Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-219-2011.pdf
PDF · 114.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/219/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: R.. M. M., miesto podnikania: M. X, Ž., K.: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Marian Ďurana, PhD., advokát, so sídlom: Tajovského 5, Žilina, pobočka Dončova 9, Ružomberok, proti odporcovi: O. T., E..L.., so sídlom: V. XX, F. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 725,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 725,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 14.06.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 278,94 eur (235,44 eur trovy právneho zastúpenia a 43,50 eur súdny poplatok) na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2011 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 725,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 14.06.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Navrhovateľ odôvodnil návrh na začatie konania tým, že dňa 18.05.2011 došlo ku škodovej udalosti, keď na ceste v Žiline spod kolies motorového vozidla EČV A.-XXX H. jazdiaceho pred motorovým vozidlom navrhovateľa, odskočil kameň, ktorý poškodil predné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa EČV: A.-XXX X.. Ihneď po tejto udalosti navrhovateľ so škodcom spísali škodovú udalosť a vypísali tlačivo „Správa o nehode“, pričom samotný škodca si bol vedomý svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Z titulu uvedenej škodovej udalosti si dal navrhovateľ na vlastné náklady vymeniť poškodené predné sklo, pričom náklady na opravu boli značkovým servisom fakturované vo výške 778,26 eur, 648,50 eur bez DPH. Navrhovateľovi okrem poškodeného predného skla vznikla aj škoda na veci - bola znehodnotená rakúska diaľničná známka, ktorá bola na uvedenom poškodenom skle v hodnote 76,50 eur. Kumulatívna výška škody je 725,05 eur.
Následne si navrhovateľ uplatnil u odporcu, ako poisťovateľa škodcu, náhradu vzniknutej škody vo výške 725,05 eur, titulom uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená predmetná škoda. Odporca odmietol vzniknutú škodu uhradiť z dôvodu, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené tvrdenie považoval navrhovateľ za účelové, nakoľko navrhovateľ v okamihu vzniku škody spísal záznam o dopravnej nehode so škodcom, pričom aj škodca si bol vedomý svojej zodpovednosti za škodu. Naviac situácia na ceste v čase škodovej udalosti bola taká, že navrhovateľa neobiehalo žiadne motorové vozidlo a ani iné vozidlo nešlo súbežne, a teda nie je možné mať pochybnosť o tom, že k vzniku škody mohlo dôjsť inak, ako zhodne tvrdí poškodený a škodca.
Navrhovateľ v tejto veci oslovil spoločnosť Damnum s.r.o. a táto spoločnosť vyzvala odporcu, aby v uvedenej poistnej udalosti plnil navrhovateľovi z titulu poistnej zmluvy. Odporca si svoju povinnosť odmietol splniť.
Zo strany tunajšieho súdu bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 25Ro/234/2011-22 dňa 05.09.2011. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že pre zodpovednosť za škodu vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné naplnenie znakov, a to: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus a zavinenie vodiča. V danom prípade však poistný neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, preto nie je daný základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody. V návrhu podľa odporcu ani nie je uvedené z akého porušenia mala škoda vzniknúť. Navrhovateľ taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla poisteného a škodou vzniknutou na navrhovateľom vozidle, pričom príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná a nielen domnelá, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Nepostačujú ani súhlasné tvrdenia navrhovateľa a poistného o existencii príčinnej súvislosti. Okrem toho podľa odporcu v prípade, že by však súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je potrebné návrh zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov podľa § 428 OZ. Kameň ležiaci na vozovke je podľa názoru odporcu okolnosťou vonkajšou a nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktorú možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za škodu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Dňa 19.06.2012 pojednával súd v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca navrhovateľa. Odporca svojím podaním doručeným súdu dňa 19.06.2012 žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti v zmysle jeho vyjadrení a predložených dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom, a to najmä záznamom o dopravnej nehode, oznámením poškodeného o poistnej udalosti, zápisom o poškodení vozidla, dokladom o úhrade opravy, predloženým rozsudkom KS a zistil tento skutkový stav:
Dňa 18.05.2011 o 15:50 hod došlo k dopravnej nehode na ulici Ľavobrežnej v Žiline, keď spod kolesa vozidla EČV: A., ktorého držiteľom bol R. C., F.: Č. XXXX/XX, Ž., ktoré vozidlo jazdilo pred motorovým vozidlom navrhovateľa X.: A.-XXX X., odletel kamienok, ktorý poškodil čelné sklo vozidla navrhovateľa. V čase vzniku škody pred vozidlom navrhovateľa, ani súbežne či v druhom pruhu iné vozidlo, než to, ktoré viedol p R. C., nebolo, ako to vyplýva z oznámenia poškodeného o poistnej udalosti.
V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo, ktoré viedol R. C. bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu, číslo poistnej zmluvy 6000863902, čo nenamietal ani odporca.
Navrhovateľ následne nechal poškodené čelné sklo v servise opraviť, pričom, ako vyplýva z faktúry vystavenej spol. Galimex, s.r.o. zo dňa 24.05.2011, oprava bola vyfakturovaná na sumu 778,26 eur, bez DPH 648,55 eur. Okrem toho z predloženého pokladničného dokladu mal súd preukázané, že hodnota navrhovateľom zakúpenej rakúskej diaľničnej známky (ktorej kópia je taktiež priložená v súdnom spise) bola 76,50 eur.
Navrhovateľ si následne uplatnil náhradu škody vo výške žalovanej sumy u odporcu, ktorý ho listom zo dňa 07.06.2011 vyrozumel, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Preto nemožno jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase a v danom mieste.
