehu konania z prednesov účastníkov vyšlo najavo, že časť domu, ktorá mala novo vzniknúť a ktorá bola označená v znaleckom posudku Ing. Bacu ako časť „A“ má elektrickú prípojku, ale časť „B“, ktorá mala vzniknúť ako druhý samostatný objekt, elektrickú prípojku nemá. Naopak, časť „A“ nemá vodovodnú prípojku, ale časť „B“ takúto prípojku má. Ani jeden z účastníkov nebol ochotný riešiť vzniknutý problém udelením súhlasu druhému účastníkovi, teda spoluvlastníkovi na to, aby sa prípojky mohli zrealizovať. Účastníci zhodne potvrdili, že bez súhlasu toho druhého sa ani jeden k prípojke, ktorú nemá vo svojom objekte, nedostane. Z prednesov oboch účastníkov bolo zrejmé, že ich vzťahy sú tak vážne narušené, že pri zriadení vecného bremena za účelom užívania prípojky, by dochádzalo k závažným nezhodám, prípadne aj fyzickým útokom. Obaja účastníci zhodne uvádzali, že majú obavy z takéhoto správania toho druhého.

Podľa , , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže súd vec, za primeranú náhradu, jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k záveru, že podielové spoluvlastníctvo účastníkom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, je potrebné zrušiť. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyplýva totiž zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Návrh žalobkyne bol teda v časti týkajúcej sa zrušenia spoluvlastníctva plne dôvodný, pretože bolo nepochybne preukázané, že dohoda medzi účastníkmi ohľadne zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva nebola možná že k nej pred podaním žaloby nedošlo. Preto súd žalobe v tejto časti v plnom rozsah vyhovel a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu, zrušil. V konaní neboli zistené žiadne také okolnosti a ani účastníci v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy z ktorých by bolo zrejmé, že by bolo potrebné spoluvlastníctvo oboch účastníkov zachovať.

v predtým uvedenom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania však súd nie je viazaný (tzv. judicium duplex).

Prvým zákonom stanoveným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálna deľba. Druhým spôsobom v poradí, ktorý prichádza do úvahy, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom a tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

Pokiaľ ide o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva, žalobkyňa navrhla najskôr (a žalovaný s tým súhlasil), aby boli nehnuteľnosti reálne rozdelené. Z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckých posudkov, ale aj z výpovedí oboch účastníkov, však treba mať za to, že reálna deľba rodinného domu v danom prípade nie je možná. Súd mal za to, že reálna deľba nie je možná z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že podľa znaleckého posudku Ing. Bacu by bolo možné rozdeliť rodinný dom na dva samostatné objekty vtedy,ak by bola spolupráca oboch účastníkov pretože by bolo nevyhnutné urobiť spoločný deliaci múr. Ani u jedného však nebol predpoklad na to, že by sa dokázali dohodnúť a zhodnúť pri realizácii týchto prác. Účastníci navzájom voči sebe sú netolerantí, robia si navzájom prieky, nevedia spolu komunikovať. Okrem toho pri reálnej deľbe by bolo potrebné vybudovať v priestoroch jedného z nich elektrickú prípojku a v priestoroch druhého z nich vodovodnú prípojku. Bez týchto prípojok nie je objekt funkčný a nemôže tvoriť samostatný rodinný dom. V prípade zriadenia vecného bremena by bolo potrebné toto realizovať tak, že by bolo možné mať k prípojkám prístup za súhlasu druhého účastníka. To by však vzhľadom na narušené súrodenecké vzťahy bolo zdrojom vzájomného napätia a ďalších súdnych sporov. K vybudovaniu samostatných prípojok by bol potrebný súhlas druhého z účastníkov konania.

Vzhľadom na dlhodobo veľmi zlé súrodenecké a spoluvlastnícke vzťahy považoval súd túto okolnosť za dôvod, pre ktorý dospel k záveru, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nie je možné reálne rozdeliť, a preto vyporiadaval zrušené spoluvlastníctvo podľa druhého spôsobu, a to prikázaním za primeranú náhradu.

Pri rozhodovaní o tom, komu je potrebné nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva vychádzal súd z kritérií uvedených v . Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon výslovne stanovuje iba dve hľadiská, na ktoré má súd prihliadnuť, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Inak ponecháva na úvahu súdu, aby podľa okolností konkrétneho prípadu formuloval ďalšie hľadiská tak, aby vyporiadanie bolo spravodlivé.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo sporné, že sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v rovnakom podiele. Využívanie veci bolo u oboch tak isto rovnaké, pretože ani jeden z nich nebol na užívanie tejto nehnuteľnosti výslovne odkázaný, ani jeden z nich v nehnuteľnosti nebýva. V konečnom dôsledku o celú nehnuteľnosť s možnosťou výplaty druhého spoluvlastníka prejavila žalobkyňa a žalovaný s takouto možnosťou súhlasil. Z toho dôvodu súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zároveň zaviazal na vyplatenie rozdielu v prikázaných hodnotách vo výške 41.300 Eur v prospech žalovaného. Podľa znaleckého posudku Ing. Miroslava Podhradského je všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom ocenenia 82.600 Eur, z čoho polovičný podiel predstavuje sumu, ktorá bola určená na výplatu žalovaného.

Lehotu na splnenie povinnosti -2 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa Prihliadol pritom na výšku finančného plnenia.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa veta prvá ,ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V predmetnom konaní mala žalobkyňa úspech, pretože došlo k zrušeniu spoluvlastníctva v konečnom dôsledku spôsobom, ktorý navrhla, pretože sama uviedla, že v prípade nemožnosti reálneho rozdelenia, žiada o prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva. Žalovaný však súhlasil s oboma navrhovanými spôsobmi, teda reálnou deľbou, aj prikázaním nehnuteľností žalobkyni. A práve túto skutočnosť považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa najmä s prihliadnutím na okolnosť, že dohoda medzi účastníkmi nebola možná, pretože ani jeden z nich nebol ochotný a schopný uzavrieť ju mimosúdne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.