Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/9/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Čanádyová a sudcov JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Milan Repáň v právnej veci žalobcu: MEDVE, spol. s r. o., so sídlom M. Pišúta 4010, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 499, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom Z. ul. XXXX/XX, L. M., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č.k. I/228/20663-114499/2011/992025-r zo dňa 31.10.2011, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/228/20663-114499/2011/992025-r zo dňa 31. októbra 2011, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Liptovský Mikuláš - dodatočný platobný výmer č. /Gej zo dňa 06.07.2011 z r u š u j e pri aplikácii a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Kiapeša, advokáta so sídlom L. M. trovy konania vo výške 323,50 € z titulu trov právneho zastúpenia a 66,- € z titulu súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. /Gej zo dňa 06.07.2011 Daňový úrad Liptovský Mikuláš vydal dodatočný platobný výmer podľa v znení neskorších predpisov, ktorým daňovému subjektu MEDVE, spol. s r. o. vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 22 500,43 €. V odôvodnení uviedol, že daňový úrad vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 20.05.2011. Daňový subjekt, ani jeho zástupca sa nezúčastnili prerokovania protokolu, preto sa za deň jeho prerokovania a doručenia považuje deň 29.06.2011, ktorý bol určený na jeho prerokovanie. Po vykonanej kontrole sa upravil základ dane z príjmu právnickej osoby podľa v znení neskorších predpisov o položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Položky, o ktoré bol zvýšený výsledok hospodárenia pri zistení základu dane, predstavujú sumu 3 567 623,- Sk, z toho vo výške 3 175 000,- Sk vo vzťahu k nepreukázaným nákladom fakturovaných firmou R.B. Corporation s.r.o..

Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodovalo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/20663-114499/2011/992025-r zo dňa 31.10.2011, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení uviedlo, že postup správcu dane pri vylúčení sumy 3 175 000,- Sk zo základu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2006 bol správny, pretože daňový subjekt nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ale ich skutočné vykonanie dodávateľom uvedeným na predmetných

faktúrach spoločnosťou R.B. Corporation, s. r. o.. Daňový subjekt podľa odvolacieho orgánu dôkazné bremeno neuniesol ( v znení neskorších predpisov). Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. K námietke odvolávajúceho sa, že daňová kontrola trvala viac ako 7 mesiacov (od 10.11.2010 do 29.06.2011), odvolací orgán uviedol, že daňová kontrola začala dňa 10.11.2010, správca dane požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty a Daňové riaditeľstvo, pracovisko Žilina oznámilo Daňovému úradu Liptovský Mikuláš predĺženie lehoty do 10.11.2011. O predĺženie lehoty správca dane upovedomil daňový subjekt, t.j. postup správcu dane bol zákonný.

Voči tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca v zákonnej lehote. Ako žalobné dôvody uviedol, že výsledkom opakovanej daňovej kontroly bol rozdiel dane v sume 22 500,43 €, čo je presne rovnaká suma, ako bola vyrubená pri prvej daňovej kontrole. Správca dane napriek závažných pochybeniam pri výkone prvej kontroly konštatovaných v rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10171-67439/2010/992025-r nezistil nič iné, ako bolo zistené pri prvej kontrole a to napriek tomu, že v poradí druhá kontrola trvala viac ako 7 mesiacov. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie 2006 začala dňa 21.05.2008 a skončila prerokovaním protokolu dňa 04.09.2008. Daňový úrad Liptovský Mikuláš dňa 10.09.2008 vydal rozhodnutie č. /Gej, ktoré na základe žiadosti žalobcu o jeho preskúmanie Daňové riaditeľstvo SR zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad, resp. daňové riaditeľstvo však ďalej nekonali, nevydali vo veciach nové rozhodnutia, ale bola zahájená za tie isté zdaňovacie obdobia opakovaná daňová kontrola. Podľa názoru žalobcu, v prípade vydania prvostupňového rozhodnutia a jeho následného zrušenia a uloženia pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie v tomto konaní, správca dane musí ďalej konať, rozhodnúť a tak ukončiť daňové konanie, ktoré bolo začaté. Ak správca postupoval tak, ako je hore uvedené, t.j., že po zrušení prvostupňového rozhodnutia nevydal nové rozhodnutie vo veci, ale u toho istého daňového subjektu začal vykonávať opakovanú kontrolu, nekonal v súlade so zákonom. Postup správcu dane mal byť taký, že v prípade, že daňový subjekt podá žiadosť o preskúmanie rozhodnutia a nastane situácia, že príslušný orgán rozhodnutie zruší a vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, prvostupňový orgán je viazaný právnym názorom orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia a je povinný vydať rozhodnutie vo veci. Ak bez rozhodnutia vo veci začne opakovanú kontrolu, koná v rozpore s . V rámci rozhodnutia vo veci v odvolacom konaní je možný iba postup podľa zákona, t.j. preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch, čo však nie je to isté ako opakovaná kontrola. Okrem týchto námietok procesného charakteru ďalej namietal skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu vo veci samej. Z uvedených dôvodov žiadal prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Finančné riaditeľstvo SR sa k žalobe vyjadrilo podaním zo dňa 12.03.2012. Vo vzťahu k procesným námietkam uviedlo, že bolo v súlade so zákonom, že daňová kontrola trvala viac ako 7 mesiacov, pretože daňové riaditeľstvo predĺžilo Daňovému úradu Liptovský Mikuláš lehotu na vykonanie daňovej kontroly do 10.11.2011. K námietke, že daňový úrad nekonal ďalej vo veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia a nevydal nové rozhodnutie, ale bola zahájená za to isté zdaňovacie obdobie opakovaná daňová kontrola, uviedol, že námietka je neopodstatnená, pretože žalovaný v nadväznosti na vydané rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 08.06.2010 vydal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly podľa a správca dane na základe takto vykonanej opakovanej daňovej kontroly vyhotovil protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly a následne vydal dodatočný platobný výmer, ktorý ako prvostupňové správne rozhodnutie je predmetom tohto konania. Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa a nasl. a to v medziach žalobných námietok uvedených v žalobe ( ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa z týchto dôvodov:

Zo správneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Liptovský Mikuláš dodatočným platobným výmerom č.k. /Gej zo dňa 10.09.2008 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 677 848,- Sk.

Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10171-67439/2010/992025-r zo dňa 08.06.2010 bolo rozhodnutie Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. /Gej zo dňa 10.09.2008 zrušené a vec bola vrátená daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení je uvedené, že Daňové riaditeľstvo SR na podnet daňového subjektu zo dňa 15.03.2010 preskúmalo právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.09.2008.

Dňa 16.08.2010 Daňové riaditeľstvo SR vydalo podnet na vykonanie opakovanej kontroly podľa u žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2006 u dane z príjmov právnických osôb.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení neskorších predpisov ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (), dodatočný platobný výmer, ak sa daň

1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,

2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,

3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

Podľa § 15b ods. 1 cit. zákona opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením,

b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona, 6eb)

c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.

Podľa § 15b ods. 2 cit. zákona na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

Podľa § 15b ods. 3 cit. zákona opakovanou daňovou kontrolou nie je

a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,

b) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. 6h)

Podľa § 15 ods. 17 cit. zákona správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona,

6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Krajský súd v Žiline sa prioritne zaoberal námietkou daňového subjektu ohľadne procesných pochybení, ktoré podľa názoru žalobcu sa vyskytli v postupe pred vydaním napadnutého i prvostupňového správneho rozhodnutia. Vyhodnotil ich ako čiastočne dôvodné. Čo sa týka námietky, že správca dane po tom, ako bolo zrušené pôvodné prvostupňové rozhodnutie Daňovým riaditeľstvom SR, mal konať a rozhodnúť v tom istom konaní a v rámci opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonné vydať dodatočný platobný výmer, ktorý je predmetom prieskumu, krajský sa s touto námietkou stotožnil. V zmysle § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/199 Zb. v znení neskorších predpisov je možné vydať dodatočný platobný výmer podľa bodu 1 tejto zákonnej úpravy, ak sú splnené zákonné podmienky, ktoré sú rozdielne, ak ide o zistenia po daňovej kontrole alebo zistenia po opakovanej daňovej kontrole. V danom prípade bolo preukázané, že po zrušení v poradí prvého prvostupňového správneho rozhodnutia bola vykonávaná opakovaná daňová kontrola, a to v zmysle § 15b ods. 1 písm. c) cit. zákona (na podnet daňového riaditeľstva). Ak teda vychádzame z tejto premisy, t.j. že bola vykonávaná opakovaná daňová kontrola, potom je potrebné na vydanie dodatočného platobného výmeru podľa § 44 ods. 6 písm. b) cit. zákona, aby sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlíšila od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole alebo aby sa odlíšila od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. V danom prípade však bol zrušený dodatočný platobný výmer zo dňa 10.09.2008 (prvostupňové rozhodnutie správcu dane prvé v poradí) a po jeho zrušení v pôvodnom konaní nebolo vydané nové rozhodnutie, ktoré by ho nahradilo, t.j. nový dodatočný platobný výmer, ako to predpokladá druhá časť vety v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona („ alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere“), alebo platobný výmer, ktorý by daň po daňovej kontrole zistil odlišne od dane zistenej po opakovanej daňovej kontrole („ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole“). Táto časť vety nebola naplnená, lebo neexistuje rozhodnutie, ktoré by vyrubilo daň, či už po daňovej kontrole - išlo by o platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. a) cit. zákona, a tiež neexistuje rozhodnutie - dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) cit. zákona. V každom prípade by sa tieto rozhodnutia správcu dane, t.j. individuálne správne akty vo vzťahu ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu a konkrétnemu daňovému subjektu, porovnali s výsledkom opakovanej daňovej kontroly a v prípade, ak by sa daň zistená po tejto opakovanej daňovej kontrole odlíšila od takto vyrubenej dane, či už správcom dane po daňovej kontrole alebo dane vyrubenej v predchádzajúcom dodatočnom platobnom výmere, mohol by byť vydaný dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona. Podľa názoru krajského súdu, ak neboli splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nemožno po skončení opakovanej daňovej kontroly vydať dodatočný platobný výmer.

