Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/130/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Poslucha a prísediacich G. D.R. a P.. N. C. v trestnej veci obžalovaného P.. F. Z. pre trestný čin podvodu podľa , účinného do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 06. 2012 takto

rozhodol:

obžalovaný P.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX N. Z., trvale bytom K., X. XX,

sa podľa

oslobodzuje

spod obžaloby Krajského prokurátora pre Bratislavu zo dňa 28.03.2006, sp. zn. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tým,

že

obv. P.. F. Z. vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom P.. F. Z. AGROREAL uzatvoril dňa 14.5.2002 v Senci s poškodeným Š. C. vykonávajúcim podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Š.R. C. AGRONET kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola dodávka sladovníckeho jačmeňa v celkovom množstve 1292,91 tony v cene 249.400,34 € ( 7.513.434,50 Sk), pričom obv. P.. F. Z. pri dodávke tovaru v objeme 1241,89 tony dodal úmyselne namiesto sladovníckeho jačmeňa kŕmny jačmeň, ktorý má nižšiu kvalitu a cenu ako sladovnícky jačmeň, ide o tovar, ktorý je so sladovníckym jačmeňom nezastupiteľný a nedá sa od neho vizuálne rozpoznať, pričom deklaroval, že ide o jačmeň sladovnícky a následne aj predložil poškodenému falošný doklad kvality jačmeňa, ktorý mal byť vystavený spoločnosťou Heineken Slovensko Sladovne a.s. Nitra, avšak predmetná spoločnosť taký doklad vôbec nevystavila, čím chcel pre seba získať na úkor poškodeného majetkový prospech vo výške 249.400,34 € ( 7.513.434,50 Sk) a poškodenému Š. C. svojím konaním spôsobil škodu vo výške 182.566,55 € (5.500.000,- Sk), ktorú poškodený uhradil ako zálohu za dodaný tovar,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžalovanému P.. F. Z. bol dňa 13.11.2009 vynesený rozsudok Okresného súdu Bratislava II, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Na základe odvolania podaného obžalovaným bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 14.06.2010 podľa odvolanie obžalovaného zamietol.

Na základe dovolania obžalovaného P.. F. Z. bol dňa 20.9.2011 vydaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo konštatované porušenie zákona v neprospech obžalovaného P.. F. Z., a to v ustanoveniach a , Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Zároveň bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.11.2009 a uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 27.5.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce. Okresnému súdu Bratislava II bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný súd Bratislava II na základe vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.9.2011 vykonal vo veci hlavné pojednávania, pričom prihliadal na právny názor, ktorý vo veci vyslovil dovolací súd a ktorým je prvostupňový súd viazaný. Najvyšší súd SR vo svojom odôvodnení konštatuje, že v priebehu prípravného konania bolo okrem obvineného a poškodeného vypočutých celkovo 9 osôb v procesnom postavení svedka. Splnomocnenec poškodeného sa zúčastnil pri výsluchu 8 osôb, pričom v prípade viacerých svedkov ( D., Z., P., N., K.) do ich výsluchu aj aktívne vstupoval kladením otázok. Svedkyňu K. splnomocnenec poškodeného pri výsluchu vyťažoval dokonca v neprítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu. Z procesného spisu ďalej vyplýva, že svedkovia boli vypočúvaní opakovane, pričom niektoré výsluchy sa uskutočnili v neprítomnosti obhajcu obvineného, ale v prítomnosti splnomocnenca poškodeného. Ako ďalej pripomína dovolací súd, oprávnenia poškodeného a splnomocnenca poškodeného v trestnom konaní boli v posudzovanej veci do 31.12.2005 upravené v o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov a od 1.1.2006 v teraz platnom a účinnom , pričom možno konštatovať, že ani jeden z týchto právnych predpisov nepriznával poškodenému právo zúčastňovať sa v prípravnom konaní na výsluchoch svedkov a viesť svedka kontradiktórnym spôsobom. Takéto právo má poškodený až v konaní pred súdom, pričom nevyhnutnou podmienkou pre jeho realizáciu je súhlas predsedu senátu.

Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že v prípravnom konaní sa môže na výsluchu svedka zúčastniť a klásť mu otázky jedine obvinený, resp. jeho obhajca a nie aj poškodený, zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenci. Na podklade týchto zistení Najvyšší súd SR dospel k záveru, že prítomnosťou splnomocnenca poškodeného pri výsluchoch svedkov v prípravnom konaní v rozpore s ustanoveniami , navyše jeho aktívnym zasahovaním pri vykonávaní týchto dôkazov došlo k závažnému porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Za toho stavu podľa Najvyššieho súdu SR tieto dôkazy boli vykonané v rozpore so zákonom a pri rozhodovaní vo veci nebolo možné na ne prihliadať. Uvedený rozpor so zákonom nie je možné konvalidovať ani dôsledným uplatnením zásady ústnosti na hlavnom pojednávaní, tak ako sa o to pokúsil Okresný súd Bratislava II v konaní predchádzajúcom rozsudku zo dňa 13.11.2009.

Za takto stanovenej dôkaznej situácie mohol súd vychádzať iba zo zákonne získaných dôkazov, a to z výpovede obžalovaného, poškodeného Š. C., svedka Z.. F. S. a listinných dôkazov. Výpovede ôsmych svedkov súd nemohol brať do úvahy z dôvodu porušenia práv obžalovaného pri ich výsluchu v prípravnom konaní.

Čítaním sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to s kúpnou zmluvou, zmluvou o sprostredkovaní, reklamáciou vadnej dodávky, výsledkami rozboru, protokolmi o skúškach, dokladmi o vykonaní rozboru jačmeňa, súvisiacimi rozhodnutiami v obchodných sporoch medzi obžalovaným a poškodeným, faktúrami, daňovými dokladmi, živnostenskými listami, výpismi z obchodného registra, dokladmi predloženými obžalovaným, rozsudkom Najvyššieho súdu SR, uznesením o spojení veci, SMS pre obžalovaného a právnym rozborom. Po vykonaní opísaných dôkazov ustálil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný P.. F. Z. využil na hlavnom pojednávaní svoje právo odmietnuť výpoveď, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania.

So Š. C. sa dohodol na dodávke sladovníckeho jačmeňa. Najskôr zrealizovali dve dodávky niekedy na jar roku 2002 a následne dňa 14.05.2002 podpísali kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj sladovníckeho jačmeňa v množstve 1292,91 tony, cena bola dohodnutá na 5.500,-Sk za tonu. Sladovnícky jačmeň pochádzal od P.. N. P. - Agrisem Galanta. Jačmeň sa nakladal v Hurbanove a

nakládku zabezpečoval P.. C. N. na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú s ním mal obžalovaný uzavretú. Pri nakládke nebol prítomný ani obžalovaný ani Š. C.. Poškodený bol podľa obžalovaného povinný skontrolovať tovar a tým, že vyplnil nákladné listy aj s klauzulou, že zodpovedá za správnosť všetkých vyplnených údajov, nemal námietky voči tovaru, ktorý bol naložený. Celková suma za dodávku bola vo výške 7.513.435,50 Sk, pričom na základe zálohovej faktúry zaplatil poškodený iba 3.200.00,-Sk. Nakoľko nezaplatil ďalšiu časť, urgoval ho a vtedy ho poškodený požiadal o rozbor jačmeňa. Obžalovaný mu zaslal orientačný rozbor, ktorý dostal od Heineken Slovensko Sladovne a.s. Nakoľko im dodával sladovnícky jačmeň, mohol im priniesť vzorky a požiadať o rozbor. Vzorky odniesol do Hurbanova a keď bol rozbor hotový, faxom ho odoslal C. a dopísal naň, aby doplatil zvyšok ceny. Poškodený riadnym spôsobom dodávku nereklamoval, neprebehlo reklamačné konanie. Porušil zákon tým, že jačmeň dal vyložiť z vagónov a následne bol predaný. Obžalovaný tak nemal možnosť odobrať si z neho vzorku.

