Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-97-2012.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobkyne: R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX V. zastúpená advokátom JUDr. Štefanom Mišovičom so sídlom Nitra, ulica Jána Mrvu 22 proti žalovanému: TyBobo tech LLC, o.z.p. Košice, Rozvojova 2, 040 11 Košice, prevádzka Šaľa, Agátova 2, zastúpená JUDr. Ivanom Husárom advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, o zaplatenie 750,- € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 750,- € s 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Titulom náhrady trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 45 € a k rukám JUDr. Štefana Mišoviča trovy právneho zastúpenia vo výške 118,16 € do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa svojou žalobou došlo na súd 17.1.2012 svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 750,- € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva a okrem toho uzavreli dohodu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni na mesiac november 2011 bonus vo výške 750,- €, čo však nesplnil.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd konanie zastavil vzhľadom na to, že žalovaný označený v žalobe je neexistujúcim subjektom práva. Žalovaný je organizačnou zložkou podniku a uvedený subjekt nemá spôsobilosť vystupovať ako účastník konania. Zápis organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do Obchodného registra SR s vyjadrením toho, že ide o podnikanie zahraničnej osoby na území SR prostredníctvom jej organizačnej zložky. Takto označený žalovaný nemá právnu subjektivitu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje nárok žalobkyne na sumu, ktorú žaluje ale mala žalovať materskú firmu so sídlom v Nevade v USA. Žalovaný napokon v odpore uviedol, že žalovaná nevykonávala pracovnú činnosť žiadnym spôsobom a preto nemá nárok na bonus, ktorý činí žalovanú sumu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, pracovnou zmluvou, dohodou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 12.9.2011, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, výpisom z obchodného registra žalovaného ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobkyňa uzavrela dňa 12.9.2011 so žalovaným pracovnú zmluvu na výkon prác pre žalovaného s dohodnutou mzdou 317,- € mesačne. Ihneď po podpise pracovnej zmluvy bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohodu, v ktorej sa žalovaný so žalobkyňou dohodli, že žalobkyni bude za mesiac september 2011 vyplatený bonus 250,- €, za mesiac október 2011 bonus vo výške 500,- €, za mesiac november a nasledujúce mesiace 750,- €. Nárok na bonus zaniká skončením pracovného pomeru založeného 12.9.2011. Ako to vyplýva z pracovnej zmluvy, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dňa 28.11.2011 dostala žalobkyňa oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V oznámení sa píše, že pracovný pomer u žalovaného sa končí v skúšobnej dobe dňa 30.11.2011. Podpísaný je splnomocnený zástupca W.. W. M. W.. Listina je opatrená pečiatkou žalovaného, na ktorej je uvedená okrem iného prevádzka P. X, Š.. Podľa vyjadrenia žalobkyne v sídle žalovaného, ktoré je vedené v obchodnom registri sa nachádza iba predajňa s elektronikou a je tam ešte malý sklad a kuchynka.
V konaní bolo uvedené právnym zástupcom žalobkyne, že žalobkyňa riadne od žalovaného dostala mzdu podľa pracovnej zmluvy za mesiac september, október, november 2011 a taktiež obdržala k mzde bonus za mesiac september a október 2011.
Právny zástupca na pojednávaní nevedel alebo nechcel vysvetliť ako mohol žalovaný o ktorom tvrdí , že nemá právnu subjektivitu uzavrieť pracovnú zmluvu. Právny zástupca žalovaného stále tvrdil, že žalovaný nemá právnu subjektivitu a bolo nutné žalovať materskú spoločnosť so sídlom v Nevade v USA.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhradu za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Mzde je jednou z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere. V porovnaní so mzdou je odmena za prácu širším pojmom. Odmena za prácu zahrňuje akékoľvek plnenie, ktoré občan dostáva za vykonanú prácu, bez ohľadu na to, či je účastníkom pracovno-právneho, občiansko-právneho, čo obchodno- právneho vzťahu. Odmenou za prácu je nielen mzda, plat, ale aj odstupné, provízie, podiely na zisku, tantiémy. V danom prípade u žalobkyne bonus bol odmenou za prácu. Táto odmena bola účastníkmi konania presne dohodnutá za jednotlivé mesiace trvania pracovného pomeru. Tento bonus mal byť vyplácaný bez akýchkoľvek podmienok. Žiadna podmienka pre priznanie bonusu v dohode uvedená nebola. Bonus sa vzťahoval len na dodržanie podmienky - existencie pracovného pomeru. Keďže žalobkyňa pracovala u žalovaného do konca novembra 2011 mala v zmysle dohody práva dostávať bonus do konca novembra 2011. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobkyne bol jednoznačne daný.
Čo sa týka právnej subjektivity ktorú namietol žalovaný je nutné uviesť, že žalovaný bol dňa 10.3.2009 zapísaný do obchodného registra a jeho právna forma bola označená ako : Podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby). Tomuto podniku bolo udelené identifikačné číslo, podnik má predmet činnosti, v ktorom podniká a v obchodnom registri je uvedené, že vedúci organizačnej zložky koná za organizačnú zložku samostatne a to tak, že k označeniu organizačnej zložky pripojí svoj podpis. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má právnu subjektivitu. Dôkazom právnej subjektivity je zápis v obchodnom registri. Čo sa týka doručovania písomností súd vychádzal z ustanovenie §-u 38 ods. 4 Zákonníka práce v ktorom sa hovorí: : Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnom prevezme. Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný písomnosti prevzal, pričom nie je rozhodujúce, či to bola Šaľa alebo Košice.
Aj keď žalovaný navrhoval vo veci ďalšie dokazovanie súd vyhlásil dokazovanie za skončené vzhľadom na to, že na posúdenie veci postačovalo už vykonané dokazovanie. Právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd vypočul J.. W., ktorý mal súdu potvrdiť, že žalobkyňa pre žalovaného nič neurobila. Súd však vychádzal z listinného dôkazu, v ktorom sa hovorilo o vyplatení bonusu, čo sa viazalo na trvanie pracovného pomeru. Nič sa tam neuvádzalo o tom, že by mala žalobkyňa niečo urobiť pre žalovaného.
V súlade s ustanovením §-u 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku, ktorý činí 45,- € a z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobkyne si vyčíslil trovy konania len v žalobe a tieto pozostávali z dvoch úkonov (prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie žaloby) keď každý úkon má hodnotu 51,45 € a ku každému úkonu je nutné pripočítať režijný paušál 7,63 € a tak trovy advokáta činia 118,16 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.