Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17P-4-2012.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou v právnej veci navrhovateľa: C. T., L.. XX. XX. XXXX, J. I. J. XXX, proti odporkyni: C. T. O.. P., L.. XX. XX. XXXX, J. Ž. XXX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére T. T.M., L.. XX. XX. XXXX, zastúp. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa C. T., L.. XX.XX.XXXX a odporkyne C. T., O.. P., L.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.09.2004 pred Matričným úradom v Červeníku zapísané v knihe manželstiev vo zväzku VII, ročník 2004, na strane 63, pod poradovým číslom 6 , rozvádza.
Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú P. L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a navrhovateľ je povinný platiť na ňu výživné vo výške 200 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Súd styk navrhovateľa s maloletou dcérou T. T., L.. XX.XX.XXXX neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 19. 01. 2012 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, pretože toto neplní svoj účel, pretože manželia nežijú spolu viac ako 3 roky, vzájomne sa odcudzili a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Uviedol, že na začiatku manželstva bývali s odporkyňou u jeho rodičov a po narodení dcéry sa začali objavovať prvé nezhody medzi nimi a približne po 1 roku od narodenia dcéry sa postaral o vlastné bývanie v nájomnom byte v I. J., v ktorom bývali asi pol roka, ich vzťah s odporkyňou sa napriek samostatnému bývaniu nezlepšil ale skôr zhoršil, v tomto období prestali spolu intímne žiť a začalo medzi nim dochádzať k ústnym roztržkám a nezhodám, začali čoraz menej tráviť čas spolu ako rodina. Uviedol, že už 3 roky nežije s odporkyňou v spoločnej domácnosti, nežijú rodinným ani manželským životom, preto podal tento návrh, pričom s odporkyňou sa dohodli o úprave práv a povinnosti k maloletej dcére tak, že táto bude zverená do jej osobnej starostlivosti a on sa s maloletou dcérou bude stýkať každý druhý týždeň pondelok, utorok a stredu v čase od 15.30 hod. do 19.30 hod., keď odporkyňa má v práci poobednú smenu a dohodli sa aj na výživnom navrhovateľa k maloletej dcére vo výške 200 € mesačne a uviedol, že ak dcéra začne chodiť do školy, harmonogram jeho styku s ňou upravia po dohode s odporkyňou, podľa jej povinnosti v škole.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 10. 04. 2012 pri informatívnom výsluchu uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva aj s úpravou práv a povinnosti rodičov k maloletej dcére tak, ako uviedol navrhovateľ a žiadala styk neupraviť, pretože sa na ňom vedia s navrhovateľom dohodnúť a na pojednávaní dňa 19. 06. 2012 uviedla, že navrhovateľ nie je rodinný typ, keď žili aj osobitne spolu v garsónke aj tri dni sa neukázal s tým, že bol v práci a neprejavoval dostatočný záujem ani o ňu ani o maloletú dcéru, jeho záujmami boli hlavne krčma, automaty a poľovníctvo a uviedla, že toho času má maloletá dcéra zdravotné problémy so štítnou žľazou, ktorá je zväčšená, pričom maloletá dcéra sa niekedy po styku s otcom vracia od neho s plačom s tým, že tento sa jej nevenoval.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení z 03. 04. 2012 uviedol, že odporkyňa aj s maloletou dcérou býva u svojich rodičov v X.. v 4 - izbovom byte, v ktorom obývajú jednu izbu, ktorá domácnosť je riadne zariadená a udržiavaná v čistote, maloletá T. nosí ortopedické vložky, navrhovateľ sa s maloletou dcérou stýka a na tomto styku sa vedia s odporkyňou dohodnúť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možnosť nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel, pretože títo viac ako 3 roky manželsky nežijú spolu, nehospodária spolu, stratili k sebe citový vzťah, takže takýmto spôsobom života nevytvárajú ani zdravé rodinné prostredie pre maloletú dcéru T., pričom nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia, preto súd v zmysel § 23 ods. 1 Zákona o rodine toto manželstvo rozviedol.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielnosť povahových vlastností manželov.
Na čas po rozvode manželstva súd upravil v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére T. tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti odporkyni, s tým, že táto ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, ktorá sa o ňu aj doposiaľ starala a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a túto úpravu navrhol aj navrhovateľ a zaviazal navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine platením výživného na maloletú dcéru v sume 200 € mesačne, vychádzajúc z priemerného mesačného príjmu otca o výške 1 270 € a matky vo výške 641 €, pretože mal za to, že v súčasnej dobe toto výživné zodpovedá v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine potrebám maloletej ako aj schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov a ich majetkovým pomerom.
Súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk navrhovateľa s maloletou dcérou neupravil, pretože rodičia žiadali tento styk neupraviť, pretože sa vedia na ňom dohodnúť, pričom súd mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa styk pevne neupravovať, ak sa jeho rodičia vedia na ňom dohodnúť, pretože tento styk môžu priebežne modifikovať, podľa potrieb dieťaťa, aj keď dieťa začne navštevovať základnú školu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku navrhovateľ a odporkyňa odvolanie nemôžu podať, pretože po jeho vyhlásení sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie. Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník, čo do úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére Kristíne, v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.