Svedok Š. C. uviedol, že s obžalovaným mal obchodné vzťahy približne dva - tri roky pred rokom 2002. Hlavné zameranie činnosti obžalovaného bol nákup jačmeňa od pestovateľov, ktorý potom dodával prevažne spoločnosti Heineken. Ak boli voľné kapacity, predával jačmeň aj jemu a on ho ďalej predával sladovniam. S obžalovaným uzavrel dohodu na dodávku približne 2000 ton sladovníckeho jačmeňa. Dodávka prebehla vo viacerých fázach, prvé dve boli začiatkom mája a dodaných bolo asi 600 ton. Potom sa pristúpilo k dodávke 1292 ton, nakládky prebehli v dňoch 19.05. - 20.05.2002, až neskôr sa dozvedel, že to bolo v Hurbanove. Keď dorazili prvé kamióny do Michaloviec, signalizovali mu, že jačmeň nemá požadovanú klíčivosť. Pri nakládke tovar fyzicky nekontrolovali, vychádzali z predchádzajúcich dobrých skúseností a cena zodpovedala tomu, že jačmeň bude mať požadované parametre. Od obžalovaného mal informácie, že jačmeň bude dodávaný v rovnakej alebo ešte vyššej kvalite. Ďalej ho informoval o tom, že jačmeň bude prevážaný zo skladov v obci Ďulov Dvor, čo je bývalý poľnohospodársky objekt a to znamenalo, že jačmeň je navozený priamo od pestovateľov. Keď došla reklamácia z Michaloviec, tlmočil to obžalovanému a on mu následne poslal výsledky rozboru vzoriek z jednotlivých vagónov. Z týchto výsledkov, ktoré došli vo faxovej podobe vyplývalo, že jačmeň má požadované parametre. Rozbor vykonaný Štátnou veterinárnou správou s menšími odchýlkami potvrdil výsledky zistené v Sladovni Michalovce. Zo Sladovne Michalovce dostal zaplatené ako za kŕmny jačmeň, čo bolo 4.200,-Sk za tonu. Bola to suma, ktorá približne zodpovedala 5,5 mil., ktoré už obžalovanému zaplatil ako zálohu. Doplatok 2,13 mil. mu už vzhľadom na zistené skutočnosti nezaplatil. Navrhol mu mimosúdne vyrovnanie, ale obžalovaný ho neakceptoval a požadoval doplatok. Dôvodil tým, že prvé dve dodávky boli v poriadku a nakoľko dodával taký istý jačmeň, muselo to byť takisto v poriadku. Nakoľko sa to svedkovi nezdalo, zisťoval v Hurbanove, či rozbor v takej podobe, ako mu bol zaslaný vyhotovujú a zistil, že na rozbory majú vlastný formulár a vyhotovujú ho teda v inej podobe. Zistil, že takouto pečiatkou laboratórium vôbec nedisponuje. Tiež sa dozvedel, že jačmeň bol nakladaný v areáli sladovne a nie priamo na železničnej stanici. Nebol teda dovážaný nákladnými autami z Ďulovho Dvora, ako to tvrdil obžalovaný. Iba v tomto spornom prípade bola z iniciatívy obžalovaného podpísaná aj kúpna zmluva na dodávku 1292 ton sladovníckeho jačmeňa, v predchádzajúcich dodávkach čiastkové zmluvy nepodpisovali. Nákladné listy pre túto dodávku vypisovala zamestnankyňa svedka, okrem údajov, ktoré dopĺňajú železnice a odovzdala ich obžalovanému v Senci.

Svedok Z.. F. S. pracoval v spoločnosti Heineken Slovensko a.s. ako vedúci právneho oddelenia a poskytol súdu viacmenej iba všeobecné informácie o zmluvnom vzťahu medzi jeho bývalým zamestnávateľom a obžalovaným. Obžalovaný bol dlhodobo jedným z dodávateľov sladovníckeho jačmeňa pre ich spoločnosť. Z predmetu činnosti je zrejmé, že spoločnosť Heineken Slovensko a.s. sladovnícky jačmeň iba nakupovala a to za účelom výroby sladu. Sladovňa môže jačmeň predávať iba vtedy, ak dôjde k jeho znehodnoteniu a stratí klíčivosť. Vtedy je rozdiel v cene evidentný. K otázke uzatvárania zmlúv svedok vypovedal, že za spoločnosť Heineken Slovensko a.s. podpisoval zmluvu vždy niekto zo štatutárov a predsignovala ju osoba, ktorá zmluvu pripravila. K realizácii zmluvy sa svedok nevedel vyjadriť, pretože sa na nej nezúčastňoval.

Z listinných dôkazov poukazuje súd predovšetkým na kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim Agroreal - P.. F. Z.Č. a kupujúcim Agronet - Š. C. zo dňa 14.05.2002. Premetom bola dodávka sladovníckeho jačmeňa z úrody roku 2001 v množstve 1292,91 ton, čas plnenia máj 2002 pri cene 5.500,-Sk za tonu. Deň predtým bola obžalovaným v Senci podpísaná kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Heineken Slovensko Sladovne a.s. Nitra ako predávajúcim a Agroreal - P.. F. Z. ako kupujúcim. Predmetom tejto zmluvy bola dodávka kŕmneho jačmeňa v množstve 1292,91 ton za cenu

4.200,-Sk za tonu. Miestom plnenia bol určený sklad predávajúceho Pivovar Zlatý Bažant Hurbanovo s termínom dodávky do 31.05.2002.

Z ďalších listinných materiálov týkajúcich sa prepravy jačmeňa do Sladovne Michalovce je zrejmé, že v dňoch 17.05.2002 až 20.05.2002 prebiehala na vlečke firmy Heineken Slovensko a.s. nakládka jačmeňa do stanice Michalovce v celkovom počte 25 vagónov. V týchto dňoch nebol v stanici Hurbanovo, ani na vlečke spoločnosti Heineken nakladaný žiadny iný jačmeň. Z potvrdenia Sladovne Michalovce a.s. vyplýva, že v dňoch 20.05.2002 až 24.05.2002 bolo v Michalovciach vyložených 25 kusov vagónov s jačmeňom odoslaných z Hurbanova v dňoch 17.05.2002 až 20.05.2002.

