Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/49/2012

Potvrdené rozhodnutím 14Co/90/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobkyne: M. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Zariadenie sociálnych služieb N. O., n. o., N. XXXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Karolom Glinským, advokátom, Stropkov, Ul. Cintorínska č. 554/67, proti žalovanej: A. S., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, okr. E., právne zastúpenej Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, Humenné, Nám. slobody č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/49/2012-32 z 19.6.2012, zhodou hlasov členov senátu takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne M. A., rod. S. , nar. XX.XX.XXXX, bytom E. W.. N. Č.. XXXX/XXX, zástupnej advokátom JUDr. Karolom Glinským , Stropkov ul. Cintorínska č. 554/67 proti žalovanej A. S., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Č..O.. XX okr. E., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Kaluvičom, AK Humenné ul. Námestie slobody č. 2 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 16.3.2012, ktorú na výzvu súdu upresnila podaním doručeným súdu 13.4.2012 domáhala aby súd určil, že je vlastníčkou bytu číslo XX vo vchode XX prízemie bytového domu, súpisne číslo XXXX kat. úz. E., obec E., okres E., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu K., N. H. E., na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie E., obec E., okres E.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov tohto konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa výpisu z LV je v súčasnej dobe vlastníčkou tohto bytu žalovaná, t.j. manželka jej nebohého syna, ktorý zomrel XX.X.XXXX. Žalobkyňa v konaní uviedla, že pôvodne bola vlastníčkou tohto bytu žalobkyňa spolu so svojím nebohým manželom S. G. a následne tento byt bol prevedený kúpnou zmluvou na syna žalobkyne Š. S.. Platnosť tejto kúpnej zmluvy však žalobkyňa v tomto konaní, namietala a to z dôvodu, že pri uzavretí tejto zmluvy bola uvedená do omylu, prevod tohto bytu na syna žalobkyne nebol v súlade s vôľou žalobkyne ako vlastníčky bytu, nakoľko vôľa žalobkyne bola taká, aby byt bol rozdelený medzi obe deti žalobkyne. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že jej zdravotný stav je veľmi zlý, t.č. je umiestnená v ošetrovateľskom centre N. O. E. , má obavy, že sa do predmetného bytu nebude môcť vrátiť, ako vlastníčka je zapísaná žalovaná a nemá dostatok prostriedkov na to, aby v tomto ošetrovateľskom centre ostala natrvalo.

Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že byt nadobudol jej nebohý manžel Š. S. na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, po jeho smrti nadobudla tento byt do výlučného vlastníctva žalovaná a to na základe dedičského rozhodnutia. Popierala, aby žalobkyňa bola pri uzavretí kúpnej zmluvy uvedená do omylu, alebo že by bola zmluva z iného dôvodu neplatná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu Q. N. E. sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XX/XXXX, XXNcP XXX/XXXX, XXD X/XXXX, s obsahom výpisu L. X.

Č.. XXXX kat. územie E., Obec E., okres E., výsluchom svedkyne S. N. a notárky Z.. S. P. a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy číslo XX/XXXX/XX o prevode vlastníctva bytu, ktorú predložila žalovaná na pojednávaní dňa 22.5.2012 bolo zistené, že byt ku ktorému žiada žalobkyňa určiť vlastnícke právo, patril pôvodne S. E., ktoré ho na základe tejto zmluvy XX/XXXX/XX predalo kupujúcim S. G. a M. G. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v článku IV. tejto zmluvy, ako aj spoluvlastníckym podielom na pozemku, za kúpnu cenu 18.022,- Sk.

V roku 2001 uzavreli S. G. a M. G., ďalšiu kúpnu zmluvu a to so Š. S., synom M. G. z prvého manželstva, na základe ktorej previedli tento byt do vlastníctva Š. S., za kúpnu cenu XXX.XXX,- N., ktorá bola vyplatená pred podpísaním zmluvy, čo účastníci mali potvrdiť vlastnoručným podpisom. Kúpna zmluva bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, na notárskom úrade pred notárkou Z.. S. P., a zaevidovaná pod J. XXX/XX, J. XXX/XX. Táto okolnosť bola zistená z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XC XX/XXXX, ako aj z výsluchu účastníkov konania.

