Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-207-2010.pdf
PDF · 75.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/207/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne C. F., štátnej občianky SR, bytom P., J. XXXX/X proti žalovaným 1/ V. G., štátnemu občanovi SR, bytom L. XXX a 2/ G. G., štátnej občianky SR, bytom L. XXX, obaja zastúpení advokátom Štefanom Babničom, so sídlom v Ilave, Mierové námestie 81/18 o návrhu na zrušenie listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. F. takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 447,71 Eur, a to zaplatením advokátovi Štefanovi Babničovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil list vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia F.. Ako dôvod takejto žaloby uviedla hrubé porušenie dedičských práv po preberateľke A. H. po nebohom E. H. a svojich práv sa domáhala ako jedna z jeho dedičiek. Notársku zápisnicu, na základe ktorej bol vydaný tento list
vlastníctva, ktorý žiadala zrušiť, považovala za podvod. List vlastníctva chcela zrušiť preto, že by sa podľa nej mohol obnoviť stav z pred roku 2008 a do listu vlastníctva by boli zapísaní všetci pôvodní spoluvlastníci, medzi ktorými bol aj jej otec.
Žalovaný1/ uviedol, že nehnuteľnosť zapísanú v liste vlastníctva č. XXXX kat. územia F. získal do spoluvlastníctva so svojou manželkou, teda žalovanou 2/, na základe darovacej zmluvy. Poukázal na to, že nemal vedomosť o tom, žeby sa na pozemkoch, ktoré získali do vlastníctva, diali nejaké podvody ako tvrdí žalobkyňa. Uviedol, že pozemok bol v zanedbanom stave, nikto sa oň nestaral. Postavil na ňom dom na ktorý si zobral úver.
Žalovaná 2/ sa k veci nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listu vlastníctva č. XXXX kat. územia F. a mal za preukázané, že toho času sú vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX - záhrady o výmere 125 m2 a parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 964 m2 vedení a podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností žalovaní 1/, 2/, a to každý v 1/2-ci. Ako titul nadobudnutia tohto vlastníctva je uvedená darovacia zmluva V XXXX/XX. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Občianske súdne konanie je v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. (O.s.p.) v znení jeho noviel a doplnkov ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh.
Takýmto návrhom vymedzuje žalobca pre súd rámec jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese súd viazaný.
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia práva.
Predmetom konania a žalobného petitu v danej veci bol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala zrušenia listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia F.. Tým vymedzila súdu to, o čom má rozhodovať. Napriek tomu, že súd nemal v tomto prípade poučovaciu povinnosť, bola žalobkyňa upozornená na to, že navrhovaný žalobný petit v danej veci nie je správny. Žalobkyňa však trvala na takomto návrhu nechcela ho upraviť na určovací žalobný petit.
V prípade každého konania na súde treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79, § 90 príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych, ktoré určujú, kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie, aj legitimáciu vecnú.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
V danom prípade mal súd za to, že zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva možnosť zrušiť list vlastníctva vydaný iným štátnym orgánom, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku katastra a má vymedzené právomoci v osobitnom predpise - zák. č 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Ak v tomto znení smerovala žaloba proti žalovaným 1/, 2/, neostalo súdu iné, iba ju zamietnuť, pretože
žalovaní 1/, 2/ nie sú nositeľmi danej hmotnoprávnej povinnosti. Žalobkyňa sa musí svojich práv domáhať inou žalobou (za predpokladu preukázania svojich tvrdení). Ak bol zasiahnuté do jej absolútneho práva, akým vlastníctvo je, musí zvoliť inú formu právnej ochrany. Súd však nemôže poučovať účastníka, aké konkrétne hmotnoprávne nároky má, lebo by porušil ústavný princíp rovnosti účastníkov.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Keďže žalovaní 1/, 2 boli v konaní plne úspešní, patrí im aj plná náhrada trov konania, avšak iba tých, ktoré boli účelne vynaložené, a to v zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. Za takéto trovy súd považoval úkony právneho zastúpenia za prípravu, prevzatie vo výške 58,69 Eur + paušálna náhrada 7,62 Eur ako aj účasť na pojednávaniach dňa 17.5.2011 - 1 úkon + 2x strana času 2x1/h = 49,42 - 115,74 Eur, dňa 22.09.2011- 1 úkon + 2x strata času 2x1/h = 49,42 - 115,74 Eur, dňa 19.06.2012 - - 1 úkon + 2x strana času 2x1/h = 49,42 - 115,74 Eur, spolu 347,22 Eur. Doprava na pojednávania osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia, ev.č. IL XXX AI, cesta autom Ilava - Trenčín a späť 60 km, cena 1 l benzínu (95 oktan.) 1,45 Eur, amortizácia 0,183 Eur/km. Kombinovaná spotreba benzínu 6,9 l/100 km - 0,00691/km, teda doprava celkom 180 km x (0.183 + 0,0069) = 34,18 Eur. Ostaté trovy právneho zastúpenia nepovažoval súd za účelne vynaložené. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 413,53 Eur a náklady za dopravu vo výške 34,18 Eur. Spolu teda 447,71 Eur.
Poučenie:
jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.