Vykonanie rozboru vzoriek odobratých z vagónov v spoločnosti Sladovne Michalovce a následne na ich požiadanie Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR potvrdzujú aj protokoly o skúškach obsiahnuté v spisovom materiály a kópia záznamu o vykonaných laboratórnych rozboroch jačmeňa z riadenej podnikovej dokumentácie spoločnosti Sladovne Michalovce a.s.

Pri ustálení skutkového stavu veci súd vychádzal aj z dokladu zaslaného obžalovaným faxom dňa 27.05.2002 o vykonaných laboratórnych rozboroch dodaného jačmeňa potom, čo bol poškodeným vyrozumený o výsledku laboratórnych skúšok v Sladovni Michalovce.

Obsahom spisu sú tiež súvisiace rozhodnutia súdov v obchodných sporoch medzi obžalovaným a poškodeným, zmluvy dokumentujúce obchodné vzťahy obžalovaného so spoločnosťou Heineken Slovensko, prípadne ďalšími podnikateľskými subjektami. Základnou otázkou, ktorú musel súd vyriešiť bola skutočnosť, či takto zistený a ustálený zásah do majetkových práv v rámci obchodno-právnych vzťahov napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Skutkové okolnosti prípadu vyplynuli zo záväzkového vzťahu, ktorý tu evidentne bol medzi poškodeným a obžalovaným a teda tento vzťah mal súkromnoprávny základ. Ochranu obchodnoprávnym vzťahom primárne poskytuje civilné právo, prioritne , ktorý upravuje možnosť vlastníka obrá- tiť sa na civilný súd s rôznymi žalobami, napríklad so žalobou v rámci reklamačného konania. Súd tieto skutočnosti uvádza preto, nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné prá- vo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych od- vetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkrom- noprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, prevažne majetkových trestných činov s vedomím, že princíp ultima rátio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjek- tívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k po- rušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima rátio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spa- dajú výhradne do sféry občinskoprávnych, či obchodných vzťahov od trestnej činnosti. V tejto súvislosti súd použil aj prípustnú porovnávaciu metódu výkladu práva (t. j. metódu, ktorá umožňu- je porovnať zahraničnú podobnú právnu úpravu s právnou úpravou účinnou na území Slovenskej repub- liky ako aj judikatúru súdov, ktorá sa k nej viaže), pričom zistil, že právna úprava stíhaného trestného či- nu je takmer totožná tak na území Českej republiky ako aj na území Slovenskej republiky, pričom k prin- cípu ultima rátio a ku konaniam, ktoré majú súkromnoprávny základ sa už vyjadroval Ústavný súd Čes- kej republiky (napríklad nálezy zo dňa 30.11.2000 a 23.04.2004), ktorý uviedol, že trestné právo a tres- tno-právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je pot- rebné považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má vý- znam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zá- sade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblas- ti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svo- je práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrá- dzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky tres-

tnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, pokiaľ nie sú vedľa to- ho splnené všetky predpoklady vzniku trestno-právnej zodpovednosti, respektíve nie sú tieto predpok- lady celkom jasne zistené. Rovnako neprípustná je aj taká prax, keď sa štandardné civilné vzťahy rie- šia na úkor jedného účastníka prostriedkami trestného práva, nakoľko týmto spôsobom dochádza k ne- rovnému postaveniu účastníkov vo vzájomných záväzkových vzťahov. Uvedené právne princípy a zásady musel súd aplikovať aj na posudzovaný prípad, pričom zistil sa jedná teda o klasické porušenie právneho vzťahu, ktorý tu bol medzi obžalovaným a poškodeným, pričom poš- kodený sa mohol a mal domáhať ochrany svojich oprávnených práv a záujmov práve prostredníctvom žaloby v občianskom súdnom konaní. Všetky sporné otázky, ktoré vyplývali zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu medzi poškodeným a obžalovaným a ktoré sa týkali porušenia tohto vzťahu mali byť riešené súdmi v civilnom konaní, nakoľ- ko orgány činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nemôžu a ani nie sú oprávnené nah- rádzať ich činnosť, pretože práve súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodo- vali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnop- rávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec a napríklad už majú povahu ignorácie právoplat- ného súdneho rozhodnutia vydaného v civilnom konaní, či úmyselného a bezdôvodného znemožňova- nia jeho realizácie, respektíve jeho sťažovania (napríklad rozhodnutia súdu, ktoré sa týka povinnosti vy- pratať nehnuteľnosť a podobne). Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov poruše- nia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné (ide o už zmieňovanú subsi- diaritu trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio). Súd opätovne pripomína, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu, nakoľko v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom konaní, čo možno považovať za absurdné. Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civil- nom konaní. Okrem vyššie uvedených všeobecných úvah sa súd stotožnil s právnym rozborom predloženým obhajobou a to najmä v nasledovných skutočnostiach. Spôsob zabezpečenia dôkazných prostriedkov upravujú právne predpisy z odboru Poľnohospodárske právo, preto je potrebné postupovať pri zabezpečovaní dôkazných prostriedkov o kvalite dodávky podľa týchto právnych predpisov.

Poľnohospodárska prax v súvislosti s odberom vzoriek dodávaného biologického materiálu spolu s teóriou poľnohospodárskeho práva a technickou normalizáciou pozná tri druhy vzoriek: a) úradné vzorky, b) spoločné vzorky (tzv. kompromisné vzorky) a c) súkromné vzorky.

Úradná vzorka podľa bodu 9 ČSN 46 0609 je každá priemerná vzorka odobratá a adjustovaná vzorkovačom, ktorý má na odber vzorky osiva a sadiva poverenie kontrolným .

Spoločná vzorka (tzv. kompromisná vzorka) je podľa bodu 10 ČSN 46 0609 priemerná vzorka spoločne odobratá a adjustovaná dodávateľom a odberateľom osiva.

Súkromná vzorka podľa bodu 11 ČSN 46 0609 je vzorka, ktorá nevyhovuje podmienkam pre úradnú alebo spoločnú vzorku.

Úradnú vzorku odoberá autorizovaný vzorkovač nezávisle na prítomnosti či neprítomnosti účastníkov obchodnoprávnych vzťahov. V predmetnej veci úradná vzorka odobratá nebola, preto nebol zabezpečený objektívny dôkazný prostriedok o kvalite dodávaného jačmeňa, na čo v trestnom konaní doposiaľ nebolo prihliadané.

Spoločnú vzorku spoločne odoberajú účastníci obchodnoprávnych vzťahov nezávisle na prítomnosti či neprítomnosti autorizovaného vzorkovača. Aj takáto spoločná vzorka môže mať výpovednú hodnotu objektívneho dôkazného prostriedku o kvalite dodávaného jačmeňa, ak bol dodržaný postup podľa technických noriem platných v máji 2002. V predmetnej veci však kompromisná vzorka odobratá nebola, hoci zmluvne bola dohodnutá prítomnosť oboch účastníkov kúpnej zmluvy, preto nebol zabezpečený

objektívny dôkazný prostriedok o kvalite dodávaného jačmeňa, na čo v trestnom konaní doposiaľ nebolo prihliadané.

