Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2P/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletého B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C., Z. XX, toho času predbežne zvereného do starostlivosti reedukačného centra Sološnica, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, syna C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom C., Z. XX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom AK Brezno, ČSA 18 a Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom N., X. XXX/X, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Maloletému B. D., nar. XX.X.XXXX s a n a r i a ď u j e ústavná starostlivosť, ktorá bude vykonávaná v Reedukačnom centre Sološnica.

II. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého sumou 26 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vo výške 30% z takto zmeneného životného minima vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Reedukačného centra Sološnica.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 49,70 Eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, na účet Reedukačného centra Sološnica.

odôvodnenie:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne podal dňa 7.2.2012 podnet na nariadenie ústavnej starostlivosti mal. B. D., nar. XX.X.XXXX z dôvodu, že maloletý nedokáže regulovať svoje agresívne prejavy správania a doterajšie opatrenia nesplnili účel. Už v minulosti z dôvodu pretrvávajúcich výchovných problémov ÚPSVaR v Brezne rozhodol o uložení výchovného opatrenia, určil dohľad nad výchovou maloletému a maloletému a jeho matke uložil povinnosť podrobiť sa výchovnému poradenstvu. Napriek opakovaným pohovorom s matkou i maloletým sa správanie maloletého nezlepšilo a uložené výchovné opatrenie svoj účel neplní. Matka starostlivosť o maloletého nezvláda, otec sa o maloletého nezaujíma.

Okresný súd v Brezne svojim uznesením sp.zn. -4 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletému.

Matka a otec maloletého sa vo veci napriek výzve súdu písomne nevyjadrili.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na dni 25.5.2012 a 19.6.2012, vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a pripojených spisoch a zistil nasledovný skutkový stav:

Kolízny opatrovník pôvodne na pojednávaní zdôraznil, že dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti trvajú, doterajší pobyt maloletého v reedukačnom zariadení je príliš krátky aby sa dal komplexne vyhodnotiť. Maloletý sa niekoľkokrát dopustil trestnej činnosti a to majetkového charakteru ako aj šikanovania spolužiakov. Kolízny opatrovník opakovane pred umiestnením maloletého v reedukačnom centre zo základnej školy dostával oznámenia o neprispôsobivom správaní maloletého počas vyučovania, agresívnych prejavov proti spolužiakom, vyučujúcemu a ďalším zamestnancom školy. Situácia bola riešená výchovným opatrením uloženým v októbri 2011, správanie sa ale zhoršovalo, výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel; preto bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia - umiestnenia maloletého v reedukačnom zariadení. Doterajšie správanie sa maloletého ako je hodnotené reedukačným centrom môže byť účelové, viackrát nasľuboval, že sa zlepší a k tomu nedošlo. Podľa kolízneho opatrovníka boli u maloletého zistené poruchy učenia; k situácii dospelo rozvodové konanie matky, matka nie je schopná adekvátnym spôsobom poskytnúť maloletému starostlivosť ktorú potrebuje. Náhradná osobná starostlivosť by situáciu nevyriešila, maloletý potrebuje odbornú pomoc. Pokiaľ ide o matku nie je možné konštatovať, že by táto bola nečinná, táto kooperovala aj so školou aj s ÚPSVaR, situáciu ale nezvládla a maloletý zneužil situáciu. Získal si dôveru matky aj pracovníkov poradenského centra. Pre prípad možnej náhradnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy starý otec maloletého, tento sa ale s kolíznym opatrovníkom nikdy nekontaktoval a nekomunikoval pri riešení vzniknutých problémov. Dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti sú kombinované na strane maloletého, jeho osobných charakteristík ako aj na strane rodičov. Maloletý môže mať tiež nepriaznivý vplyv na svojho mladšieho brata S. ako jeho výchovný vzor.

