Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3642-2006.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/3642/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Marián Kráľ, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, vo veci oprávneného: STAVIVÁ - Garaj, s.r.o., IČO: 31 592 872, Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti povinnému: HYDROplus, s.r.o., IČO: 36 382 868, Sad SNP 8, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 146,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2010 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na krytie nákladov exekučného konania.
Súd z obchodného registra zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/37/2010-62 zo dňa 17.01.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť HYDROplus, s.r.o. zrušená bez likvidácie a obchodná spoločnosť s obchodným menom HYDROplus, s.r.o., so sídlom Námestie Dona Bosca 169, 010 04 Žilina - Bánová, IČO: 36 382 868 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 12.07.2011 v y m a z a n á.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 12.07.2011 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného vyplýva, že prvotná musí byť braná príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (57 ods. 1 písm. h/ EP).
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného.
Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 146,80 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 39,84 Eur + DPH, z toho:
a/ 13,28 Eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodiny a 25 minút - (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. kontrola návrhu na vykonanie exekúcie - 20 minút; 2. vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút; 3. vyhotovenie súčinnosti/výzvy na plnenie povinnému 3x - 15 minút; 4. vyhotovenie správy o stave exekučného konania
- 15 minút; 5.vyhotovenie príkazu na odblokovanie účtov v banke povinného 10x - 20 minút; K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil. Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie, vyznačenie právoplatnosti uznesenia a vrátenie poverenia, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia. Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na osobnú návštevu v mieste sídla povinného, nakoľko náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť v zmysle ustanovenia § 23 vyhlášky, a preto priznaním odmeny za tento úkon aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby.
b/ 26,56 Eur za 8 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad; 3.zisťovanie majetku povinného 6x - OR PZ 2x, Kataster nehnuteľností 2x, Soc. poisťovňa, osobné šetrenie; Súd nepriznal uplatnenú odmenu 3x 3,32 Eur za uplatnené úkony: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie exekučného príkazu, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že na dané doručenie uvedených písomností exekútor využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. Súd tu poukazuje na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za
doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného;
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 77,87 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky): 1.poštovné - 42,34 Eur; 2. náhrada cestovných výdavkov - 35,53 Eur; cesta vykonaná dňa 20.08.2009, za účelom zistenia majetkových pomerov povinného na trase Dolný Kubín - Žilina - Bánová a späť, v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a 1 písm. b/ opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z.)
- (151 km á 0,183 Eur/km + [(1,51 x 4,7 l) x 1,113 Eur/l] = 35,53 Eur); Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 6,32 Eur za overenie poverenia na vykonanie exekúcie 4x. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 553/2006, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov za overenie poverenia na vykonanie exekúcie 4x vo výške 6,32 Eur. Súd poznamenáva, že súdnemu exekútorovi túto položku ani nemožno priznať, nakoľko z ustanovenia § 35 ods. 2 EP (zavedený zák. č. 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2005) vyplýva, že na účely exekučného konania môže overiť totožnosť originálu poverenia na vykonanie exekúcie a jeho fotokópie priamo exekútor, preto súd túto náhradu nemôže priznať súdnemu exekútorovi ani z hľadiska hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.
3/ náhrady za stratu času vo výške 4,62 Eur + DPH za stratu času celkovo v trvaní 3 hodín a 15 minút; (§ 23 vyhlášky náhrada za stratu času vo výške 0, 66 Eur za každú aj len začatú polhodinu pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť): 1. osobné šetrenie majetkových pomerov v sídle povinného;
4/ DPH 20 % zo základu 122,33 Eur vo výške 24,47 Eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z. z. o DPH).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.