O súkromnú vzorku ide v prípade, ak táto nebola odobratá a adjustovaná ani úradným vzorkovačom a ani spoločne oboma účastníkmi obchodnoprávnych vzťahov. V predmetnej veci boli odobraté iba súkromné vzorky konečným prijímateľom dodávky (Sladovňa, a.s., Michalovce), ktorých rozbor preto nemôže mať vypovedaciu hodnotu objektívneho dôkazného prostriedku o kvalite dodávaného jačmeňa, na čo v trestnom konaní doposiaľ nebolo prihliadané.

Súkromné vzorky nemajú vypovedaciu hodnotu objektívneho dôkazného prostriedku predovšetkým preto, že ich odber a adujstácia nebola zabezpečená postupom pri odbere spoločnej vzorky, takže ich identita s dodávkou je spochybniteľná. Súkromné vzorky sú iba informatívnej povahy a údaje z nich získané slúžia iba ich vzorkovačovi. Tieto súkromné vzorky sa napríklad využívajú ešte pred uzatvorením obchodnej zmluvy za účelom zistenia kvality dodávky. V predmetnej veci sa využili až po zániku platnosti obchodnej zmluvy jej splnením na účely zistenia kvality dodávky po vykládke bez prítomnosti prvého aj druhého predávajúceho, preto na účely trestného konania sú výsledky ich rozborov nepoužiteľné.

V čase realizovania dodávok sladovníckeho jačmeňa, teda v máji 2002, boli platné tieto slovenské technické normy upravujúce zrno sladovníckeho jačmeňa a jeho vzorkovanie:

- STN 46 1100-5 Potravinárske obilniny. Časť 5: Zrno sladovníckeho jačmeňa Dátum vydania: 01.08.1994 Dátum zrušenia: 01.08.2004

- STN ISO 950 Obilniny. Vzorkovanie (ako zrno) Dátum vydania: 01.09.1994 Dátum zrušenia: 01.08.2004

- STN 46 1013 Rastlinné výrobky. Odber vzoriek z rastlinných výrobkov Dátum vydania: 19.06.1998 Dátum zrušenia: STN je platná doposiaľ.

STN 46 1100-5 Potravinárske obilniny. Časť 5: Zrno sladovníckeho jačmeňa (ďalej len „STN 46 1100-5“) ustanovuje v bode 5.1, že zrno sladovníckeho jačmeňa musí pri dodávkach mať klíčivosť najmenej 92 %.

V kúpnej zmluve na dodávku sladovníckeho jačmeňa uzatvorenej dňa 14.05.2002 medzi predávajúcim AGROREAL - Senec, P.. Z. F., K. a kupujúcim AGRONET - Š. C., M. K. bola v článku I dohodnutá kvalita sladovníckeho jačmeňa podľa STN 46 1100-5. Táto skutočnosť j preukazuje, že dodávaný sladovnícky jačmeň musel pri dodávkach mať klíčivosť najmenej 92 %.

Predávajúci AGROREAL - Senec, P.. Z. F., K. nadobudol vlastníctvo k sladovníckemu jačmeňu kúpou od predávajúceho AGRISEM - IH.. N. P., O.. V kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 28.09.2001 medzi predávajúcim AGRISEM - P.. N. P.. O. a kupujúcim AGROREAL - Senec, P.. Z. F., K. bola v článku I dohodnutá kvalita sladovníckeho jačmeňa podľa STN 46 1100-5. Táto skutočnosť preukazuje, že dodávaný sladovnícky jačmeň musel pri dodávkach mať klíčivosť najmenej 92 %.

V kúpnej zmluve č. 028/2002 uzatvorenej dňa 15.03.2002 medzi predávajúcim AGRONET - Š. C., M. K. a kupujúcim Sladovňa, a.s., Michalovce bola v článku II dohodnutá kvalita sladovníckeho jačmeňa, pričom klíčivosť bola dohodnutá minimálne 98 %. Táto skutočnosť preukazuje, že dodávaný sladovnícky jačmeň musel mať vyššiu klíčivosť ako je klíčivosť jačmeňa nakupovaného Š. C. od P.. F. Z..

Rozdiel v klíčivosti sladovníckeho jačmeňa nakupovaného podľa kúpnej zmluvy zo 14.05.2002 a kúpnej zmluvy z 28.09.2001 a podľa kúpnej zmluvy č. 028/2002 znamená, že predmet kúpy a predaja podľa prvých dvoch kúpnych zmlúv nebol identický s predmetom kúpy a predaja podľa tretej kúpnej zmluvy.

S prihliadnutím na nezhodu v predmete kúpy a predaja bolo právne irelevantné, aby sa v obchodnoprávnom vzťahu vzniknutom medzi P.. F. Z. a Š. C. zisťovala jeho kvalita v znaku klíčivosť u konečného odberateľa, teda v Michalovciach. Nakoľko v prvých dvoch kúpnych zmluvách bol dohodnutý

iný predmet plnenia ako v prípade tretej kúpnej zmluvy, mal kupujúci Š. C. zistiť kvalitu sladovníckeho jačmeňa v znaku klíčivosti v mieste nakládky, teda v Hurbanove, keďže tam postačovala klíčivosť 92 %, pričom v Michalovciach už mala byť klíčivosť 98 %.

Kupujúci Š. C. si musel byť vedomý rozdielov v predmete kúpy, keďže uzatváral ako kúpnu zmluvu zo 14.05.2002, tak aj kúpnu zmluvu č. 028/2002, v ktorých bola s jeho vedomím, dohodnutá rozdielna klíčivosť 6 %. Práve tento rozdiel v predmete plnenia vyžadoval, aby kupujúci Š. C. si zabezpečil dôkazné prostriedky týkajúce sa kvality jačmeňa podľa príslušných technických noriem ešte v mieste plnenia dodávky jeho predávajúcim P.. F. Z., teda v stanici nakládky Hurbanovo (článok III kúpnej zmluvy zo 14.05.2002).

Podľa kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

Podľa kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný.

Podľa nebezpečenstvo škody na tovare () prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme.

V súlade s uvedenými ustanoveniami prešlo vlastníctvo a nebezpečenstvo škody na sladovníckom jačmeni na kupujúceho Š. C. pri nakládke v Hurbanove, preto tento bol povinný prezrieť sladovnícky jačmeň ešte v Hurbanove.

Je všeobecne známe, že vizuálne nemožno určiť, či prehliadaný jačmeň je kŕmny alebo sladovnícky. Určenie druhu jačmeňa možno vykonať iba postupom ustanoveným v technických normách, teda odberom vzoriek a ich rozborom. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť kupujúci Š. C. si mal zabezpečiť vo vlastnom záujme objektívny dôkazný prostriedok na účely prípadnej reklamácie dodávky, a to postupom dohodnutým v článku IV kúpnej zmluvy zo 14.05.2002, teda za prítomnosti oboch zmluvných strán.

Podľa bodu 3.1 STN ISO 950 vzorky musia odoberať spoločne inšpektori, ktorých odberateľ a dodávateľ poverili odberom vzoriek alebo inšpektor prijatý oboma stranami.

