Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_38P-98-2012.pdf
PDF · 96.48 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/98/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: K. M., N. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- V. M., N. XX.XX.XXXX, A. Y. X, A. a otec - W. M., N. XX.XX.XXXX, A. A. XX, zastúpený právnym zástupcom JUDr. Milanom Cíbikom, AK so sídlom Súťažná 5, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. M., N. XX.XX.XXXX zo sumy 166,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. 38P/132/2010 zo dňa 07.10.2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.04.2012 sa matka maloletej K. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú, a to zo sumy 166,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej K., a to s poukazom na jej vek a tomu zodpovedajúce zvýšenie nákladov na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a záujmov. Maloletá sa pripravuje na štúdium na strednej škole, čo bude nevyhnutne spojené so zvýšenými výdavkami na jej vzdelávanie, pričom však zárobkové a majetkové pomery matky nie sú na takej úrovni, aby to 38P/98/2012
sama zvládla. Poukázala na skutočnosť, že otec si okrem súdom stanoveného výživného žiadnym iným spôsobom svoju vyživovaciu povinnosť neplní a s dcérou je iba v občasnom kontakte. Dcéra má záujem o mimoškolské aktivity, napríklad výučbu cudzích jazykov, pričom sa zvyšujú i jej nároky na trávenie voľného času. Na základe uvedených skutočností mala matka maloletej za to, že jej návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je plne odôvodnený a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel.
Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil a bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. Uviedol, že na jeho strane neprišlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k zmene pomerov, naďalej je ženatý a má i vyživovaciu povinnosti k svojmu synovi. K maloletej si od apríla roku 2012 plní vyživovaciu povinnosť vo výške 180,- eur mesačne, v mesiaci marec prispel na jej výživu sumou 190,- eur mesačne. Taktiež jej prispieva i pri príležitostí sviatkov, ako sú Vianoce,
narodeniny či meniny. Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom jeho syn je v klube talentovej mládeže, kde hrá futbal, s ktorou činnosťou sú taktiež spojené zvýšené výdavky, a to v sume cca 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho zárobkové a majetkové pomery, ako i zárobkové a majetkové pomery jeho manželky, tieto sa od posledného rozhodovania súdu nezmenili. Na základe uvedeného žiadal, aby súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej Kristíne v reálnej čiastke, ktorú je schopný si plniť.
Právny zástupca otca žiadal, aby súd pri úprave výšky výživného zohľadnil i náklady na bývanie u otca dieťaťa, ktoré mesačne predstavujú úver vo výške 209,- eur a náklady spojené s bývaním vo výške 170,- eur. Po odrátaní uvedených výdavkov a výživného na obe svoje deti by otcovi zostávala suma 17,- eur. Čistý mesačný príjem otca predstavuje čiastku 630,- eur mesačne, pričom ostatné príjmy sú zohľadnením kvartálnych výsledkov firmy a nie sú nárokovateľnou časťou platu. Otec sa nebráni plneniu si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej K. i nad rámec súdom stanoveného výživného, vždy tak robil pokiaľ mu to jeho možnosti dovoľovali. Taktiež poukázal na skutočnosť, že matka nepreukázala na strane maloletej takú zásadnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na sumu 300,- eur mesačne. Akákoľvek čiastka nad sumu 200,- eur mesačne by rodinu otca maloletej existenčne ohrozovala.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť a upraviť výšku výživného zo strany otca na sumu 220-250,- eur mesačne od rozhodnutia súdu, a to vzhľadom k veku maloletej a skutočnosti, že od septembra roku 2012 začne navštevovať strednú školu.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 26.04.2012, pracovnou zmluvou matky zo dňa 31.03.2011 a zo dňa 31.10.2011, rozhodnutím Strednej odbornej školy podnikania zo dňa 03.05.2012, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, pracovnou zmluvou otca, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci zo dňa 15.02.2012, potvrdením o príjme manželky otca a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
38P/98/2012 - 33
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú Kristínu upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 38P/132/2010, zo dňa 07.10.2010, a to zo sumy 135,- eur mesačne na sumu 166,- eur mesačne. V tom čase navštevovala maloletá 8. ročník základnej školy, jej zdravotný stav bol dobrý. Matka bola zamestnaná v Domove seniorov ako opatrovateľka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem bol 469,- eur, iný príjem ani ďalšie vyživovacie povinnosti nemala. Spolu s maloletou a svojou plnoletou sestrou bývala v byte ich matky. Otec maloletej bol ženatý a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi V. M., N. XX.XX.XXXX, bol nezamestnaný. Jeho manželka mala vydaný živnostenský list s predmetom činnosti upratovacie služby.
