Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_2T-39-2012.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaná N. N. , nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bytom Y., Z. XXX,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
v Lučenci ako distribútorka spoločnosti K., po tom ako jej S. M. v mesiaci august 2010 zaplatila za výživové doplnky firmy K. finančnú čiastku vo výške
4.354,91 Eur, ktorý tovar jej S. M. zverila do úschovy s tým, že jej tovar bude N. N. postupne podľa potreby odovzdávať, jej zo zakúpeného tovaru odovzdala
len tovar v hodnote 1.958,79 Eur, ale zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur predala ďalším klientom a časť z neho sama spotrebovala, pričom dňa 15. 03. 2011 svoj dlh voči S. M. čestným prehlásením uznala a zaviazala sa ho vyrovnať do 31. 05. 2011 a teda vydať zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur, pričom však v uvedenej lehote tovar nevydala,
ani finančné prostriedky nevrátila, čím S. M. spôsobila škodu vo výške 2.396,12 Eur,
t e d a
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l a
pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 213 ods. 1 s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú N. N.,
ktorá potvrdila, že skutočne S. M. jej zaplatila 4.354,91 Eur v lete 2010 za výživové doplnky a následne sa dohodli, že tovar si nezoberie, ale že si ho bude postupne brať
zo skladu. Po čase prišla s tým, že všetok tovar si chce zobrať, na čo jej povedala, že to nie je možné, lebo v tej chvíli tovar v takom množstve na sklade nemala. Dohodli sa, že behom troch mesiacov jej tovar vydá, čo sa však už nezrealizovalo.
Svedkyňa S. M. vypovedala, že za tovar obžalovanej zaplatila v auguste 2010 a zároveň ju požiadala, aby zakúpený tovar ostal u nej a že postupne si tento tovar bude brať. Nakoľko nie vždy jej obžalovaná vydala tovar, ktorý potrebovala, tak sa jej to zdalo podozrivé a rozhodla sa, že všetok tovar si zoberie domov. Obžalovaná jej však tovar nedala a dokonca ju požiadala, či by jej nepožičala nejaké peniaze.
Svedkyňa S. K. vypovedala, že ona je klientkou obžalovanej a kupovala
od nej tovar. Uviedla, že tovar si predplatila v hodnote okolo 1.000,00 Eur, ktorý tovar
si nevyzdvihla a obžalovaná jej ho postupne podľa potreby vydávala.
Svedok B. H. vypovedal, že vie o tom, že pani M. si u obžalovanej predplatila väčšie množstvo tovaru, aby splnila podmienky na dosiahnutie zľavy na tovar. Tento tovar mal ostať u obžalovanej a pani M. ho mala postupne zo skladu odoberať.
Súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne S. Y. ako aj fotokópie príjmových dokladov, čestné prehlásenie, faktúru a objednávku, cenník služieb, posudok
na obžalovanú a odpis registra trestov.
Súd návrh obhajcu obžalovanej v tom smere, aby súd vypočul aj príslušného pracovníka spoločnosti K. zamietol, lebo po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výsluch pracovníka uvedenej spoločnosti by do predmetnej veci nevniesol žiadne nové skutočnosti, lebo takýto pracovník nebol priamym svedkom skutku, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že skutok tak ako je to uvedené
vo výroku rozsudku, bol preukázaný hlavne výpoveďou poškodenej S. M., ktorá
tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že tovar, ktorý mala riadne vyplatený, jej obžalovaná nevrátila, a taktiež jej nevrátila ani finančné prostriedky, ktoré jej
za účelom kúpy predaja odovzdala. Túto skutočnosť v podstate potvrdila vo svojom výsluchu aj samotná obžalovaná N. N., ktorá sama potvrdila, že poškodenej tovar nevydala, lebo v tom momente také veľké množstvo tovaru na sklade nemala a taktiež jej nevrátila ani peniaze za tovar, čo neurobila ani v termíne, na ktorom sa dohodla s poškodenou. Tovar poškodenej vydala až počas samotného trestného konania.
Po vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná N. N. v Lučenci ako distribútorka spoločnosti K., po tom ako jej S. M. v mesiaci august 2010 zaplatila za výživové doplnky firmy K. finančnú čiastku
vo výške 4.354,91 Eur, ktorý tovar jej S. M. zverila do úschovy s tým, že jej tovar bude N. N. postupne podľa potreby odovzdávať, jej zo zakúpeného tovaru odovzdala len tovar v hodnote 1.958,79 Eur, ale zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur predala ďalším klientom a časť z neho sama spotrebovala, pričom dňa 15. 03. 2011 svoj dlh voči S. M. čestným prehlásením uznala a zaviazala sa ho vyrovnať do 31. 05. 2011 a teda vydať zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur, pričom však v uvedenej lehote tovar nevydala,
ani finančné prostriedky nevrátila, čím S. M. spôsobila škodu vo výške 2.396,12 Eur.
Súd konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu.
Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ
na základe zmluvy v oprávnenom užívaní, alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom.
Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom,
na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania, alebo do dispozície a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Samo nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nebude spreneverou, bolo by ňou až vtedy, ak by páchateľ odmietol vec vrátiť. V tomto konkrétnom prípade obžalovaná na požiadanie poškodenej jej zverený tovar nevydala a neurobila tak ani v dohodnutom termíne, pričom sama sa doznala, že tento tovar na sklade nemá, to znamená,
že tento tovar pokiaľ ho na sklade mala, musela nejakým spôsobom spreneveriť.
Obžalovaná N. N. požíva priemernú povesť, doposiaľ súdne trestaná nebola.
Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovanej N. N., doterajší spôsob jej života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom jej uložil trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace s tým, že súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Za prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr. zákona je základná trestná sadza odňatia slobody až na dva roky a súd jej uložil trest odňatia slobody celkom pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Súd obžalovanej uložil trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd nezistil u obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť, no zistil dve poľahčujúce okolnosti a to jednak to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a jednak to, že v priebehu trestného konania dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.