Uvedený bod ustanovuje odber úradných vzoriek. Dôkazný prostriedok týkajúci sa klíčivosti dodaného jačmeňa teda bolo možné získať iba z úradných vzoriek. Nakoľko úradné vzorky v máji 2002 neboli odobraté ani v Hurbanove a ani v Michalovciach, neboli zabezpečené hodnoverné dôkazné prostriedky ani v rámci obchodnoprávneho vzťahu vzniknutom medzi P.. F. Z. a Š. C. a ani v rámci obchodnoprávneho vzťahu vzniknutom medzi Š. C. a obchodnou spoločnosťou Sladovňa, a.s., Michalovce.

Protokoly o skúškach vyhotovené Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, nie sú hodnovernými dôkaznými prostriedkami na účely vykonania dôkazu, keďže neboli vyhotovené z úradných vzoriek, ale boli vyhotovené iba zo súkromných vzoriek, ktoré STN ISO 950 neakceptuje. Podľa bodu 5 STN ISO 950 miesto a čas odberu vzoriek musia byť určené v dohode medzi zainteresovanými stranami. V rámci obchodnoprávneho vzťahu vzniknutom medzi P.. F. Z. a Š. C. nebolo dohodnuté ani miesto a ani čas odberu vzoriek, keďže Š. C. o to nepožiadal. Tým zapríčinil, že nebol zabezpečený objektívny dôkazný prostriedok.

Podľa bodu 6.2.1 STN ISO 950 ak nie je v zmluve uvedené inak, musia sa vzorky odoberať z každého vagóna. V kúpnej zmluve zo 14.05.2002 nebolo dohodnuté, že vzorky sa budú odoberať napríklad z každého druhého vagóna, preto inšpektor mal odoberať vzorky zo všetkých 25 železničných vagónov. Úradné vzorky však neboli odobraté inšpektorom ani z jedného železničného vagóna, čím sa nezabezpečili objektívne dôkazné prostriedky.

Podľa bodu 6.2.2 STN ISO 950 ak sa vzorkuje z vagónov, musia sa vzorky odoberať z celého prierezu výšky vrstvy pomocou tyčového vzorkovača, a to vo vagónoch od 30 ton v 11 bodoch. Zo žiadneho

procesne zabezpečeného dôkazného prostriedku však nevyplýva, že v každom z 25 vagónov boli odobraté úradné vzorky v 11 bodoch, ako to vyžaduje STN, keďže každý z 25 vagónov mal tovar o hmotnosti vyššej ako 30 ton.

Uvedený právne relevantný dôkaz sa nezabezpečil ani v rámci obchodnoprávneho vzťahu vzniknutom medzi P.. F. Z. a Š. C. a ani v rámci obchodnoprávneho vzťahu vzniknutom medzi Š. C. a obchodnou spoločnosťou Sladovňa, a.s., Michalovce, preto protokoly o skúškach vyhotovené Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, nie sú hodnovernými dôkaznými prostriedkami na účely vykonania dôkazu.

Podľa bodov 8 a 9 STN ISO 950 sa mala vytvoriť z každého vagóna súhrnná vzorka a tá sa mala rozdeliť na požadovaný počet laboratórnych vzoriek. Z protokolov o skúškach vyhotovených Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, vôbec nie je zrejmé, či predmetom rozborov v kontrolovanom znaku klíčivosť boli laboratórne vzorky alebo iné vzorky neznámeho pôvodu (napríklad súkromné vzorky), preto tieto protokoly nie sú hodnovernými dôkaznými prostriedkami na účely vykonania dôkazu.

Podľa bodu 10 STN ISO 950 sa mala vytvoriť z každého vagóna súhrnná vzorka o veľkosti 100 kg, z ktorej sa mali vytvoriť laboratórne vzorky, každá o veľkosti 5 kg. Z protokolov o skúškach vyhotovených Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, vyplýva, že veľkosť vzorky bola 0,30 kg namiesto požadovaných 5 kg.

Uvedená skutočnosť je právne významná, keďže výsledky rozborov nemožno objektívne zistiť na základe veľkosti vzorky 0,30 kg, možno tak urobiť iba pri veľkosti 5 kg. Aj z tohto dôvodu nie sú uvedené protokoly nie sú hodnovernými dôkaznými prostriedkami na účely vykonania dôkazu.

Podľa bodu 11.1.1 STN ISO 950 laboratórne vzorky musia byť zabalené v šitých vreckách z nežehlenej, nebielenej a husto tkanej bavlny. Podľa bodu 11.1.3 STN ISO 950 vrecká a ostatné obaly musí zapečatiť každý vzorkovateľ. Na protokoloch o skúškach vyhotovených Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, nie je uvedené, či vzorky boli zabalené v predpísaných obaloch a či boli zapečatené vzorkovateľom, napríklad na účely ochrany proti zámene ich obsahu. V prípravnom konaní neboli zabezpečené i obaly zo vzoriek a ich pečate ako dôkazné prostriedky.

Uvedené nedostatky znamenajú, že údaje o znaku klíčivosti z predmetných protokolov nie sú hodnovernými dôkaznými prostriedkami na účely vykonania dôkazu.

V písmenách a) až o) bodu 11.2 STN ISO 950 sú uvedené údaje, ktoré musia byť na etikete pripojenej k obalom vzoriek. Tieto údaje uvedené na etikete sa musia napísať nezmazateľným spôsobom. V prípravnom konaní neboli zabezpečené etikety pripojené k obalom na vzorkách ako dôkazné prostriedky.

Uvedené nedostatky znamenajú, že údaje o znaku klíčivosti z predmetných protokolov nie sú hodnovernými dôkaznými prostriedkami na účely vykonania dôkazu.

Podľa bodu 13 STN ISO 950 okrem obvyklých informácií musí byť v protokole o odbere vzorky opis stavu vzorkovaných obilnín. Protokol musí upozorniť aj na použitý postup vzorkovania. V prípravnom konaní neboli zabezpečené protokoly o odbere vzoriek ako dôkazné prostriedky, preto neexistuje dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval, že bol správnym úradným postupom vykonaný odber úradných vzoriek.

Podľa bodu 3.3.3 STN 46 1013 Rastlinné výrobky. Odber vzoriek z rastlinných výrobkov (ďalej len „STN 46 1013“) z voľne uložených dodávok dodávaných v železničných prepravníkoch sa odoberajú čiastkové vzorky. Podľa bodu 4.2.3 STN 46 1013 hmotnosť zloženej vzorky musí byť taká veľká, aby z nej bolo možné pripraviť požadovaný počet laboratórnych vzoriek, vždy však najmenej 5 kg z obilnín. Ani podľa tejto STN neboli zabezpečené hodnoverné dôkazné prostriedky na účely zistenia znaku klíčivosti dodávaného tovaru.

