Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-98-2023.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/98/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v konaní o návrhu manželky M. S., E. XX.XX.XXXX, I. G. XX, J.Š., zastúpená JUDr. B. G., W. S. S. B. X, I., na rozvod manželstva s manželom B. S. E. XX.XX.XXXX, I. G. XX, J., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. S., E. XX.XX.XXXX W. B. S., E. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Z., pracovisko S., D. X, S., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo B. S. , E. XX.XX.XXXX a M. S., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX K. J. , zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu J. , vo zväzku XX, X. XXXX, E. S. XXX, Z. Z. Č. XX r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloleté deti S.: J., E. XX.XX.XXXX a B., narodený XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. mesačne sumou 200 eur a na maloletého B. mesačne sumou 150 eur u oboch počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na súde dňa 06.09.2023 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom tak, že maloleté deti budú na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bude prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 210,- eur a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od soboty 8:00 hod do nedele 17:00 hod. V návrhu na rozvod manželstva manželka uviedla, že partnerský život medzi manželmi bol spočiatku pokojný, primárne zameraný na výchovu maloletého syna, avšak narodením druhého syna sa začali objavovať väčšie nezhody medzi manželmi a začali sa čoraz viac odcudzovať. Manželia majú častokrát odlišné názory na výchovu maloletých detí. V roku 2022 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti a mal v úmyselne podať návrh na rozvod manželstva. Dôvera medzi manželmi sa výrazne narušila, avšak kvôli maloletým sa snažili svoje manželstvo zachrániť a manžel sa vrátil späť do spoločnej domácnosti. Opak bol však pravdou a manželia sa od seba ešte viac odcudzili a hádky pokračovali, čo malo vplyv už aj na maloleté deti. V polovici mesiaca jún 2023 sa manžel opätovne odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojim
rodičom. Manželia sa oficiálne rozišli a spoločne sa rozhodli, že pre nich a najmä pre maloletých bude lepšie ukončiť ich manželstvo podaním návrhu na rozvod manželstva.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, k príčinám rozvratu manželstva uviedol, že v dome, kde bývali nebol spokojný, ale býval tam preto, že má rád manželku aj deti. Často sa hádali aj so svokrou.
3. Opatrovník maloletých v písomnej správe zo dňa 16.10.2023 odporučil v prípade rozvodu manželstva zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom navrhuje ponechať neupravený. V otázke vyživovacej povinnosti navrhuje zaviazať otca plnením si vyživovacej povinnosti vo výške 200,- eur na každé dieťa.
4. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletých, správou opatrovníka, lekárskymi správami, potvrdením o príjme manželky, potvrdením o príjme manžela, rozpisom mesačných výdavkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn J. a dňa XX.XX.XXXX syn B.. Manželia od júna 2023 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.
6. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
11. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia už dlhodobo spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
12. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Manželia majú dve maloleté deti J. S., E. XX.XX.XXXX a B. S., E. XX.XX.XXXX.
XX. Maloletý J. je žiakom 3. ročníka základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Maloletému diagnostikovali ADHD. V rámci mimoškolskej činnosti maloletý navštevuje krúžok dobrovoľných hasičov. Mesačné výdavky na maloletého matka uviedla vo výške spolu 345,- eur a zahŕňajú 50,- eur školské poplatky a strava, 100,- eur strava doma, 20,- eur kozmetika a drogéria, 80,- eur oblečenie a obuv, 50,- eur voľnočasové aktivity, 20,- eur lieky a vitamíny, 10,- eur poplatok za krúžok, 15,- eur poplatok za školský klub, 20,- eur alikvotná časť na bývanie.
15. Maloletý B. navštevuje predškolskú triedu materskej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Maloletý sa narodil z rázštepom hornej pery, má diagnostikované ADHD. V rámci krúžkovej činnosti sa venuje senzo-motorickým cvičeniam vzhľadom k ADHD. Mesačné výdavky na maloletého matka uviedla vo výške spolu 365,- eur a zahŕňajú 100,- eur strava doma, 50,- eur pohybové cvičenie, 20,- eur kozmetika a drogéria, 80,- eur oblečenie a obuv, 25,- eur strava v škôlke, 50,- eur voľnočasové aktivity, 20,- eur lieky a vitamíny, 20,- eur alikvotná časť na bývanie.
16. Matka je zamestnaná ako administratívny pracovník a jej priemerný čistý mesačný príjem od januára 2023 do septembra 2023 bol 1.089,88 eura. Matka s maloletým deťmi býva v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve, dom je darovali rodičia, ktorí v domácnosti tiež bývajú a podieľajú sa na úhrade výdavkov na bývanie. Mesačné výdavky na bývanie sú 80,- eur elektrina, plyn 150,- eur, stočné 2 x ročne 120,- eur, komunálny odpad 85,- eur ročne. Mesačná splátky hypotéky je 533,- eur, hypotéka bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu.
17. Otec je zamestnaný ako nadstavovač jeho priemerný čistý mesačný príjem od júla 2023 do septembra 2023 bol 1.042,20 eura. Otec býva u jeho matky v jej rodinnom dome, na bývanie prispieva sumou 100,- eur. Otec spláca pôžičky spolu vo výške 189,- eur mesačne, ktoré boli použité na kúpu auta pre seba a kúpu auta pre manželku.
18. Opatrovník na pojednávaní odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným na maloletého J. sumou 220,- eur a B. sumou 180,- eur.
19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že matka sa o maloleté deti riadne stará v rámci konania neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Súd tiež určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, ako to vyplýva z § 28 Zákona o rodine.
36. Matka žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 210,- eur. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloleté J. sumou 200,- eur mesačne a maloletého B. sumou 150,- eur, vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletých deti, ich odôvodnené potreby ktoré matka vyčíslila, školské a mimoškolské aktivity, zdravotný stav maloletých deti, osobnú starostlivosť matky a vychádzal z príjmu rodičov. Priemerne mesačné výdavky na maloletého J. matka vyčíslila na sumu cca 365 eur a na maloletého B. sumou 345 eur, spolu to činí sumu 710 eur na obe maloleté deti, čo otec v priebehu súdneho konania nerozporoval. Otec na pojednávaní uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletých deti v polovici vynaložených výdavkov (355 eur) a zaviazal otca prispievať na výživu oboch deti v celkovej sume 350 eur a v podstate vyhovel návrhu otca v časti výšky výživného na obe deti. Súd mal riadne preukázaný príjem oboch rodičov a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je v možnostiach a schopnostiach otca aby súdom určené výživné bol schopný poukazovať.
37. Nakoľko sa otec s maloletými deťmi stretáva, rodičia sa na tomto vedia dohodnúť, na pojednávaní nežiadali styk otca s maloletými deťmi upraviť, preto súd o úprave styku otca s maloletými deťmi nerozhodoval.
38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 Civilného mimosporového poriadku )
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.