Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-3T/8/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Krausovej a prísediacich Ľudmily Zelinkovej a Jany Horskej v trestnej veci proti obž. K. I. pre zločin vydierania podľa , písm. a a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.06.2012 takto

rozhodol:

obžalovaný

K. I. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom J.

č. XXX, bez pracovného pomeru, slobodný, na slobode,

sa podľa písmeno c )

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 19.10.2010, vedenej pod , zo skutku právne posúdeného ako zločin vydierania podľa , , ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 25..09.2010 asi o 16.00 hodine v obci Kovarce, okres Topoľčany na vale pri rieke Nitra najskôr fyzicky napadol poškodeného K. N. tak, že ho udrel do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho opakovane kopol do rôznych častí tela, pričom poškodený sa skotúľal z valu smerom k rieke, následne na poškodeného namieril nezistenou krátkou strelnou zbraňou čiernej farby a opakovane mu prikázal, aby sa vyzliekol, čo poškodený z obavy o svoje zdravie a život vykonal, vyzliekol si ošatenie a zostal iba v trenírkach, následne obžalovaný z miesta odišiel, poškodený K. N. v dôsledku fyzického napadnutia utrpel zranenie - pohmoždenie krku, hrudníka, ramena a dolných končatín, ktoré si nevyžadovalo práceneschopnosť,

keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala na K. I., nar. XX.X.XXXX (ďalej len obžalovaný) obžalobu pre vydierania podľa , s použitím na skutkovom základe, že dňa 25..09.2010 asi o 16.00 hodine v obci Kovarce, okres Topoľčany na vale

pri rieke Nitra najskôr fyzicky napadol poškodeného K. N. tak, že ho udrel do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho opakovane kopol do rôznych častí tela, pričom poškodený sa skotúľal z valu smerom k rieke, následne na poškodeného namieril nezistenou krátkou strelnou zbraňou čiernej farby a opakovane mu prikázal, aby sa vyzliekol, čo poškodený z obavy o svoje zdravie a život vykonal, vyzliekol si ošatenie a zostal iba v trenírkach, následne obžalovaný z miesta odišiel, poškodený K. N. v dôsledku fyzického napadnutia utrpel zranenie - pohmoždenie krku, hrudníka, ramena a dolných končatín, ktoré si nevyžadovalo práceneschopnosť.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa urobil vyhlásenie, že „ je nevinný „.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného K. N., svedkov H. I., S. I., K.. W. D., npor. N. S., K. D., prečítaním a oboznámením spisového materiálu, prečítaním znaleckých posudkov MUDr. Eduarda Višňovského, MUDr. Františka Kuzmu a Mgr. Mariany Ťapušíkovej č. 106/2011/E.V./, 32/2011 /F.K./,č. 15/2011/M.Ť/, 145/2011/E.V./, č.36/2011/ F.K./, č. 24/2011/M.Ť./ a súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že dňa 25.09.2010 v poobedňajších hodinách asi okolo 16,00hod sa nachádzal doma, ako po celý deň. Prerábal obývačku, opravoval v nej nábytok, mal robiť stierkovanie stien, nerobil to, lebo zabudol kúpiť stierku. On v ten deň nebol na vale pri rieke Nitra. Sem- tam sa ide tam poprechádzať , ale dňa 25.09.2010 bol celý deň doma. Nie je pravdou, že fyzicky napadol poškodeného, nevlastní strelnú zbraň. Poškodeného prvý krát v živote videl pri konfrontácii.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň ráno okolo desiatej išiel do obchodu, potom kosili trávnik, upratovali, robili okolo domu. Doma bol brat, mama a babka. Z domu bol len ráno v obchode. Poškodeného nepoznal, videl ho až na polícií pri konfrontácii, nemal s nim nikdy žiaden konflikt.