Maloletá K. v školskom roku 2011/2012 navštevuje 9. ročník základnej školy a v školskom roku 2012/2013 nastúpi do 1. ročníka Strednej odbornej školy podnikania na Strečnianskej ulici v Bratislave. Do školy dochádza mestskou hromadnou dopravou, kde jej matka zakupuje lístky v hodnote cca 35, -eur mesačne. Stravuje sa doma, matka jej denne zabezpečuje stravu i desiatový a pitný režim. Taktiež jej zakupuje veci na ošatenie a obuv. Zdravotný stav maloletej je dobrý, začala navštevovať gynekologickú ambulanciu, kde sa uhrádzajú poplatky v zmysle cenníka, pričom užíva i lieky, kde matka dopláca 15-20 € mesačne. Vo voľnom čase sa maloletá venuje výučbe cudzích jazykov, zatiaľ bezplatne, matka však zvažuje súkromné doučovanie. Taktiež matka zabezpečuje maloletej veci na ošatenie a obuv, úhradu voľnočasových aktivít a pod. Otec je s dcérou v občasnom kontakte.
Matka maloletej K. od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v Stredisku sociálnych služieb Petržalka ako opatrovateľka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 367-400 €m na dcéru poberá rodinné prídavky vo výške 22,- eur mesačne na jedno dieťa a otec si plní k maloletej vyživovaciu povinnosť vo výške 180,- eur mesačne za posledné tri mesiace a predtým vo výške 166,- eur mesačne. Naďalej spolu s maloletou bývajú v 2- izbovom byte svojej matky spolu so svoju plnoletou sestrou, s nikým iným nevedie spoločnú domácnosť. Náklady na domácnosť predstavujú čiastku 120,- eur mesačne.
Otec maloletej K. od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je ženatý a naďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. M., N. XX.XX.XXXX. Od 15.07.2011 je zamestnaný v Index Nosluš, s.r.o. ako projekt manager s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 800,- eur, iné príjmy nemá. Príjem manželky otca predstavoval za rok 2011 5 287,- eur, t. j. 440,- eur mesačne. Spolu s manželkou splácajú úver vo výške 209,- eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú sumu 170,- eur mesačne. K dcére K. si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 180,- eur mesačne a prispieva i nad rámec súdom stanoveného výživného, a to pri príležitosti sviatkov. S dcérou je v občasnom kontakte, naposledy v januári 2012, kedy ho maloletá navštívila v mieste jeho bydliska. Výdavky na syna V. predstavujú mesačne čiastku celkovo cca 300,- eur.
Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38P/98/2012 - 34
Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal, po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej K. je dôvodný, avšak len čiastočne. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality príjmov a je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaniu.
Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby. Je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatňovanie sa v živote. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného, v rámci ktorého rozhodovania sa bude prihliadať na všetky ostatné faktory, od ktorých sa vyživovacia povinnosť povinného rodiča odvodzuje. Potreby maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, miera týchto potrieb je odstupňovaná, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote a pod. Potreby dieťaťa útleho veku sú porovnateľne nižšie ako potreby dieťaťa navštevujúceho školské zariadenie a zase potreby tohto dieťaťa sú nižšie, než potreby dospievajúceho dieťaťa, pripravujúceho sa na svoje budúce povolanie. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, akými sú strava, ošatenie, obuv a pod., ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Súd poukazuje i na nutnosť premietnuť do rozhodovania o úprave výšky vyživovacej povinnosti i vývoj životných nákladov za obdobie od posledného rozhodovania súdu, čo je obligatórnou povinnosťou súdu pri skúmaní zmeny pomerov odôvodňujúcich zmenu úpravy vyživovacej povinnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. rozhodované v roku 2010 je zrejmé, že od tohto obdobia prišlo k vývoju životných nákladov smerom nahor a k ich zvýšeniu.
Návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nebolo vyhovené v plnom rozsahu, nakoľko matkou žiadaná suma 300,- eur mesačne, nebola úmerná k matkou preukázaným a odôvodneným potrebám a záujmom maloletého dieťaťa, nakoľko celkové preukázané náklady na jej odôvodnené potreby a záujmy 38P/98/2012
nedosahujú takú úroveň, aby bola vyživovacia povinnosť zo strany otca upravená na výšku 300,- eur mesačne. Táto suma bola zo strany súdu, vzhľadom na vykonané dokazovanie, vyhodnotená ako nadhodnotená a neprimeraná k tak matkou preukazovaným a odôvodneným potrebám maloletej K. ako i k majetkovým a zárobkovým možnostiam otca maloletej ako povinného rodiča. Ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko výživné nie je možné určiť v sume vyššej, než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. To znamená, že určovanie výšky výživného sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa. Súd mal za to, že žiadanou výškou výživného zo strany otca si matka chcela čiastočne kompenzovať svoj deklarovaný nízky príjem. Je potrebné poukázať na to, že výživné slúži na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov dieťaťa, či už maloletého alebo plnoletého, a nie jeho rodinných príslušníkov a v žiadnom prípade nie je možné požadovať vyššie výživné len z toho dôvodu, že oprávnený rodič sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, ktorú si chce zvýšeným výživným čiastočne kompenzovať.