Z obsahu spisu Okresného súdu E.W. sp. zn. XC XX/XXXX ale aj výsluchu účastníkov bolo zistené, že následne uzavrel už nový vlastník bytu Š. S. so žalobkyňou zmluvu o nájme bytu, a to opäť vo forme notárskej zápisnice, napísanej 18.2.2003 na Notárskom úrade Z.. S. P., ktorá bola zaevidovaná pod číslom J. XX/XX, J. XXXXX/XX. Predmetom nájmu je prenájom nehnuteľností v katastrálnom území E., zapísaných na X. Č.. XXXX, t.j. bytu s príslušenstvom, doba nájmu bola určená na dobu neurčitú a nájomné bolo dohodnuté vo výške 750 Sk mesačne. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa aj po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy o predaji tohto bytu ostala bývať v tomto byte a aj po uzavretí nájomnej zmluvy sa nič nemenilo najmä v tom, že žalobkyňa neplatila synovi žiadne nájomné a on toto nájomné od nej nikdy ani nepožadoval.

Dôvodom podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k tomuto bytu, je podľa žalobkyne to, že nikdy nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu so svojim synom o predaji tohto bytu. Tvrdila, že syn ju uviedol do omylu, priviedol ju k notárke a tvrdil, že ide o prepis majetku po jej smrti, ktorý ona vždy chcela rozdeliť rovným dielom medzi svoje dve detí narodené z prvého manželstva dcéru S. a syna Š.. V tomto byte chcela vždy aj dožiť. Poukazovala na to, že na byt získala ako ťažko zdravotné postihnutá príspevok a to vo výške 48.000,- Sk, na úpravu bytu na bezbariérový byt, avšak podmienkou tohto príspevku bolo, že byt neprevedie po dobu l0 rokov na inú osobu. Tým, že tento byt previedla na svojho syna prišla aj o tento príspevok. Tvrdila, že syn jej nikdy kúpnu cenu nevyplatil, vonkoncom nie sumu XXX.XXX,- N., ako je to uvedené v zmluve. Na vysvetlenie svojej situácie uviedla, že celému tomuto procesu nerozumela, nepoprela však tu skutočnosť, že notárka jej text zmluvy prečítala, nerozumela však tomu, čo notárka číta, syn ju uistil, že všetko je dobré a tak túto zmluvu podpísala. Taktiež tvrdil, že ju dochová. Po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy sa nič nezmenilo, v byte ostala bývať naďalej žalobkyňa so svojím manželom, ktorý však zomrel dňa XX.XX.XXXX a platila aj úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Jej zdravotný stav sa celkom zhoršil, stala sa imobilnou a bola odkázaná na pomoc iných osôb. Nikto z príbuzných jej však pomoc neposkytol, poukázala na to, že dcéra žije I. V.Ú., a syn na ktorého byt previedla L. I. V.. XXXX. Po jeho smrti jej nepomáhala v zlej situácií ani nevesta, ani vnúčatá. To bolo dôvodom, prečo podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľností. Nepoprela, že krátku dobu po smrti syna u nej žil jej vnuk asi po dobu pol roka, avšak tej jej tiež výrazne nepomáhal, pretože bol často mimo domu, či už v škole, alebo s kamarátmi. Ak by získala späť tento byt, tak by sa riešila takým spôsobom, že by si zabezpečila opatrovateľskú službu, alebo byt predala a z týchto finančných prostriedkov poriešila svoje umiestnenie v ošetrovateľskom centre . V súčasnej dobe je síce umiestnená v ošetrovateľskom centre, avšak za finančné prostriedky, ktoré jej poskytol neznámy sponzor, po tom, čo jej prípad bol zverejnený I. Y.Í. Z., kde bola prezentovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej neposkytli pomoc ani najbližší príbuzní.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazovala na to, že kúpnopredajná zmluva, ktorá uzavrela s nebohým N. Š.Y. S., je neplatná, z dôvodu, že bola uvedená do omylu, nebola uzavretá v súlade s jej vôľou, nebola vyplatená kúpna cena za tento byt a ona sama vždy chcela tento byt po svojej smrti rozdeliť medzi svoje dve detí.

Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že táto so žalobou nesúhlasí, byt nadobudla v dedičskom konaní po svojom manželovi. Toto tvrdenie dokazuje aj výpis L. X. Č.. XXXX kat. úz. E.. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy popísala žalovaná tak, že manželstvo žalobkyne N. S. G., ktorý bol spoluvlastníkom uvedeného bytu bolo problémové, čoho dôkazom je to, že bolo aj právoplatne rozvedené. Správanie sa S. G. bolo také, že robil dlhy a preto došlo aj k uzavretiu tejto kúpnopredajnej zmluvy, aby sa byt uchránil pred prípadnou exekúciou pre dlhy, S. G.. Túto okolnosť potvrdila nie len žalovaná, ale aj žalobkyňa a obsah spisu Okresného súdu E. sp. značky XC XXX/XXXX, z ktorého súd zistil, že manželstvo M. G. a S. G. bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu E. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu I. K. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Z tohto manželstva deti nepochádzali. Z obsahu tohto spisu bolo tiež zistené, že dôvodom podania návrhu o rozvod manželstva sú problémy, ktoré súviseli najmä s hospodárením v domácnosti a s tým, že sa manželia dostali do veľkej finančnej krízy, ktorú L. S. G. svojím správaním, keď napáchal veľké dlhy a žalobkyni začali vyvolávať manželovi veritelia, od ktorých si napožičiaval peniaze.

Z výsluchu žalovanej súd ďalej zistil, že žalovaná popierala tvrdenie žalobkyne, že jej syn nevyplatil kúpnu cenu. Aj keď žalovaná nebola pri vyplácaní kúpnej ceny, trvala na tom, že jej nebohý manžel vyplatil kúpnu cenu tak, ako je to uvedené v kúpnopredajnej zmluve, pričom poukázala aj na to, že v tom čase boli finančne dosť zabezpečení, pretože nebohý Š. S. mal živnostenské oprávnenie, podnikal a zároveň aj pracoval, pričom práve v období uzavretia kúpnopredajnej zmluvy pracoval aj v zahraničí, takže ich finančná situácia bola dobrá. Žalovaná však nemala dôkaz na preukázanie toho, že kedy a akým spôsobom žalobkyňa finančné prostriedky prevzala. Doložila však doklady o podnikaní nebohého manžela a doklad o tom, že bol zamestnaný J. Ž., kde pracoval s pravidelným príjmom Q. XX.XXX,- N. mesačne.

Súd predvolal k výsluchu ako svedkyňu Z.. S. P., notárku, ktorá kúpnopredajnú zmluvu pripravovala vo forme notárskej zápisnice a bola prítomná pri jej uzavretí. Z výsluchu Z.. S. P., súd zistil, že si na podrobnosti a okolností uzavretia tejto kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a jej nebohým synom Š. S. nepamätá. Notárka však potvrdila, že počas jej praxe sa nikdy nestalo, aby zmluvu niekto uzatváral pod nátlakom, či už psychickým alebo fyzickým. Vylúčila, aby aj žalobkyňa týmto spôsobom zmluvu pred ňou uzatvárala. S určitosťou potvrdila to, že celú situáciu pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy štandardným spôsobom vysvetlila a následne zmluvu v texte aj účastníkom tohto úkonu prečítala. Ak účastníci prehlásili pred ňou, že si dohodli výšku kúpnej ceny i to, akým spôsobom si ju zaplatia, tak túto okolnosť s ich súhlasom zakomponovala to textu. Notárka uviedla aj tú skutočnosť, že v súčasnej dobe ju vyhľadala žalovaná, ktorá uviedla, že po smrti manžela zdedila byt, v ktorom žila žalobkyňa. Žalobkyňa bola umiestnená do ošetrovateľského centra a žalovanej vznikla povinnosť ako vlastníčky platiť úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Keďže tieto povinnosti predtým plnila žalobkyňa, žalovaná mala záujem so žalobkyňou uzavrieť dohodu o ukončení nájomného vzťahu. Chcela pomôcť žalobkyni v tom, aby mohla ostať v tomto ošetrovateľskom centre, kde je momentálne umiestnená, ktoré si však nemôže dovoliť platiť do budúcna. Ponúkla možnosť, aby žalobkyňa v centre ošetrovateľskom ostala a rozdiel, ktorý činí medzi dôchodkom a tým, koľko je potrebné zaplatiť za umiestnenie, žalobkyne v tomto centre by na seba prevzala platiť žalovaná. Notárka uviedla, že sa spolu so žalovanou dostavila do tohto ošetrovateľského centra a vysvetlila žalobkyni, čo je predmetom ich návštevy, prečo žalovaná sa dostavila do tohto ošetrovateľského centra, avšak žalobkyňa nesúhlasila s ukončením nájomného vzťahu, a preto odišli bez spísania nejakého úkonu.

Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že postup žalovanej bol odôvodnený tým, že po smrti manžela a po tom, čo žalobkyňa odišla z tohto bytu do ošetrovateľského centra, mala problémy s platením úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Uviedla, že v byte nikto nebýval. Mala záujem ho predať a pomôcť finančne žalobkyni s uhrádzaním jej životných potrieb z ľudského hľadiska. Keďže žalobkyňa mala uzavretú na tento byt aj nájomnú zmluvu, bolo podľa žalovanej nelogické, že by sa snažila predávať byt spolu s ťarchou a to nájomnou zmluvou, preto mala záujem, aby žalobkyňa uzavrela dohodu o skončení nájmu, mala záujem byt predať a buď finančný výnos rozdeliť medzi obe, alebo vypomôcť znášať poplatky, ktoré súviseli s umiestnením žalobkyne v tomto ošetrovateľskom centre. Žalovaná uviedla, že jej bolo ľúto žalobkyne najmä po tom, čo ostala sama, čo sa jej prípad publikoval, a preto uvažovala aj o tom, aby sa o ňu starala. Keď však po návšteve videla, v akom je stave, tak usúdila, že osobne by sa o žalobkyňu starať nemohla. Žalobkyňa však odmietla akúkoľvek formu dohody, trvala na tom, že chce, aby jej byt naspäť patril a v prípade, že by sa byt predal, tak jej patrí výťažok z predaja za celý tento byt.

Súd vypočul v konaní ako svedkyňu aj sestru žalobkyne S. N., ktorá žije mimo E., nebola účastníčkou kúpnopredajnej zmluvy, avšak so žalobkyňou bola často v styku, pretože jej pomáhala najmä pri návštevách lekára, keďže žalobkyňa je imobilná. Ohľadom uzavretia kúpnopredajnej zmluvy táto svedkyňa uviedla iba to, že žalobkyňa tak učinila preto, že sa o byt bála, kvôli správaniu sa G. , najmä preto, že robil dlhy, bála sa že byt predá, preto súhlasila s návrhom syna Š., ktorý navrhol, aby byt previedla na neho a sľúbil matke, že sa so sestrou následne medzi sebou podelia. Svedkyňa už nevedela uviesť z akého dôvodu podala žalobkyňa žalobu o vrátenie tohto bytu, alebo žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností. Domnievala sa, že spravodlivé by bolo, aby byt bol opäť vrátený žalobkyni, vzhľadom k tomu, že je vo veľmi zlej finančnej situácií, zdravotnej a po jej smrti, aby si tento byt, alebo výťažok z predaja bytu rozdelili deti rovným dielom. Vyjadrila pochybnosť o tom, či bola vyplatená žalobkyni a jej nebohému manželovi kúpna cena, pretože podľa jej vedomosti syn Š. nedisponoval finančnými prostriedkami v takom rozsahu, aby mohol túto sumu zaplatiť naopak, vzťahy medzi synom a matkou neboli najlepšie a ona sama bola svedkom toho, že práve syn si požičiaval peniaze od matky.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXNcP XXX/XXXX bolo zistené, že po uzavretí tejto kúpnopredajnej zmluvy dňa X.XX.XXXX podal nebohý S. G. návrh, ktorý nespĺňal formálne a obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, avšak z obsahu tohto podania bolo zjavné, že sa domáha zaplatenia polovice kúpnej ceny z predaja bytu proti žalobkyni, odôvodňujúc to tým, že aj on investoval do tohto bezbariérového bytu vyššiu čiastku. Keďže po podaní žalobca náhle zomrel, spis bol z podnetu sudkyne daný do spisovne.