Na základe kúpnej zmluvy z 28.09.2001 vyfakturoval predávajúci P.. N. P. kupujúcemu P.. F. Z. faktúrami č. 495/02 a č. 299/02 sladovnícky jačmeň. Z dodacieho listu č. 995/02 vyplýva, že predmetom dodávky boli množiteľské materiály (osivá) jačmeňa jarného Kompakt a Jubilant v generácii množenia C1 a SE3. Na dodacom liste sú uvedené čísla uznávacích listov vyhotovených Ústredným kontrolným a skúšobným poľnohospodárskym v Bratislave (ďalej len „ÚKSÚP“). Na týchto uznávacích listoch je uvedená aj klíčivosť, ktorá sa pohybuje v rozpätí od 96 % do 99 %, v dvoch prípadoch bola klíčivosť 92 % a 95 %.

Uvedená skutočnosť preukazuje, že dodávaný jačmeň spĺňal požiadavky na klíčivosť ustanovené v bode 5.1 STN 46 1100-5.

Podľa osvedčení o uznaní osiva vyhotovených ÚKSÚPom v decembri 2001 až februári 2002 mal jačmeň jarný odrôd Jubilant, Forum, Akcent, Atribut a Expres klíčivosť požadovanú právnymi predpismi ( o odrodách a osivách v znení neskorších predpisov, výnos MP SR č. -100 a príslušné STN), preto bol uznaný ako osivo. Táto klíčivosť vykazovala hodnoty 98 % až 99 %.

Uvedené osvedčenia (napr. č. 71-03080/U/1 z 12.12.2001) vydal ÚKSÚP podľa článku 2.20 písm. a) bod 1 STN 46 0311 Osivo a sadivo Uznávanie osiva a sadiva, preto sú riadnymi dôkaznými prostriedkami. Tieto osvedčenia boli vyhotovené na základe rozborov ÚKSÚPu, ktoré sa vykonávali z úradných vzoriek odobratých semenárskymi inšpektormi podľa STN 46 0609 Osivo a sadivo Odber vzoriek osiva a sadiva.

Kupujúci Š. C. v liste zo 07.06.2002 označenej ako reklamácia vadnej dodávky zaslanej predávajúcemu P.. F. Z. uviedol, že dodal do spoločnosti Sladovňa, a.s., Michalovce v období od 30.04.2002 do 20.05.2002 celkovo 1901,13 ton zrna jačmeňa.

P.. F. Z. nebol v nijakom obchodnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou Sladovňa, a.s., Michalovce a preto jej nedodával sladovnícky jačmeň s požadovanou klíčivosťou 98 %. P.. F. Z. bol v obchodnoprávnom vzťahu iba s kupujúcim Š. C. dodal sladovnícky jačmeň s dohodnutou klíčivosťou 92 %. Ak Š. C. mal pochybnosti o kvalite dodávky v znaku klíčivosti, mal podľa článku IV ods. 2 kúpnej zmluvy zo 14.05.2002 požiadať inšpektora o odber úradných vzoriek zo všetkých 25 vagónov podľa príslušnej STN a mal zisťovať znak klíčivosti v mieste nakládky, teda v Hurbanove.

V uvedenom liste zo 07.06.2002 sa uvádzajú údaje o výsledkoch laboratórnych rozborov od spoločnosti Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra. Tieto výsledky sú právne irelevantné, keďže nepreukazujú, aké hodnoty klíčivosti mal dodávaný jačmeň v deň jeho nakládky v Hurbanove. Navyše na účely reklamovania vady dodávky nie je povinný preukazovať predávajúci P.. F. Z., že jačmeň v deň dodávky mal nízku klíčivosť, keďže predávajúci nie je reklamujúcou osobou voči sebe samému. Naopak, na účely reklamovania vady dodávky je povinný preukazovať kupujúci Š. C., že jačmeň v deň dodávky mal nízku klíčivosť. Výsledky laboratórnych rozborov od spoločnosti Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra preto nemôžu byť takým dôkazným prostriedkom, ktorý by preukazoval hodnotu klíčivosti jačmeňa v čase jeho nakládky.

Uvedený list zo 07.06.2002 nie je preto takou správou o vadách tovaru v zmysle , ktorá by predstavovala kvalifikovaný dôkazný prostriedok na účely trestného konania o vade klíčivosti dodávaného jačmeňa.

V kúpnej zmluve zo 14.05.2001 nie je výslovne dohodnuté miesto plnenia. Podľa ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku, je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Z článku III kúpnej zmluvy zo 14.05.2002 vyplýva v spojení s kúpnou cenou, že miestom plnenia je FCO vagón Hurbanovo.

V kúpnej zmluve zo 14.05.2002 sa nespomína Železničná stanica Michalovce, preto možno vylúčiť, že miestom plnenia boli Michalovce. Kvalita dodávky sa preto postupom ustanoveným v STN mala zisťovať v Hurbanove. Pre obchodnoprávny vzťah vzniknutý medzi P.. F. Z. a Š. C. sú Michalovce ako miesto plnenia a zároveň ako miesto zisťovania kvality dodávaného tovaru právne irelevantné. Pre tento

právny vzťah sú listiny o kvalite dodávky vyhotovené v Michalovciach alebo v Košiciach nepoužiteľné ako dôkazné prostriedky na účely dokazovania.

Na všetkých 25 nákladných listoch je podľa pečiatky ako odosielateľ uvedený AGRONET Nákupný sklad - Čil. Radvaň Dunajská Streda. Odosielateľ s uvedeným obchodným menom ako podnikateľ nie je registrovaný ani v obchodnom registri a ani v živnostenskom registri. Otlačok pečiatky na nákladných listoch nespĺňa požiadavky na obchodné meno ustanovené v .

Na týchto nákladných listoch nie je uvedené obchodné meno P.. F. Z. ako odosielateľa tovaru. Táto skutočnosť preukazuje, že P.. F. Z. neprepravoval do Michaloviec sladovnícky jačmeň, ktorý bol v jeho vlastníctve. Ak odosielateľ AGRONET Nákupný sklad - Čil. Radvaň Dunajská Streda prepravoval po železnici sladovnícky jačmeň s klíčivosťou 96 % (podľa kúpnej zmluvy č. 028/2002), v čase nakládky mal disponovať dôkaznými prostriedkami o tejto kvalite jačmeňa.

P.. F. Z. ako kupujúci uzavrel s predávajúcou obchodnou spoločnosťou Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra kúpnu zmluvu č. KJ 01/2002 dňa 22.05.2002 (ide o dátum, ktorý rukou dopísal predávajúci), a to na dodávku kŕmneho jačmeňa z úrody 2001 v množstve 1292,91 ton s termínom dodávky do 31.05.2002 (ďalej len „kúpna zmluva č. KJ 01/2002“). Táto zmluva sa používa v trestnom konaní ako dôkazný prostriedok na účely preukázania trestného činu podvodu. P.. F. Z. kŕmny jačmeň nakúpený podľa uvedenej zmluvy mal v Hurbanove naložiť do 25 vagónov a vydávať ho za sladovnícky jačmeň, pričom týmto podvodným konaním sa mal obohatiť vo výške 249.400,34 € (7,513.434,50 Sk) a poškodenému Š. C. týmto konaním mal spôsobiť škodu vo výške 182.566,55 € (5,500.000,00 Sk).