Pokiaľ ide o samotnú výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca súd poukazuje na zákonné ustanovenie, podľa ktorého povinnosťou obidvoch rodičov je prispievať na výživu svojich detí podľa
svojich schopností a možností, pričom sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vychádza sa zo skutočnosti, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na deti, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou vyvažuje platby druhého rodiča. V danom prípade je zrejmé, že rozhodujúcu časť osobnej starostlivosti o maloletú K. tak v minulosti ako i teraz vykonáva matka maloletej. Samozrejme vzhľadom k veku maloletej už nemožno hovoriť o osobnej starostlivosti v priamom zmysle slova, keďže maloletá je v mnohých oblastiach života už samostatným jedincom. Pre posudzovanie úpravy vyživovacej povinnosti sa však výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa myslí aj zabezpečovanie jej bývania, starostlivosť pri zhoršenom zdravotnom stave, vybavovanie potrebných veci za dieťa a najmä bežné činnosti ako je napríklad príprava stravy, pranie šatstva a rôzne iné činnosti zabezpečujúce bežný chod života maloletého dieťaťa. Napokon vzhľadom k veku maloletej K., ktorá sa už blíži veku dospelosti je tiež nutné do výšky vyživovacej povinnosti premietnuť i jej zmenenú štruktúru potrieb a záujmov, ktorá v sebe zahŕňa okrem bežných nákladov na kvalitu a kvantitu stravy, ošatenia a obuvi i náklady na trávenie voľného času, rozvíjanie svojich záujmov a úhradu špecifických potrieb súvisiacich s vekom, ako je napríklad zdravotná starostlivosť maloletej.
Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada i na plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča i nad rámec súdom stanoveného výživného, kde bolo zistené, že otec je s maloletou K. v sporadickom kontakte, pričom na jej výživu prispieva nad rámec súdom stanoveného výživného iba počas sviatkov či Vianoc, ktoré plnenia jej rovnako poskytuje i matka, keďže sa jedná o bežnú súčasť rodičovstva obdarúvať svoje dieťa pri príležitosti sviatkov. Avšak k pravidelnému prispievaniu nad rámec súdom stanoveného výživného zo strany otca nedochádza a otec ani netrávi s maloletou K. čas, po ktorý by si plnil 38P/98/2012 - 35
svoju vyživovaciu povinnosť v podstatnejšom rozsahu tak, aby bolo možné toto považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného. V rámci konania otec maloletej poukazoval na úver, ktorý spolu so svojou manželkou splácajú vo výške 209,- eur mesačne a na náklady spojené s bývaním vo výške 170,- eur mesačne. Na tomto mieste súd poukazuje, že splácanie akýchkoľvek úverov, či leasingov nie je, aj v zmysle platnej judikatúry súdov, podkladom pre rozhodovanie súdu o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča a súd na ne ani neprihliada. Splácaním úveru na jednej strane je totiž zrejmé, že rodič si týmito finančnými prostriedkami zadovážil nejakú vec, najčastejšie si týmto spôsobom vyriešil bytovú otázku. Na druhej strane teda získal tomu zodpovedajúci majetkový prospech. Uvedená téza je priamo spojená i s ustanovením Zákona o rodine podľa ktorého má vyživovacia povinnosť rodičov prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri tom, ako sa rodič maloletého dieťaťa rozhodne zaťažiť svoj finančný rozpočet iným finančným záväzkom, v danom prípade úverom, si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti i toho, ako dlho táto vyživovacia povinnosť bude trvať. V žiadnom prípade nemôže byť dôvodom rozhodnutia rodiča zaťažiť sa úverom tá skutočnosť, že nebude musieť na výživu svojho maloletého dieťaťa prispievať priamo úmerne jeho potrebám a nákladom na ich uspokojovanie. Povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.
Na základe uvedených skutočností a po ich vyhodnotení súd pristúpil k úprave výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. na sumu 220,- eur mesačne od rozhodnutia súdu, kde súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu maloletá ukončila základnú školskú dochádzku a od septembra roku 2012 nastúpi na štúdium na strednej škole. Uvedené skutočnosti zmeny stupňov školskej dochádzky sú nevyhnutne spojené so zvýšenými finančnými výdavkami, či už na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, ako i aktivít ktorých sa študenti musia v rámci učebného procesu zúčastniť, pričom sa jedná o prechod zo základného stupňa školskej dochádzky na stredný stupeň školskej dochádzky. Veľkú časť materiálnych a finančných potrieb vzdelávacieho procesu musia pritom rodičia zabezpečiť už pred samotným začiatkom školského roku, napríklad nákup učebníc, školských potrieb a pomôcok a pod. Uvedená čiastka prihliada i na čiastočne vyšší príjem otca maloletej, korešponduje s matkou preukázanými nákladmi na odôvodnené potreby a záujmy maloletej K., pričom táto suma zabezpečí maloletej, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, optimálne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a záujmov.
Začiatok plnenia si vyživovacej povinnosti súd určil od mesiaca jún 2012, t. j. od mesiaca v ktorom súd rozhodoval o úprave výšky vyživovacej povinnosti. Rozhodol tak z dôvodu, že do výšky vyživovacej
povinnosti zahrnul nástup maloletej na strednú školu, ktorú bude navštevovať od septembra tohto roku a taktiež skutočnosť, že otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletej K. zvýšeným výživným od marca tohto roku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 38P/98/2012
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.