Matka na pojednávaní uviedla, že chce aby bol maloletý doma, ona zmenu v jeho správaní vidí. Píšu si, volá mu, pozoruje, že maloletý sa správa inak. Má za to, že doterajšie umiestnenie v reedukačnom centre mu pomohlo, myslí si, že si maloletý už všetko uvedomil a nemal by robiť zlé veci. Maloletý v centre nechce ostať do plnoletosti, uvedomil si, že tam nechce byť. Po umiestnení maloletého v reedukačnom centre s nim bola 2x; raz celý deň a jedenkrát štyri hodiny. Píše si s ním každý deň. Zmenu správania sa maloletého nemá čím preukázať, je to len jej pocit ako sa správal predtým a ako sa správa teraz. Maloletý viackrát niečo sľúbil, málokedy to dodržal. Problémové správanie sa maloletého začalo počas rozvodového konania matky s jej manželom, biologický otec o maloletého záujem nejaví. Maloletý sa trestnej činnosti dopustil v roku 2011, matka mu to vyčítala, aplikovala zákazy ale maloletý si následky neuvedomoval. Dopustil sa vydierania, krádeží a ďalších problémov v škole. Pokiaľ ide o osobu, ktorej maloletý najviac dôveruje ide o otca matky, ktorý je však zamestnaný a nemal času aby sa maloletému venoval dostatočne. Psychologické poradenstvo malo na maloletého vplyv len na čas, potom maloletý akoby zabudol na to, ako sa má správať. V rámci doplneného výsluchu na pojednávaní dňa 19.6.2012 matka poukázala na to, že maloletý bol doma na 5 dní, veľa sa rozprávali, boli aj u psychologičky. Matka má zato, že sa maloletý dosť zmenil, veci berie úplne inak. Už sa nechce vrátiť do reedukačného zariadenia, chce byť pri matke a pomáhať jej vo výchove o mladšieho brata. Bol aj von, matka mu zákaz nedávala, stretol sa aj s kamarátom, s ktorým sa dopustil trestnej činnosti. Maloletý bol doma z dôvodu výsluchu v trestnom konaní.

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 19.6.2012 poukázala na skutočnosť, že ona sama obhajovala maloletého v trestných veciach, maloletý svoje skutky oľutoval a vyjadril sa, že si uvedomil svoje nesprávne správanie. Chce zmeniť svoje správanie, podľa vedomostí zástupkyne maloletý chce zmeniť svoje správanie, v trestnom konaní bola vypočutá aj pracovníčka reedukačného centra, ktorá uviedla, že s ním nie sú problémy, že sa adaptoval a plní si svoje povinnosti. Pokiaľ sa maloletý dopúšťal trestnej činnosti bolo to vo veku do 15 rokov, zrejme nedomyslel závažnosť svojho konania. Za trestnú činnosť mu boli uložené podmienečné tresty, pri ďalšom trestnom stíhaní sudca upustil od súhrnného trestu nakoľko uložený trest považoval za dostatočný. Na správanie maloletého mala vplyv klíma na škole a kamaráti, maloletý bol od pedagógov dlhodobo zaškatuľkovaný ako problémový, maloletý sa tomu sám prispôsobil. Pokiaľ ide o maloletého, právna zástupkyňa vyjadrila názor, že na jeho prevýchovu postačuje obdobie, počas ktorého je v reedukačnom zariadení od jeho predbežného umiestnenia. Žiadala návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.

Otec maloletého poukázal na skutočnosť, že s maloletým sa nestretáva, tento je zverený matke a on sám ho videl asi pred dvoma rokmi, nikdy v živote sa s nim nerozprával. Platí výživné, na výchove maloletého sa nepodieľa, nevedel by sa o neho postarať, býva vo N. v dvojizbovom byte svojich rodičov. Je zamestnaný, jeho príjem predstavuje minimálna mzda.

Okresný súd v Brezne svojim rozsudkom sp.zn. -50 zo dňa 21.5.2000 určil, že otcom maloletého je Z. C., maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp.zn. -79, otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 49,79 Eur (1.500,-Sk) k rukám matky. Tunajší súd predbežným opatrením sp.zn. -25 zo dňa 13.2.2012 rozhodol o odovzdaní maloletého do starostlivosti Reedukačného centra Sološnica, rodičia boli zaviazaný platením výživného na účet reedukačného centra.