Kúpna zmluva č. KJ 01/2002 je v súvislosti s tovarom naloženým v Hurbanove do 25 železničných vagónov právne irelevantným dôkazným prostriedkom z týchto dôvodov:

25 železničných vagónov bolo nakladaných v Hurbanove v dňoch 17. až 20. mája 2002, čo preukazujú otlačky pečiatok Železničnej spoločnosti, a.s., Hurbanovo na 25 nákladných listoch, pričom prehľad o dňoch nakládky vyplýva aj z dokladu označeného „Príloha č. 1 Súpis vagónov s jačmeňom“, ktorý vyhotovila obchodná spoločnosť Sladovňa, akciová spoločnosť, Michalovce. Kúpna zmluva č. KJ 01/2002 bola uzavretá až dňa 22.05.2002, teda bola uzavretá po dvoch až piatich dňoch po vykonaní nakládky, preto vo vagónoch nemohol byť kŕmna jačmeň, keďže v čase nakládky ešte nedošlo k jeho kúpe.

Predávajúca obchodná spoločnosť Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra vyhotovila na základe kúpnej zmluvy č. KJ 01/2002 dodací list č. 80308008 dňa 30.05.2002, ktorý na rozdiel od kúpnej zmluvy č. KJ 01/2002 preukazuje, že predávajúci odpredal kupujúcemu P.. F. Z. sladovnícky jačmeň odrody Jubilant v množstve 1251,99 ton, a to dňa 30.05.2002. Na uvedenom dodacom liste je slovo „sl“, význam tejto skratky znamená „sladovnícky“. Tento dôkazný prostriedok preukazuje, že P.. F. Z. nemal k dispozícii kŕmny jačmeň ani dňa 30.05.2002. Zároveň tento dodací list preukazuje, že jačmeň z dodávky z 30.05.2002 nemohol byť naložený do 25 železničných vagónov v dňoch 17. až 20. mája 2002.

Predávajúca obchodná spoločnosť Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra vyhotovila dňa 30.05.2002 na základe dodacieho listu č. 80308008 zo dňa 30.05.2002 faktúru č. 9130000578, ktorou nevyfakturovala kupujúcemu P.. F. Z. kŕmny jačmeň, ale vyfakturovala mu jačmeň sladovnícky odrody Jubilant v množstve 1251,99 ton, kúpna cena 5,784.194,00 Sk. Na uvedenej faktúre je slovo „sl“, význam tejto skratky znamená „sladovnícky“. Na tejto faktúre je zhodne s ustanovením o účtovníctve v znení neskorších predpisov uvedený dátum 30.05.2002 ako dátum zdaniteľného plnenia, čo taktiež preukazuje, že plnenie nastalo až dňa 30.05.2002. Tento dôkazný prostriedok preukazuje, že P.. F. Z. nemal k dispozícii kŕmny jačmeň ani dňa 30.05.2002. Zároveň táto faktúra preukazuje, že jačmeň z dodávky z 30.05.2002 nemohol byť naložený do 25 železničných vagónov v dňoch 17. až 20. mája 2002.

Uvedený dodací list a faktúra preukazujú, že nielenže jačmeň z dodávky vykonanej dňa 30.05.2002 nemohol byť z časového hľadiska zamenený s jačmeňom nakladaným do 25 železničných vagónov v dňoch 17. až 20. mája 2002, ale preukazujú aj to, že nemohol byť zamenený ani z hľadiska kategórie jačmeňa, keďže nebol kŕmnym jačmeňom, preto sa nemohol zamieňať sladovnícky jačmeň za kŕmny jačmeň. Orgány činné v trestnom konaní v rámci previerky dôkazov vôbec neprevarovali údaje na

dodacom liste č. 80308008 a faktúre č. 9130000578, inak by boli zistili, že podľa týchto dôkazných prostriedkov obchodná spoločnosť Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra nedodala dňa 30.05.2002 kupujúcemu P.. F. Z. kŕmny jačmeň, ale dodala mu jačmeň sladovnícky.

Kupujúca obchodná spoločnosť Sladovňa, a.s., Michalovce v liste z 31.05.2002 označenej ako reklamácia vadnej dodávky zaslanej predávajúcemu AGRONET Nákupný sklad - Čil. Radvaň Dunajská Streda uviedla, že na základe rozborov na klíčivosť nie je dodaný jačmeň vhodný na sladovnícke účely.

Táto reklamácia bola vykonaná na základe rozborov jej súkromných vzoriek, teda jej právnym základom nie sú protokoly o rozboroch úradných vzoriek, ako to vyžaduje STN ISO 950, preto táto reklamácia je neplatným právnym úkonom a nie je použiteľná na účely dokazovania v trestnom konaní.

Na všetkých protokoloch o skúškach vyhotovených Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, je okrem údaju 0,30 kg týkajúceho sa veľkosti vzorky uvedený aj údaj o vzorkovanom množstve slovom „neuvedené“.

Tieto protokoly preto nepreukazujú, že odobraté vzorky reprezentujú celé dodané množstvo 1241,89 ton (podľa nákladných listov). Zároveň však preukazujú, že údaj o klíčivosti sa týka neznámeho množstva. Z týchto protokolov preto nemožno zistiť, či nedostatočnú klíčivosť malo celé dodané množstvo 1241,89 ton alebo iba jeho časť.

Podľa bodu 3.2 STN ISO 950 vzorky musia plne reprezentovať dávky, z ktorých sú odobraté. Z protokolov nevyplýva, či boli vzorkované všetky dávky v 11 bodoch a či tieto vzorky pokrývajú celý tovar z každého vagóna.

Podľa bodu 10 STN ISO 950 sa mala vytvoriť z každého vagóna súhrnná vzorka o veľkosti 100 kg, z ktorej sa mali vytvoriť laboratórne vzorky, každá o veľkosti 5 kg. Spolu teda z každého vagóna sa malo získať 20 laboratórnych vzoriek, z ktorých jedna sa mala použiť o hmotnosti 5 kg na rozbor a ostatné vzorky sa mali uschovať, napríklad ako tzv. kontrolné vzorky na účely námietok predávajúceho.

Predávajúci AGRONET Nákupný sklad - Čil. Radvaň Dunajská Streda totiž proti výsledkom rozborov mal právo sa odvolať, v prípade odvolania iný autorizovaný ústav mal vykonať kontrolné rozbory na základe kontrolných vzoriek. Predávajúci toto svoje právo nevyužil, preto nekonal s odbornou starostlivosťou. Jeho nečinnosť je o to závažnejšia, že si bol vedomý skutočnosti, že Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, detašované pracovisko Košice, vykonávala rozbory zo vzoriek o veľkosti 0,30 kg namiesto predpísaných 5 kg, preto mu muselo byť zrejmé, že vykonané rozbory nemôžu hodnoverne preukazovať hodnoty klíčivosti.

Uvedená skutočnosť znamená, že predmetné protokoly nie sú použiteľné ani v prípade získania informácií na súkromné účely na základe súkromných vzoriek.

Jačmeň bol naložený v železničných vagónoch po dobu štyroch až šiestich dní. Táto doba je právne významná z hľadiska možnej straty klíčivosti sladovníckeho jačmeňa. Dĺžka doby jačmeňa vo vagónoch v súvislosti s postupnou vykládkou mohla byť ešte väčšia.

