Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/39/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaná N. N. , nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bytom Y., Z. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v Lučenci ako distribútorka spoločnosti K., po tom ako jej S. M. v mesiaci august 2010 zaplatila za výživové doplnky firmy K. finančnú čiastku vo výške

4.354,91 Eur, ktorý tovar jej S. M. zverila do úschovy s tým, že jej tovar bude N. N. postupne podľa potreby odovzdávať, jej zo zakúpeného tovaru odovzdala

len tovar v hodnote 1.958,79 Eur, ale zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur predala ďalším klientom a časť z neho sama spotrebovala, pričom dňa 15. 03. 2011 svoj dlh voči S. M. čestným prehlásením uznala a zaviazala sa ho vyrovnať do 31. 05. 2011 a teda vydať zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur, pričom však v uvedenej lehote tovar nevydala,

ani finančné prostriedky nevrátila, čím S. M. spôsobila škodu vo výške 2.396,12 Eur,

t e d a

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l a

pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 1 s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní

2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú N. N.,

ktorá potvrdila, že skutočne S. M. jej zaplatila 4.354,91 Eur v lete 2010 za výživové doplnky a následne sa dohodli, že tovar si nezoberie, ale že si ho bude postupne brať

zo skladu. Po čase prišla s tým, že všetok tovar si chce zobrať, na čo jej povedala, že to nie je možné, lebo v tej chvíli tovar v takom množstve na sklade nemala. Dohodli sa, že behom troch mesiacov jej tovar vydá, čo sa však už nezrealizovalo.

Svedkyňa S. M. vypovedala, že za tovar obžalovanej zaplatila v auguste 2010 a zároveň ju požiadala, aby zakúpený tovar ostal u nej a že postupne si tento tovar bude brať. Nakoľko nie vždy jej obžalovaná vydala tovar, ktorý potrebovala, tak sa jej to zdalo podozrivé a rozhodla sa, že všetok tovar si zoberie domov. Obžalovaná jej však tovar nedala a dokonca ju požiadala, či by jej nepožičala nejaké peniaze.

Svedkyňa S. K. vypovedala, že ona je klientkou obžalovanej a kupovala

od nej tovar. Uviedla, že tovar si predplatila v hodnote okolo 1.000,00 Eur, ktorý tovar

si nevyzdvihla a obžalovaná jej ho postupne podľa potreby vydávala.

Svedok B. H. vypovedal, že vie o tom, že pani M. si u obžalovanej predplatila väčšie množstvo tovaru, aby splnila podmienky na dosiahnutie zľavy na tovar. Tento tovar mal ostať u obžalovanej a pani M. ho mala postupne zo skladu odoberať.

Súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne S. Y. ako aj fotokópie príjmových dokladov, čestné prehlásenie, faktúru a objednávku, cenník služieb, posudok

na obžalovanú a odpis registra trestov.

Súd návrh obhajcu obžalovanej v tom smere, aby súd vypočul aj príslušného pracovníka spoločnosti K. zamietol, lebo po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výsluch pracovníka uvedenej spoločnosti by do predmetnej veci nevniesol žiadne nové skutočnosti, lebo takýto pracovník nebol priamym svedkom skutku, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že skutok tak ako je to uvedené

vo výroku rozsudku, bol preukázaný hlavne výpoveďou poškodenej S. M., ktorá

tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že tovar, ktorý mala riadne vyplatený, jej obžalovaná nevrátila, a taktiež jej nevrátila ani finančné prostriedky, ktoré jej

za účelom kúpy predaja odovzdala. Túto skutočnosť v podstate potvrdila vo svojom výsluchu aj samotná obžalovaná N. N., ktorá sama potvrdila, že poškodenej tovar nevydala, lebo v tom momente také veľké množstvo tovaru na sklade nemala a taktiež jej nevrátila ani peniaze za tovar, čo neurobila ani v termíne, na ktorom sa dohodla s poškodenou. Tovar poškodenej vydala až počas samotného trestného konania.

Po vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná N. N. v Lučenci ako distribútorka spoločnosti K., po tom ako jej S. M. v mesiaci august 2010 zaplatila za výživové doplnky firmy K. finančnú čiastku

vo výške 4.354,91 Eur, ktorý tovar jej S. M. zverila do úschovy s tým, že jej tovar bude N. N. postupne podľa potreby odovzdávať, jej zo zakúpeného tovaru odovzdala len tovar v hodnote 1.958,79 Eur, ale zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur predala ďalším klientom a časť z neho sama spotrebovala, pričom dňa 15. 03. 2011 svoj dlh voči S. M. čestným prehlásením uznala a zaviazala sa ho vyrovnať do 31. 05. 2011 a teda vydať zvyšný tovar v hodnote 2.396,12 Eur, pričom však v uvedenej lehote tovar nevydala,

ani finančné prostriedky nevrátila, čím S. M. spôsobila škodu vo výške 2.396,12 Eur.

Súd konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu.

Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ

na základe zmluvy v oprávnenom užívaní, alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom.

Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom,

na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania, alebo do dispozície a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Samo nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nebude spreneverou, bolo by ňou až vtedy, ak by páchateľ odmietol vec vrátiť. V tomto konkrétnom prípade obžalovaná na požiadanie poškodenej jej zverený tovar nevydala a neurobila tak ani v dohodnutom termíne, pričom sama sa doznala, že tento tovar na sklade nemá, to znamená,

že tento tovar pokiaľ ho na sklade mala, musela nejakým spôsobom spreneveriť.

Obžalovaná N. N. požíva priemernú povesť, doposiaľ súdne trestaná nebola.

Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovanej N. N., doterajší spôsob jej života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom jej uložil trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace s tým, že súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

Za prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr. zákona je základná trestná sadza odňatia slobody až na dva roky a súd jej uložil trest odňatia slobody celkom pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd obžalovanej uložil trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd nezistil u obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť, no zistil dve poľahčujúce okolnosti a to jednak to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a jednak to, že v priebehu trestného konania dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.