Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-23-2023.pdf
PDF · 68.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/23/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Marek Bujdoš, advokát so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XX, právne zastúpený: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, v konaní o späťvzatí žaloby o zaplatenie 1.515 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Svidník, v súčasnosti Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č.k. 8C/23/2017-187 zo dňa 26.07.2022 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobkyne, ktorý zomrel v priebehu konania dňa 16.11.2021, sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.515 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania) z titulu náhrady škody. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 24.3.2022, súdu doručeným 29.3.2022, zobrala žalobu späť, a to zo zdravotných dôvodov na jej strane, ako aj z dôvodu, že podľa jej názoru išlo o nárok na náhradu škody jej manžela z titulu dopravnej nehody a nejednalo sa o jej nárok. Navrhla, aby súd konanie zastavil a nepriznal žiadnej zo strán sporu trovy konania.
2. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil a s poukazom na ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP) vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa týkajúcich sa veci samej. Poukázal na to, že právna nástupkyňa pôvodného žalobcu nezavinila zastavenie konania, právo naopak, späťvzatím žaloby prispela k ukončeniu sporu a nebolo spravodlivé zaviazať ju na náhradu trov konania, ktoré zavinila.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný, ktorý zároveň podal návrh na pokračovanie v konaní a nesúhlas so späťvzatím žaloby. Poukázal na to, že súd prvej inštancie ho riadne nevyzval na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí, resp. nesúhlasí a neurčil mu ani žiadnu lehotu na takéto vyjadrenie. Uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby z dôvodu, že práve neb. G. B. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej žalovaný utrpel vážne zranenia, a následne sa snažil neoprávnene určiť za vinníka dopravnej nehody práve žalovaného. K výroku o náhrade trov konania uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou § 257 CSP, pričom žalobkyňa v späťvzatí žaloby nekonkretizovala dôvody hodné osobitného zreteľa a nepredložila žiadne doklady preukazujúce existenciu takých dôvodov. Preto navrhol, aby súd rozhodol o zrušení uznesenia a rozhodol novým uznesením o nepripustení späťvzatia žaloby.
4. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 146 ods. 1 CSP v danom prípade nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Pojednávania, ktoré sa v tejto veci konali dňa 1.10.2019 a 22.10.2019 boli odročené bez prejednania veci, a to bez prednesenia podstatného obsahu žaloby, teda explicitného vyjadrenia, že žalobca trvá na podanej žalobe, nakoľko na oboch týchto pojednávaniach sa súd pokúsil o zmierlivé riešenie prejednávanej veci, resp. poskytol stranám sporu časový priestor na prípadné späťvzatie žaloby s tým, že každá zo strán si bude znášať trovy konania. Vzhľadom na to, že v danom prípade nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, je prvý výrok súdu prvej inštancie o zastavení konania vecne správny.
6. Súd prvej inštancie taktiež správne rozhodol aj o trovách konania, keď vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a to na základe aplikácie ust. § 257 CSP, pričom aj keď je rozhodnutie o trovách konania vecne správne a správne je aj použitie § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že nemožno úplne súhlasiť s odôvodnením aplikácie tohto zákonného ustanovenia na prejednávanú vec. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania, avšak okolnosti prejednávanej veci je potrebné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému. Tieto dôvody spočívajú v tom, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa žalobcu (jeho manželka) sa po jeho smrti už nechcela ďalej súdiť, keďže to považovala za záležitosť svojho nebohého manžela a pokračovať v súdnom spore nechcela ani z dôvodu jej zdravotných problémov, ktoré sú vzhľadom na vek žalobkyne ako dôchodkyne zrejmé. Tieto okolnosti prejedávanej veci, teda úmrtie žalobcu počas súdneho konania a nepriaznivý zdravotný stav súčasnej žalobkyne je dôvodné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, čo je obsahovo súladné s druhým výrokom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto je aj tento výrok vecne správny.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie na základe s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd taktiež na základe aplikácie § 257 CSP, pričom v odvolacom konaní bola síce úspešná žalobkyňa, avšak vyššie citované dôvody hodné osobitného zreteľa predstavujú rovnako dôvod pre nepriznanie trov konania v odvolaní úspešnej žalobkyni.
9. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).