Podľa §-u 37 ods. l,2,3, , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa §-u 39 , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §-u 49a , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodňovala svoj návrh o určenie vlastníckeho práva tým, že kúpnopredajná zmluva, na základe ktorej došlo k prechodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na jej nebohého syna, je neplatná, pričom právne svoj návrh odôvodnila vyššie citovanými ustanoveniami. Tvrdila, že bola uvedená do omylu, pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy, žila v tom, že sa vzdáva majetku po svojej smrti v prospech oboch detí a textu nerozumela.

Súd zhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že kúpnopredajná zmluva bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade pred notárkou Z.. S. P.. Súd túto notárku vypočul, ktorá v zhode s tvrdením žalobkyne uviedla to, že pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy všetky náležitosti uzavretia tejto zmluvy účastníkom zmluvy vysvetlila, text zmluvy pred podpisom prečítala. Poprela tvrdenia žalobkyne, že by táto zmluvu uzavrela pod nejakým psychickým alebo fyzickým tlakom, pretože z jej správania to nevyplynulo a fyzický nátlak vylučovala. Tomuto záveru svedčia aj ďalšie vykonané dôkazy, a to výsluch svedkyne S. N., sestry žalobkyne , ale aj oboznámenie sa so súdnym spisom N.. L.. XC XXX/XXXX, ktorý potvrdzuje, že bezprostredným dôvodom uzavretia kúpnopredajnej zmluvy nebol nátlak zo strany nebohého Š. S., ale rozhodnutie žalobkyne uchrániť majetok pred dlhmi, ktoré robil jej manžel S. G. . Toto správanie S. G. bolo dôvodom rozvodu manželstva a vo vyjadreniach svedkov, žalobkyne ale aj z obsahu tohto spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa súhlasila s návrhom svojho syna, aby byt uchránili takým spôsobom, že by ho previedla na syna. Žalobkyňa sa rozhodla podať žalobu najmä preto, že sa dostala do životne veľmi zložitej situácie, keď jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil, je odkázaná na pomoc iných osôb a jej dôchodok nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov, ktoré súvisia s jej umiestnením v ošetrovateľskom centre. Ak by žalobkyňa v konaní uspela a získala by späť do svojho výlučného vlastníctva byt, tak by vlastne získala majetok, z ktorého by si zabezpečila všetky životné potreby. Žalobkyňa to v konaní sama nepoprela . Napriek tomu, že žalovaná v rámci príbuzenstva ale aj s prihliadnutím na zložitú životnú situáciu žalobkyne sa pokúšala dohodnúť so žalobkyňou, za tým účelom, aby jej mohla poskytnúť nejaké finančné prostriedky, žalobkyňa s takouto dohodou nesúhlasila. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa uzavrela kúpnopredajnú zmluvu v rozpore so zákonom, či už v omyle, v rozpore so svojou vôľou, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasťou kúpnopredajnej zmluvy je aj prehlásenie všetkých účastníkov kúpnopredajnej zmluvy o vyplatení kúpnej ceny pred uzavretím tejto zmluvy. Aj keď v konaní žalovaná, ktorá nebola účastníčkou tejto kúpnopredajnej zmluvy nedisponovala dôkazom o zaplatení kúpnej ceny, mal súd za to, že táto okolnosť nerobí túto zmluvu absolútne neplatnou v súlade s vyššie citovanými právnymi normami. Zmluva bola naviac uzavretá vo forme notárskej zápisnice, kde účastníci prehlásili a podpísali, že kúpna cena bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy.

Aj keď bola žalovaná v konaní plne úspešná, žiadala priznať náhradu trov konania, ktorá by jej patrila podľa §-u 142 ods. l , súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva prihliadajúc na pomery žalobkyne, ktorá poberá dôchodok vo výške XXX D. mesačne, pričom mesačná platba žalobkyne za poskytovanie sociálnej služby v ošetrovateľskom centre Z. XXX D. mesačne. Keďže žalobkyňa obdŕžala finančný dar v hotovosti XXXX D. od neznámeho darcu, tento slúži na vykrytie medzi platbou a príjmom. Tieto pomery dokumentuje aj správa zo zariadenia sociálnych služieb N. O. J..Q.. N. Č..XXX I. E., ktoré bolo doložené do spisu. O trovách konania preto súd rozhodol podľa §-u 150 , pretože mal za to, že na strane žalobkyne sú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňovali takéto rozhodnutie a týkajú sa majetkových pomerov žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa §-u 205 ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).