Svedok poškodený K. N. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 25.09.2010 v čase okolo 16,00hod išiel po vale rieky Nitra od Čeladiniec do Kovariec. Už sa nachádzal v obci Kovarce asi 50 m za mostom rieky Nitra. Vtedy ho zozadu napadol nejaký mladík. Pocítil najskôr prudký úder do ľavej časti tváre, hneď spadol na zem. Tu mu začal nadávať a neustále ho kopal do oblasti celého tela. Skotúľal sa z valu k rieke. Ako vychádzal na val, uvidel, že v pravej ruke drží nejakú zbraň. Bola to krátka strelná zbraň čiernej farby, javila sa mu ako plynová. S namierenou zbraňou mu prikázal sa vyzliecť. Zo strachu sa vyzliekol takmer donaha, v trenírkach si pred neho kľakol a prosil ho, aby mu neubližoval. Mladík sa začal smiať, otočil sa a odišiel preč smerom k parku. On sa poobliekal a zavolal telefónom kamarátovi K. D. a povedal mu, čo sa stalo. Ten po neho prišiel a vzal ho do Topoľčian na ošetrenie a na políciu.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 25.09.2010 poobede išiel smerom na súkromný rybník Kovarce. Nevedel kde sa zobrali, myslel si, že boli pod mostom, teda bol, nemal ho ako inak zbadať. Dostal ranu do hlavy a padol, potom prišiel páchateľ k nemu, kopal ho, drgal do neho, stále padal dole, nadával mu, nepamätal si čo. On prosil, aby ho nechal. Potom dotyčný vybral tú zbraň, určite ho donútil, inak by sa nevyzliekol. Pištoľ možno bola i maketa alebo plynová. Nevedel uviesť, či sa mu páchateľ vyhrážal, ale asi áno, inak by sa nevyzliekol. Potom páchateľ odišiel preč, on sa obliekol , išiel smerom na Čeladince a volal kamarátovi, aby prišiel pre neho. Páchateľa nikdy predtým nevidel, asi nemal okuliare, nepamätal si a trestné oznámenie podal v ten deň. Na policajnej stanici mu hneď doniesli fotku obalovaného.

Svedkyňa H. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že synovia boli doobeda v obchode na nákup, keď sa naobedovali pracovali okolo domu. Pokosili trávu, vynášali drevo z pivnice a podvečer sedeli vonku na záhrade, potom vnútri pozerali televízor. Keby odišiel obžalovaný z domu, vedela by o tom. Poobede v ten deň obž. stierkoval v dome chodbu.

Svedok S. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že doobeda bol s obž. na nákup, potom sa naobedovali a išli robiť do záhrady. Kosili trávu, podvečer si sadli pri dome na lavicu a tam sa rozprávali. Celý čas bol s bratom. Murárske práce v dome nerobili, naťahovali múrik spolu.

Svedok K.. W. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on prevzal trestné oznámenie a potom robil ďalšie veci. Obžalovaný bol stotožnený na základe určitých kriminálnych informácií. Na základe toho urobili konfrontáciu s obžalovaným. Poškodený páchateľa nepoznal, meno neuviedol.

Svedok N. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, pracuje ako príslušník polície, meno obžalovaného mu nič nehovorilo, pokiaľ by vykonával nejaké operatívne úkony ohľadne totožnosti páchateľa v tejto veci, bolo by to v spise.

Svedok K. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z videnia z obce Kovarce a s poškodeným pracuje. Poškodený mu volal , bolo to vo večerných hodinách okolo 18,00hod, prišiel za ním z Krušoviec do 25-30min., prišiel pre neho domov medzi 18hod.- 20hod. a viezol ho k lekárovi a na políciu. Hovoril mu poškodený, že išiel na ryby po hrádzi smerom do Kovariec, že tam boli dvaja, jeden bol vysoký, chudý, na krátko ostrihaný, ryšavé vlasy, mal okuliare, že ho ubili, dotyčný mal zbraň, mal ho vyzliecť do trenírok. Poškodeného videl, zdalo sa mu, že má opuchnutú tvár, nebol v stave ako ho pozná. Volal kamarátovi o popis a ten mu povedal, že v Kovarciach majú jedného takého a to je obžalovaný.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov MUDr. Eduarda Višňovského, MUDr. Františka Kuzmu a Mgr. Mariany Ťapušíkovej č. 106/2011/E.V./, 32/2011 /F.K./,č. 15/2011/M.Ť/ vyplýva, že obžalovaný aktuálne netrpí, ani v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou, ani poruchou. V osobnostnej štruktúre obžalovaného nie sú manifestné vypuklejšie psychopatické rysy, je priemerne mentálne vybavený, nezrelý, subjektivisticky disponovaný, schopný adekvátneho sociálneho fungovania s rešpektovaním konvencie a základných noriem, napriek egocentrizovanej a plytšej emotivite sú vyššie city v základe zabudované. Hrubo agresívne rysy nepatria k dominantnej osobnostnej výbave obžalovaného, predmetné konanie nie je teda vlastné jeho základnému nastaveniu, skôr možno očakávať prípadnú agresivitu situačne ( konflikty, vystupňované hádky a pod.), príp. v stavoch ebriety. Vzhľadom na zastúpené vyššie city takéto konanie i subjektívne považuje za cudzie, nenachádza motív, prečo by takýmto smerom konal.

Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Eduarda Višňovského, MUDr. Františka Kuzmu a Mgr. Mariany Ťapušíkovej145/2011/E.V./, č.36/2011/F.K./, č. 24/2011/M.Ť./ vyplýva, že svedok - poškodený K. N. v čase spáchania skutku trpel, aj aktuálne trpí duševnou chorobou-syndrómom závislosti od alkoholu, išlo o aktívny konzum alkoholu. Bol v stave prostej alkoholovej závislosti. Táto choroba nemala zásadný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti svedka-poškodeného. Svedok-poškodený K. N. je závislý od alkoholu. Konzumoval alkohol aj v inkriminovaný čas. Vo výpovediach na viacerých úrovniach vo vzťahu k prežitému v inkriminovaný čas si protirečí. Jeho interpretácia a identifikácia skutku je obmedzená z dôvodu chronického konzumu alkoholu, konzum alkoholu i v inkriminovaný deň ako aj z dôvodu deteriorácie (úbytok, pokles) intelektových a mnestických fondov. Svedok- poškodený je aktuálne schopný chápať zmysel a význam trestného konania. Vierohodnosť je u svedka - poškodeného vzhľadom na kombináciu deteriorácie (úbytok,pokles) intelektových a mnestických fondov a osobnostné charakteristiky ( zvýraznený subjektivizmu, depraváciu až degradáciu) nedostatočná - znížená. Osobnosť svedka - poškodeného je závislá od alkoholu, depravovaná, emočne oploštená, degradovaná. Aktuálne abúzuje alkohol a plánuje postúpiť hospitalizáciu - protialkoholickú ústavnú liečbu.

Znalkyňa Mgr. Marianna Ťapušíková na hlavnom pojednávaní uviedla, že záver o vierohodnosti výpovede poškodeného je na základe vyšetrenia testovými metódami, a miere inteligencie Schopnosti vnímať, pamäťových schopností čiže všetkých komunitívnych poznávacích schopností a tieto na základe výkonových testov hodnotila ako znížené v dôsledku patologického úbytku intelektových a pamäťových schopností v dôsledku etyl toxickej genézy - na základe dlhodobého konzumu alkoholu, ktorý má vplyv na centrálnu nervovú sústavu a vedie k degradácie, k úbytku schopností. Ďalšia vec ktorá znižuje,

vierohodnosť vo vzťahu k popisovaným udalostiam, je obsahová analýza jeho jednotlivých výpovedí, kde sú mnohé protirečivé momenty. Výpadok v pamäťovej stope môže byť zapríčinený viacerými vecami, je dôležité čo soba s výpadkom pamäte urobí. Či ho prizná v plnej miere k udalosti, ktoré si nepamätá, nevie z pamäte vybaviť alebo ich nejakým spôsobom nahrádza, nejakými inými mechanizmami, ktoré u svedka poškodeného práve ten druhý mechanizmus fungoval. Ako náhle mal pamäťovú stopu nejasnú tak dovymýšľaval, čo sa asi udialo. Vierohodnosť výpovede je znížená v dôsledku ovplyvnenia poznávacích schopností ako je myslenie, uchovávanie, vyberanie z pamäte. Venton test hovorí o pamäťových schopnostiach, o schopnosti vnímať nejaký podnet, krátkodobo ho uchovávať v pamäti a následne reprodukovať. Priemerný človek má hodnoty Venton testu 89 a poškodený mal 59.

Znalec MUDr. Eduard Višňovský na hlavnom pojednávaní uviedol, že schopnosti správne vnímať a reprodukovať u poškodeného je vylúčená vzhľadom k popisu osobnosti poškodeného a aktívnej závislosti v čase spáchania skutku. Zadovážil si dokumentáciu od MUDr. Pršanovej. V období, keď sa stal skutok mal poškodený nariadenú ochrannú liečbu v inej kauze, aktívne konzumoval alkohol, uvažovali i o tom, či nebola prítomná náhodou aj nejaká komplikácia alkoholizmu v zmysle alkoholickej psychózy, táto však nebola prítomná. Konštatoval u poškodeného poruchy pamäte a konfabuláciu.

