Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-3321-2006.pdf
PDF · 69.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/3321/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30807484, Festivalové námestie 1, Košice proti povinnému: CMM Group, s.r.o., Južná trieda 93, Košice, IČO: 36 596 591 pre vymoženie 485,23 EUR (14.618,-Sk) s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, Južná trieda 93, Košice pod sp. zn. Ex 618/2006 takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II poverením č. 5803 033540 zo dňa 14.12.2006 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča.
Dňa 18.06.2012 doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti povinného rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. 27Cbr/12/2010 zo dňa 05.10.2010. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor podal na tunajší súd vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 83,08 EUR.
Tunajší súd lustráciou obchodného registra zistil, že dňa 03.11.2010 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie súdu o povolení výmazu obchodnej spoločnosti podľa § 8a z. č. 530/2003 Z.z..
Kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (ust. §103 O.s.p). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa ust. §19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva. Podľa §18 Obč. z. zákon priznáva právnickej osobe spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa §20a ods. 2 Obč. zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia §104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 03.11.2010 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. §19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa ust. § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. náklady podľa ust. § 196 uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203.
Exekučný poriadok taxatívne vymedzuje 2 situácie, kedy je možné zaviazať na trovy exekúcie oprávneného.
Podľa ust. § 203 ods. 1 zák č. 233/1995 Z.z., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta zák č. 233/1995 Z.z, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného ku dňu 03.11.2010. Súd ma za to, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený (oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť), a preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva (nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010), že sa nespochybňuje postavenie exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Naproti tomu exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). V súlade s uvedeným súd zastáva názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.
Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný po tom, čo bol dňa 03.11.2010 ex offo vymazaný z Obchodného registra už neexistoval a výmazom zanikla jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu ani nemohol existovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II. (§ 58 ods. 4 a ods. 5 Ex. por.).
Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.