Podľa správy Reedukačného centra Sološnica zo dňa 20.4.2012 je maloletý extravertne orientovaný, do kolektívu sa včlenil ihneď, vybral si silnejších a dominantnejších chlapcov. Nekriticky prijíma informácie, neoveruje si ich reálny podklad a pravdivosť. Medzi emocionálne prejavy patrí výbušnosť, nevyrovnanosť, nepokoj a impulzivita. V jeho správaní manifestuje snaha byť dominantným, využíva k tomu agresivitu, autoritatívnosť a panovačnosť. Žiadne prejavy ľútosti alebo snahy o nápravu sa neukázali. Pokračuje so svojimi chybami, neuvedomuje si ich. Na úseku výchovy maloletý na seba rád upozorňuje, pri rozhovore je spontánny, pokyny poslúchne, pri plnení úloh vyžaduje kontrolu. Pri konfliktoch reaguje prudko, presadzuje sa silou. Vo voľnom čase potrebuje usmernenie, ak mu niekto ublíži, vracia údery i kritiku. Priateľstvá nadväzuje so silnejšími a dominantnejšími chlapcami. Pri príprave na vyučovanie je rýchly a povrchný, bodovací poriadok zariadenia dodržiava, so zamestnancami nevyhľadáva dôverné kontakty. K ostatným ľuďom pristupuje s vypočítavosťou. Pobytu v zariadení sa prispôsobil. Na úseku školy sa správa zdvorilo a priateľsky, pri plnení pokynov chce byť dôležitý. Pri pochvale je zahanbený a rozpačitý. Pri pokarhaní sa vyhovára a obviňuje ostatných. Cez prestávky sa pridáva k smelším. Ak mu niekto ublíži, ťažko odpúšťa a silno prežíva. Pri plnení bežných činností je pomalý a málo iniciatívny. I na úseku školy dodržiava vnútorný poriadok. Školskému režimu sa prispôsobil. Podľa správy z 10.6.2012 u maloletého nedošlo k žiadnym zmenám; nad rámec doposiaľ uvedených skutočností reedukačné centrum uviedlo, že maloletý mladších sa slabších chlapcov ponižuje a dáva im najavo rozdiely.

Podľa správy z poradenského procesu vypracovanej Z.. Z. X., psychologičkou APPS ÚPSVaR v Brezne maloletý pôvodne navštevoval APPS pravidelne, od decembra (2011) bola spolupráca s ním sťažená, na stretnutia nechodil, telefonicky sa snažil kontaktovať APPS, no na ďalšie stretnutie neprišiel. Maloletý B. je hodnotený ako nevyspelá osobnosť, ktorej chýbajú základné morálne a etické hodnoty ako aj rešpektovanie základných pravidiel fungovania spoločnosti. Vo veku, kedy by sa v jeho správaní mal prejaviť rebríček hodnôt a záujem o fungovanie v budúcnosti, maloletý nedokázal verbalizovať svoje ciele, záujmy a ani potreby. Na základe pozorovania a rozhovorov s ním psychologička hodnotí správanie maloletého ako účelové, zamerané predovšetkým na uspokojenie jeho potrieb, bez ohľadu na prežívanie osôb v jeho okolí. Pre ďalší osobnostný a predovšetkým právny morálny vývin potrebuje maloletý prostredie s pravidlami a pevným denným režimom, čo mu však aktuálne nie je možné zabezpečiť v domácom prostredí vzhľadom na dlhodobo nepriaznivú rodinnú situáciu.

ÚPSVaR v Brezne, odbor sociálnych veci svojim rozhodnutím č. A/2011/05706/21/BOT zo dňa 11.10.2011 rozhodol o určení dohľadu nad výchovou maloletého a uložil maloletému a jeho matke povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Následne svojim rozhodnutím č.A/2012/02970/29/BOT zo dňa 17.4.2012 zrušil uložené výchovné opatrenie z dôvodu, že Okresný súd Brezno rozhodol o odovzdaní maloletého do starostlivosti Reedukačného centra Sološnica.

