Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-42-2012.pdf
PDF · 64.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/42/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Rastislava Vranku, v trestnej veci proti obžalovanému E. L., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júna 2012, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/78/2011 zo dňa 17. januára 2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný E. L. uznaný vinným z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 13. septembra 2010 v čase o 21,20 hodine na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín podal ústne do zápisnice vyšetrovateľovi PZ, napriek riadnemu poučeniu o zodpovednosti za uvedenie nepravdivých údajov, trestné oznámenie na neznámych páchateľov, ktorí sa mali na ňom dopustiť zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zákona, čoho dôsledkom bol ďalší zákonný postup podľa § 199 ods. 1 Tr.poriadku, t.j. na uvedenom úrade pod ČVS: ORP-1536/2-OVK-TN-2010 zo dňa 13.12.2010 bolo začaté trestné stíhanie za daný skutok, pričom v tento deň menovaný k veci vypovedal pred vyšetrovateľom PZ v procesnom postavení svedka
- poškodeného, avšak ďalším vyšetrovaním a pri výsluchu dňa 13.01.2011 sa preukázalo, že menovaný, po jeho opätovnom zákonnom poučení svedka, si skutok vymyslel, k čomu sa následne aj priznal a svoje konanie oľutoval.
Bol za to odsúdený podľa § 346 ods. 1 Tr.zák. a § 54 Tr.zák. na trest povinnej práce vo výmere 50 hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu. Podľa § 55 ods. 3 Tr.zák. bol povinný vykonávať trest povinnej práce osobne, a to vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného proti výroku, ohľadom uloženia trestu, a následne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, uložený trest povinnej práce - 50 hodín nemôže splniť svoj účel. Poukázal pritom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. na skutočnosť, že obžalovaný sa svojho konania dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uložený trest považuje za príliš mierny, nezodpovedajúci zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti. Naviac, ak by súd dospel k záveru, že je obžalovanému možno uložiť trest povinnej práce, tak s ohľadom na ustanovenie § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák. , keďže u obžalovaného nebola zistená žiadny poľahčujúca okolnosť, mu mal byť takýto trest uložený vo zvýšenej trestnej sadzbe o 1/3 - teda minimálne 126 hod. 40 minút. Navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok a obžalovanému uložil zákonný a spravodlivý trest.
Zástupca krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí zotrval na písomne podanom odvolaní a navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušiť v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozsudkom uložiť obžalovanému nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup konania, či už v prípravnom, tak aj v konaní pred súdom prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd v procesnom postupe sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolací súd nepreskúmaval konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku, ani výrok rozsudku vo vzťahu k vine obžalovaného, keďže tieto odvolaním okresného prokurátora napadnuté neboli.
Po splnení prieskumnej povinnosti, vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia o uložení trestu páchateľovi trestného činu. Nestotožnil sa so záverom okresného prokurátora vyjadreným v odvolaní, že u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť. Tento trestný čin bol objasnený výlučne na priznaní sa obžalovaného k jeho spáchaniu a tento obžalovaný oľutoval. Krajský súd teda, túto poľahčujúcu okolnosť konštatuje a keďže neprevažuje pomer priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolnosti, okresný súd mohol pri ukladaní trestu sa pohybovať v rozpätí zákonnej sadzby, bez jej upravovania, či už k zvýšeniu alebo zníženiu základnej trestnej sadzby. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo, aké rozhodujúce skutočnosti k tomu, že mohol konštatovať splnenie podmienok na uloženie trestu povinnej práce podľa § 54 Tr.zák.
Potom, vo vzťahu k výroku o treste, odvolací súd zistil, že uložený trest povinnej práce vo výmere 50 hodín, je správny a zákonný a vyjadruje všetky možnosti prevýchovy obžalovaného, aby už v budúcnosti nepáchal trestnú činnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods.1 Tr.zák. Uložený trest povinnej práce bude obžalovaný povinný vykonať do jedného roka od jeho nariadenia, je povinný ho vykonávať osobne vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu (§ 55 ods. 1, 3 Tr.zák.). Okresný súd správne zhodnotil osobu obžalovaného, vo vzťahu k možnosti uloženia miernejšieho druhu trestu, ako je trest odňatia slobody i napriek jeho predchádzajúcej kriminálnej minulosti. Krajský súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nevzhliadol dôvody na zmenu vo výroku rozsudku o uloženom treste, ako sa jej domáhal okresný prokurátor a plne si osvojil odôvodnenie uloženia trestu vyjadrené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.