Zo správy Obce J. vyplýva, že obž. býva v rodinnom dome u svojej matky, nemajú vedomosť o priestupkovom konaní.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd vychádzajúc zo zhora uvedených dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, mal za preukázané, že v danom prípade nebolo preukázané, že obžalovaný spáchal predmetný skutok, podľa obžaloby klasifikovaný ako zločin vydierania podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie . Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný násilným konaním alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol toho, čo sledoval. Cieľ páchateľa musí však byť adresovaný poškodenému, a ten ho musí vnímať. Musí ísť o konanie neoprávnené.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného (svedka), ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania skutku. Na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku v celom rozsahu popieral ako i výpovede svedkov matky obž. H. I. a brata obž. S. I., ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný sa v deň, kedy sa mal stať skutok zdržiaval doma, domácnosť neopustil. Rozpor vo výpovedi svedkov a obžalovaného je čiastočný v tom, aké práce konkrétne v daný deň obžalovaný vykonával. Svedkovia zhodne potvrdili, že kosil trávu, pracoval na záhrade. Z výpovede svedka D. vyplýva rozpor s výpoveďou poškodeného. Svedok D. potvrdil, že mu poškodený telefonoval okolo 18,00 hod, následne išiel pre neho, čo mohlo trvať cca 25-30min, prišiel pre neho domov a cca 18,00-20,00hod ho zaviezol na ošetrenie, ktoré podľa lekárskej správy bolo vykonané o 20,45hod a bol s ním na polícií, kde poškodený podľa zápisnice o trestnom oznámení podal trestné oznámenie o 22,20hod. Spojil sa s kamarátom z Kovariec, dal mu popis od poškodeného a ten mu mal uviesť, že podľa popisu majú takého v obci iba jedného a to obžalovaného. Taktiež uviedol, že mu poškodený povedal, že bol napadnutý dvoma páchateľmi, ubili ho, z nich jeden mal zbraň. Poškodený tvrdil, že sa poobliekal, volal svedkovi D., ktorý prišiel pre neho vozidlom a vzal ho do Topoľčian na ošetrenie a políciu. Nakoľko ku skutku došlo podľa vyjadrenie poškodeného okolo 16,00hod, podľa jeho vyjadrenia hneď volal svedkovi D., musel by mu volať o 16,00hod a nie o 18,00hod ako uviedol svedok. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa poobliekal, šiel smerom na Čeladince a volal svedkovi D., aby prišli pre neho. Doznal, že v ten deň vypil 3dcl tvrdého alkoholu. Svedok D. uviedol, že poškodeného bol zobrať doma. U znalca uviedol poškodený, že sa obliekol a išiel domov, v ten deň na vale nikoho, ani nohy nevidel. Doma po povyzliekal, upratal si veci, nevedel uviesť, či išiel spať a večer o 18,00hod to išiel nahlásiť na políciu. U kamaráta v ten deň vypil od 11,00hod do 14,00hod 3dcl tvrdého alkoholu a po skutku, keď prišiel domov, išiel do krčmy, kde si dal 2-3 pivá 10o st. V každej z výpovede poškodený

uviedol iný priebeh skutku. Súd poukazuje v tejto súvislosti i na znalecké posudky podané v konaní, za záverov ktorých vyplýva, že u obžalovaného nepatria do dominantnej osobnostnej výbavy hrubo agresívne rysy, sú u neho zastúpené vyššie city a takéto konanie (hrubé) i subjektívne on považuje za cudzie, nenachádza k nemu motív. Pokiaľ ide o svedka-poškodeného, ktorý ako jediný z daného skutku usvedčoval obžalovaného, zo záverov posudku vyplýva, že výpovede poškodeného v predmetnej veci nevykazujú dostatočnú všeobecnú vierohodnosť, v čase spáchania skutku trpel, aj aktuálne trpí duševnou poruchou-syndrómom závislosti od alkoholu. Sám obžalovaný mal rozpory vo svojej výpovedi, z prípravného konania ako i z hlavného pojednávania pri popise ako sa skutok stal, čo robil následne po skutku. Poškodený tvrdil, že sa poobliekal, volal svedkovi D., ktorý prišiel pre neho vozidlom a vzal ho do Topoľčian na ošetrenie a políciu. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa poobliekal, šiel smerom na Čeladince a volal svedkovi D., aby prišli pre neho. Doznal, že v ten deň vypil 3dcl tvrdého alkoholu. U znalca uviedol, že sa obliekol a išiel domov, v ten deň na vale nikoho, ani nohy nevidel. Doma po povyzliekal, upratal si veci, nevedel uviesť, či išiel spať a večer o 18,00hod to išiel nahlásiť na políciu. U kamaráta v ten deň vypil od 11,00hod do 14,00hod 3dcl tvrdého alkoholu a po skutku, keď prišiel domov, išiel do krčmy, kde si dal 2-3 pivá 10o st.

Na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ust. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom bola výpoveď (svedka) poškodeného. Tento dôkaz však súd považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Vierohodnosť výpovede bola spochybnená podaným znaleckým posudkom, výpoveďou znalcov na hlavnom pojednávaní ako i značnými rozpormi vo výpovedi samotného poškodeného, ktorý v čase skutku, ako sám priznal bol pod vplyvom alkoholu ako je uvedené v , možno predpokladať v vysokou spoľahlivosťou determináciu alkoholom u poškodeného v čase skutku. V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla vo veci, súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. , použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie a s prihliadnutím k týmto skutočnostiam, dospel k záveru, že nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto podľa ho spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná-

menia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.