Vyšetrovateľ PZ svojim uznesením ČVS: ORP-114/OVK-BR-2011 z 22.3.2011 obvinil maloletého zo zločinu vydierania podľa , a následne dňa 16.5.2011 bol podaný návrh na podanie obžaloby. Maloletý bol na základe uznesenia č.ČVS: ORP-346/BR-BR-2011 z 10.8.2011 stíhaný ako obvinený pre prečin krádeže podľa , pod ČVS:ORP-913/BR-BR-2011 z 9.8.2011 bolo vznesené obvinenie za totožný prečin (krádež). Pod č. ČVS:ORP-202/BR-BR-2012 zo dňa 4.4.2012 bolo maloletému vznesené obvinenie pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa , dňa 4.6.2012 bol podaný návrh na podanie obžaloby.

Maloletý bol tunajším súdom súdený pre vyššie uvedenú trestnú činnosť v konaní vedenom pod č. a , v oboch konaniach bol uznaný za vinného, uskutočnil vyhlásenie o vine, v záverečnej reči uviedol: „Ľutujem čo sa stalo, nemyslel som to tak, bral som to ako zábavu, nevedel som, že to tak skončí“. V konaní bolo upustené od uloženia súhrnného trestu; podľa vyjadrenia ÚPSVaR v Brezne predneseného v záverečnej reči tento navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu, nakoľko maloletý sa nachádza v reedukačnom zariadení, kde sa správa dobre aj je tam na neho dohliadnuté.

Matka dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.4.2010.

Podľa správy obce Valaská, otec maloletého požíva dobrú povesť, do verejného života sa nezapája, býva v byte spoločne so svojimi rodičmi, je slobodný. Je zamestnancom obchodnej spoločnosti AVIP s.r.o. na pozícii pomocného robotníka s priemernou čistou mzdou 292 Eur.

Po vykonaní dokazovania kolízny opatrovník zotrval na návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti, správanie maloletého považuje za účelové, tak ako v minulosti dokáže prisľúbiť zlepšenie ktoré reálne nenastáva. Matka maloletého jeho výchovu nezvládla, maloletý ju dokáže zmanipulovať aby vyhovela jeho názoru. Správanie maloletého kolízny opatrovník považoval za účelové v snahe dostať sa z reedukačného zariadenia. Maloletý sa v súčasnosti nedokáže v domácom prostredí správať tak, aby dodržal normy správania sa, má problémy s prispôsobovaním sa, riziko zlyhania je veľmi veľké. Pokiaľ bol maloletý v domácom prostredí v priebehu konania nešlo o žiadosť reedukačného centra za odmenu ale za účelom výsluchu.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), Náhradnou starostlivosťou je

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"),

b) pestúnska starostlivosť a

c) ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods.4 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods.1-5 Zákona o rodine, Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 55 ods.1, 3 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je daný dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti. Bolo preukázané, že výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená, dlhodobo pred umiestnením maloletého v ústavnom zariadení na základe predbežného opatrenia súdu boli signály najmä zo školského prostredia, kedy kolízny opatrovník zo základnej školy dostával oznámenia o neprispôsobivom správaní maloletého počas vyučovania, jeho agresívnych prejavov proti spolužiakom, vyučujúcemu a ďalším zamestnancom školy. Neprispôsobivé správanie sa maloletého dospelo až do páchania rôznorodej trestnej činnosti a to jednak majetkového charakteru (krádež, poškodzovanie cudzej veci) ako aj charakteru trestnej činnosti voči iným osobám (vydieranie), majúcim znaky školského šikanovania. Maloletý sa trestnej činnosti nedopúšťal len v školskom prostredí, ale aj počas mimoškolského času (krádeže). K páchaniu trestnej činnosti došlo maloletým aj v čase, keď mu už bolo vznesené obvinenie pre trestný čin (prečin); vznesenie obvinenia a prebiehajúce trestné konania nemalo na maloletého pozitívny následok v tom smere, že by si svoju činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom a sankcionovaná ustanoveniami trestného práva, uvedomil a v ďalšom pokračovaní od trestnej činnosti upustil. Ľútosť maloletého v trestnom konaní bola povrchná a zrejme v kontexte aj s ďalšími vykonanými dôkazmi ju možno považovať len za účelovú v snahe zmiernenia následkov trestnej činnosti.