V oznámení stanoviska k odvolaniu voči zamietnutej škodovej udalosti zo dňa 04.07.2011 odporca uviedol, že bola vykonaná kontrola riešenia škodovej udalosti. Odporca však dospel k záveru, že poistený nezodpovedá za vzniknutú škodu. Poistený, či vodič, si v danom momente počas prevádzky nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od motorového vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet, ktorý poškodil čelné sklo, bol odmrštený prevádzkou vozidla poisteného. Ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v udanom čase na uvedenom mieste.
Z uvedeného dôvodu potom odporca nepristúpil k poistnému plneniu nároku, ktorý si voči nemu uplatnil navrhovateľ.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie
d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované ustanovenia zákona, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, keď mal preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla X.: A. XXX H. došlo spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa X.: A. XXX X., a to konkrétne odskočením kameňa spod kolies motorového vozidla X.: A. XXX H.. V konaní bolo nesporné, že v rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo R. C. X. XXX H. povinne zmluvne poistené u odporcu, ktorý v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 predmetného zákona zodpovedal za škodu spôsobenú uvedeným motorovým vozidlom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za predmetnú škodu objektívne t.j. bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za predmetnú škodu, a to v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, a to, ak by škodca preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Súd sa preto zaoberal otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Súd dospel k záveru, že sa jedná o takúto škodu, nakoľko samotné odskočenie kameňa spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu R.G. C., ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov majú mať dezén s určitou hrúbkou, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu).
Pokiaľ odporca tvrdil, že samotné kamienky nachádzajúce sa na vozovke sú okolnosťou vonkajšou, nemajúcou povahu v prevádzke, súd poukazuje na to, že takouto vonkajšou okolnosťou by bola napr. živelná pohroma t.j. blesk prípadne vyvrátenie stromu vetrom, pričom uvedené právne udalosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na rozhodnom mieste vozovky.
Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí bez pohybu motorového vozidla, t.j. rotácie kolies motorového vozidla, by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla.
Pokiaľ odporca tvrdí, že v zmysle § 420 ods. 1 OZ sú predpokladmi zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus a zavinenie vodiča, pričom nebolo preukázané ani porušenie povinnosti a ani kauzálny nexus, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje.
Súd musí v tomto prípade vychádzať nie z § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Literatúra uvádza, že predpokladmi tohto druhu osobitnej zodpovednosti sú:
a) škodná udalosť vyplývajúce z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku,
b) škoda
c) príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri tomto druhu zodpovednosti k porušeniu povinnosti zo strany škodcu nemusí dôjsť, základom je existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v dôsledku ktorej došlo ku škode. Ako už súd vyššie podrobne odôvodnil, škoda, ktorá vznikla na čelnom skle automobilu odskočením kamienkov spod kolies iného dopravného prostriedku, je takýmto druhom škody. Preto splnenie oboch podmienok je dané.
Čo sa týka splnenia tretej podmienky, existencia príčinnej súvislosti, túto mal súd preukázanú zo záznamu o škodovej udalosti, keď obaja účastníci, tj. pán R. C. i navrhovateľ výslovne zhodne konštatovali, že jednak sa v čase vzniku škody iné motorové vozidlá na vozovke nenachádzali a jednak, že ku škode došlo odskočením kamienkov spod kolies vozidla R.G. C.. Z uvedeného dôvodu je jednoznačné, že inak, ako len týmto účastníkmi poistnej udalosti deklarovanám spôsobom, ku škode dôjsť nemohlo, a preto o existencii príčinnej súvislosti súd nemal pochybnosti. Odporca pritom spochybnil toto zhodné vyhlásenie, no nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili, že k vzniku škody došlo inak, než spôsobom, ktorý zhodne uviedol navrhovateľ a škodca v zázname o dopravnej nehode na čl. 5. Preto má súd za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno čo sa týka príčinnej súvislosti, keď uvedené preukázal zhodným vyhlásením navrhovateľa a škodcu - poisteného. Škodca si zároveň bol vedomý svojej škody, čo vyplýva z toho, že vyhlásil, že škodu zavinil ako vodič vozidla EČV: XXX H. (viď bod 15 záznamu spísaného dňa 18.5.2011 na čl.5).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže škodca sa uvedenej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť (§ 428 prvá veta Občianskeho zákonníka), keďže škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, súd sa ďalšími námietkami, ohľadne možnej aplikácie § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka nezaoberal, nakoľko predmetné ustanovenie s poukazom na vyššie uvedené nemožno v tejto veci použiť.
Na základe uvedeného, keďže v konaní odporca vo svojich vyjadreniach nerozporoval výšku škody, súd návrhu v celom rozsahu čo do istiny, vyhovel.
Súd priznal navrhovateľovi súčasne aj úroky z omeškania v uplatnenej výške. Navrhovateľ vyzval odporcu k plneniu. Odporca oznámil listom zo dňa 07.06.2011 svoje stanovisko k škodovej udalosti tak, že poistné plnenie neposkytne. List bol doručený navrhovateľovi dňa 13.06.2011. Nasledujúcim dňom sa teda odporca dostal do omeškania, tj. dňom 14.06.2011. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto výška zodpovedá § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a teda predstavuje výšku o 8 %-tuálnych bodov vyššiu, ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB mala výšku 1,25 % ročne).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania spojené so zaplatením súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní).
Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.). Navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh v sume 43,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:
a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 19.07.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 51,45 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 51,45 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;
3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 9.3.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 10 ods. 1 vyhl. v sume 51,45 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur (uplatnený v sadzbe za rok 2011)
4. účasť na pojednávaní dňa 19.6.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 1 vyhl. v sume 51,45 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur (uplatnený v sadzbe za rok 2011)
Trovy právneho zastúpenia, ktoré súd priznal, tak činia 235,44 eur. Trovy konania titulom súdneho poplatku činia 43,50 eur. Spolu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 278,94 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.