Železničné vagóny neobjednával P.. F. Z.. Ich objednávateľ SPED-TRANS Levice, a.s., Levice, mal zvážiť, či objednávané železničné vozne sú vhodné pre prepravu sladovníckeho jačmeňa, a to aj s prihliadnutím na ročnú dobu a teploty. Dôkazom o objednávateľovi je jeho faktúra č. 4531381 z 01.06.2002 vystavená odberateľovi Sladovňa, akciová spoločnosť, Michalovce na sumu 516.317,30 Sk.

Podľa meteorologického posudku č. 140/2012 z 10.02.2012 vyhotoveného Slovenským hydrometeorologickým boli napríklad denné teploty vzduchu dňa 17.05.2002 max. 29,0 °C, min. 10,7 °C v Hurbanove a max. 25,4 °C, min. 10,2 °C v Michalovciach, dňa 23.05.2002 max. 28,0 °C, min. 15,9 °C v Hurbanove a max. 24,5 °C, min. 11,5 °C v Michalovciach.

Uvedené hydrometeorologické údaje o minimálnych a maximálnych denných teplotách vzduchu v čase nakládky, prepravy a vykládky jačmeňa sú právne významné v súvislosti s vhodnosťou objednaných vagónov. Ak železničné vozne boli štandardné a teda neboli špeciálne vybavené na účely udržania stálej

optimálnej teploty vzduchu vo vagóne, teplota vo vagóne sa mohla výrazným spôsobom zvýšiť oproti vonkajšej teplote, čím mohlo dôjsť k prehriatiu dodávaného jačmeňa a jeho zapareniu, čo mohlo mať závažný vplyv na zníženie klíčivosti.

Medzi časom vykládky 25 vagónov a časom odberu vzoriek uplynulo sedem až deväť dní, čo preukazuje, že súkromné vzorky nemohli byť odoberané počas vykládky zo železničných vagónov. Zároveň uvedené údaje preukazujú, že dodaný sladovnícky jačmeň bol po jeho vykládke skladovaný na neznámom mieste a za neznámych skladovacích podmienok. Dlhá doba skladovania a skladovacie podmienky taktiež mohli negatívne ovplyvniť klíčivosť jačmeňa s následkom zníženia tejto klíčivosti.

V článku IV ods. 1 kúpnej zmluvy č. 028/2002 uzatvorenej dňa 15.03.2002 medzi predávajúcim AGRONET - Š. C., M. K. a kupujúcim Sladovňa, a.s., Michalovce bolo dohodnuté, že pre stanovenie ceny je rozhodujúci rozbor priemernej dennej vzorky, ktorá sa bude robiť zo zloženej vzorky za jeden deň z každého vagóna. Odoberanie vzoriek v tomto článku bolo dohodnuté iba na účely stanovenia kúpnej ceny, pričom bolo dohodnuté odchylne od STN 46 1013 a STN ISO 950.

Znamená to, že uvedený článok IV ods. 1 kúpnej zmluvy č. 028/2002 bolo možné použiť iba na účely stanovenia kúpnej ceny, nebolo ho možné použiť na účely reklamácie, preto kupujúca Sladovňa, a.s., Michalovce mala zabezpečiť odber vzoriek na účely získania dôkazných prostriedkov iba postupom podľa STN 46 1013 a STN ISO 950, čo neurobila, preto nemá k dispozícii riadne dôkazné prostriedky o hodnotách klíčivosti v čase nakládky jačmeňa v Hurbanove, kedy prešlo vlastníctvo k jačmeňu z P.. F. Z. na Š. C.. Navyše takéto dôkazné prostriedky nemá o hodnotách klíčivosti ani v čase vykládky jačmeňa v Michalovciach.

Odroda Jubilant bola zapísaná do Štátnej odrodovej knihy Slovenskej republiky pod č. 1939 na základe osvedčenia o povolení odrody vydaného Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky dňa 12.12.1991. Osvedčením o predĺžení doby registrácie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky vydaného dňa 30.04.2001 pod č. 111-II-2001 bola predĺžená doba registrácie v Štátnej odrodovej knihe Slovenskej republiky.

Podľa vyjadrenia Výskumného ústavu pivovarského a sladárskeho Brno to dňa 11.02.1991 ide o odrodu jačmeňa sladovníckeho typu. Obdobne podľa osvedčenia o výsledku štátnych odrodových skúšok č. SK

- 2777 vyhotoveného Ústředním kontrolním a zkušebním ústavem zemědělským v Praze a Bratislavě dňa 15.02.1991 odroda Jubilant má veľmi dobré až vysoké sladárske akosti.

Odroda Kompakt bola registrovaná v Štátnej odrodovej knihe Slovenskej republiky pod č. 2663 na základe osvedčenia o registrácii odrody vydaného Ministerstvom poľnohospodárstva Slovenskej republiky dňa 30.10.1995. K osvedčeniu je pripojený opis odrody ÚKSÚPu z 03.03.1995, podľa ktorého ide o sladovnícku odrodu.

Podľa vyjadrenia Výskumného ústavu pivovarského a sladárskeho Brno zo dňa 10.03.1995 ide o odrodu výberovú s vynikajúcou sladárskou hodnotou.

Uvedené listiny preukazujú, že dodávaný jačmeň odrôd Kompakt a Jubilant bol jačmeňom sladovníckym.

V Štátnej odrodovej knihe Slovenskej republiky nie sú v spojení s opisom odrôd tieto odrody zapísané ako odrody kategórie kŕmny jačmeň.

Súd podľa odmietol vykonať dôkaz navrhovaný prokurátorom - výsluch poškodeného Š. C., nakoľko tento svedok bol v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní riadne vypočutý a v priebehu súdneho konania sa neobjavili nové skutkové okolnosti, ku ktorým by vznikla potreba jeho vyjadrenia sa. Rovnako súd postupoval aj pri návrhu na vypočutie svedkyne Zuzany Vargovej, nakoľko jej výsluch označil Najvyšší súd za nezákonný, pričom chyba z prípravného konania sa nedá konvalidovať na hlavnom pojednávaní.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne

určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)

Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad a ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade.

Pri uvádzaní meny euro súd postupoval podľa o zavedení meny euro v Slovenskej republike účinného od 01.01.2009, podľa ktorého, ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel na prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov.

Vychádzajúc z uvedeného nemožno vysloviť záver totožný s obžalobou, že obžalovaný uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Pre tento záver nemá súd po vykonaní všetkých dostupných a zákonne získaných dôkazov dostatočný podklad.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že skutok sa stal, ku podpisu zmluvy a dodávke jačmeňa poškodenému bezpochyby došlo, avšak tvrdenia poškodeného podporené podanou obžalobou sa v priebehu hlavného pojednávania nepotvrdili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsud- ku, pretože dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, ale ide o klasický súkromnoprávny vzťah, pri ktorom všetky otázky z neho vzniknuté musia primárne riešiť súdy v občian- skom súdnom konaní. V súlade s ustanovením súd odkazujúc na vyššie opísané úvahy obžalovaného P.. F. Z. spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.