K narušeniu výchovy maloletého dieťaťa dochádza v čase jeho zverenia do starostlivosti matky, ktorá napriek snahe výchovu maloletého dieťaťa nezvláda, maloletý matku účelovo manipuluje za presadzovania svojich vlastných záujmov. Výchovné prostredie matky sa v súčasnosti neosvedčilo, aj keď jej snahu a spoluprácu so školou a prípadne aj s kolíznym opatrovníkom uprieť nemožno. Takáto snaha matky ale ostáva bez odozvy u maloletého. Pokiaľ ide o otca, tento o maloletého záujem nejaví, nikdy sa s ním nerozprával, podmienky na starostlivosť o maloletého v súčasnosti nemá a záujem o starostlivosť o maloletého neprejavil. Súd nezistil ani iné osoby, ktorým by mohol byť maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, prípadne do pestúnskej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že k rozhodovaniu o nariadení ústavnej starostlivosti nedochádza z dôvodu absencie starostlivosti a záujmu matky o maloleté dieťa, výchovné pôsobenie matky je ale s prihliadnutím na spôsob správania sa maloletého nedostatočné. ÚPSVaR boli prijaté vo vzťahu k výchove maloletého výchovné opatrenia, ktoré však v náprave napriek ich uloženiu neviedli, aj po uložení výchovného opatrenia došlo k neprijateľným prejavom správania sa maloletého voči zamestnancom školy a jej majetku (dňa 30.1.2012).

Súd skúmal, či od umiestnenia maloletého nedošlo k náprave maloletého, zo správ reedukačného centra je nevyhnutné konštatovať, že tomu tak nie je. V jeho správaní naďalej manifestuje snaha byť dominantným, využíva k tomu agresivitu, autoritatívnosť a panovačnosť. Žiadne prejavy ľútosti alebo snahy o nápravu sa neukázali. Pokračuje so svojimi chybami, neuvedomuje si ich. Pri konfliktoch reaguje prudko, presadzuje sa silou. Vo voľnom čase potrebuje usmernenie, ak mu niekto ublíži, vracia údery i kritiku. Priateľstvá nadväzuje so silnejšími a dominantnejšími chlapcami. Pri pokarhaní sa vyhovára a obviňuje ostatných. Cez prestávky sa pridáva k smelším. Ak mu niekto ublíži, ťažko odpúšťa a silno prežíva. Podľa správy z 10.6.2012 u maloletého nedošlo k žiadnym zmenám; maloletý mladších a slabších chlapcov ponižuje a dáva im najavo rozdiely.

Za danej skutkovej situácie súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým, ktoré bude vykonávané v Reedukačnom centre Sološnica, v ktorom je maloletý umiestnený na základe predbežného opatrenia.

V prípade preukázanej nápravy maloletého súd nariadenú ústavnú starostlivosť zruší, najmä ak zaniknú dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 81 ods.1, 2 Zákona o rodine, Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods.1-3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov maloletého, pričom matke určil výživné vo výške 26 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine a otcovi vo výške 49,70 Eur. Otec maloletého má príjem vo výške minimálnej mzdy, určenie vyššieho výživného by uviedlo otca do neprimeraného finančného rizika. U matky súd konštatuje jej zlú sociálnu situáciu, matka je nezamestnaná a evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Súd v konaní nemal preukázané také príjmové možnosti, majetkové pomery, prípadne schopnosti rodičov maloletého, ktoré by rozhodnutie o výživnom vo vyššej miere ako priznanej miere. Rodičia budú povinní prispievať na výživu maloletého na účel Reedukačného centra Sološnica.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v piatich vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.