V danom prípade tieto podmienky splnené neboli, pretože nie je možné porovnať daň zistenú po opakovanej daňovej kontrole s akýmkoľvek rozhodnutím, či už s rozhodnutím správcu dane po daňovej kontrole, alebo s dodatočným platobným výmerom, pretože takéto rozhodnutie neexistuje. Jediné rozhodnutie, ktoré bolo vydané po daňovej kontrole, bolo rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zrušené a nebolo nahradené novým rozhodnutím. Súd má preto zato, že postup správcu dane, keď po opakovanej daňovej kontrole vydal dodatočný platobný výmer, nie je zákonný a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie, ktoré takéto prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, zrušiť a tiež i samotné prvostupňové rozhodnutie takto vydané a to podľa .

Samotný žalovaný a tiež správca dane tvrdia, že v danom prípade išlo o dodatočnú daňovú kontrolu, preto bolo potrebné v prvostupňovom rozhodnutí, resp. v napadnutom rozhodnutí, sa skutkovo aj právne vysporiadať so zákonnými podmienkami pre vydanie dodatočného platobného výmeru v prípade, ak sa jedná o dodatočnú daňovú kontrolu, t.j. či boli splnené procesné podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru v tomto konkrétnom prípade. V tomto ohľade teda daňové orgány musia prihliadať na existenciu zákonných podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia. V tomto smere krajský súd dodáva, že v prípade opakovanej daňovej kontroly a teda aplikácie druhej časti vety § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 týkajúcej sa opakovanej daňovej kontroly je potrebné porovnať daň vyrubenú správcom dane po daňovej kontrole, resp. dodatočný platobný výmer a daň zistenú po opakovanej daňovej kontrole. Teda, čo sa týka dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole alebo v dodatočnom platobnom výmere, vždy musí ísť o individuálne správne akty v zmysle rozhodnutí správcov dane a to v prípade dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole (ide o prípad vydania platobného výmeru v zmysle § 44 ods. 6

písm. a) cit. zákona) a v prípade dodatočného platobného výmeru ide o prípad vydania dodatočného platobného výmeru v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) cit. zákona. Nejedná sa teda o samotné podanie daňového priznania alebo hlásenia alebo zaplatenia dane aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia v zmysle § 44 ods. 5 cit. zákona, t.j. bez vydania individuálneho správneho aktu, a to preto, lebo zákonná dikcia § 44 ods. 6 písm. b) jednoznačne uvádza, že musí ísť o daň vyrubenú správcom dane, t.j. nejedná sa len o vyrubenie dane, ale vyrubenie dane správcom dane a to po daňovej kontrole alebo musí ísť o už vydaný dodatočný platobný výmer.

Ďalšia námietka procesného charakteru, že opakovaná daňová kontrola bola vykonávaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, nie je dôvodná. Zo správneho spisu vyplýva, že dodatočná daňová kontrola bola začatá na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR podľa a na opakovanú daňovú kontrolu platí taktiež ust. cit. zákona (v zmysle ), na základe ktorého možno správcovi dane predĺžiť lehotu na jej vykonanie, čo sa i v danom prípade stalo a opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v rámci lehoty, ktorá bola zákonne predĺžená.

Keďže Krajský súd v Žiline zistil procesné pochybenia zo strany prvostupňového správneho orgánu, nezaoberal sa žalobnými námietkami ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa prvá veta . Žalobca bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si vyčíslil podaním zo dňa 31.05.2012 a to tak, že žiadal nahradiť súdny poplatok 66,- € a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci

- každý po 127,16 € (prevzatie a príprava, podanie žaloby + 2-krát režijný paušál po 7,63 €). Z tejto sumy žiadal priznať DPH 20% 53,92 €. Súd posúdil účelnosť týchto trov v zmysle v spojení s prvá veta a v súlade s vyhláškou č. priznal žalobcovi ako účelné trovy odmenu za právne služby: prevzatie a príprava zastúpenia 127,16 € + režijný paušál 7,63 € a podanie žaloby 127,16 € + režijný paušál 7,63 €. Okrem toho patrí žalobcovi aj DPH z tejto odmeny vo výške 20%, t.j. celkovo trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú 323,50 €. Náhrada za zaplatený súdny poplatok predstavuje sumu 66,- €. Celkovo teda súd priznal žalobcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 323,50 € a z titulu súdneho poplatku 66,- €, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Kiapeša do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.