Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-148-2011.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 19.06.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný
F. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
vydávajúc sa neoprávnene za majiteľa nehnuteľnosti evidovanej na Katastrálnom úrade v Trenčíne, Správa katastra Trenčín, katastrálne územie Trenčín LV č. XXXX, byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, orient. č. X, ul. J. O. v K., dňa 23.06.2011 v Trenčíne ako predávajúci, ktorý má nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve, uzavrel kúpnu zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť s kupujúcimi T. X. a F. F., na základe čoho mu poškodený F. F. na vkladnú knižku v ČSOB banke vložil sumu 20.000,- €, ktorú obvinený následne vybral a použil pre vlastnú potrebu, čím F. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J. I. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 20.000,- €, t e d a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. T ý m s p á c h a l prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný uhradiť poškodenému F. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J. I. XXXX/XX škodu vo výške 20.000,- €.
odôvodnenie:
Súd na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného F. F., svedkov T. X., D.. F. F. E., ako aj prečítaním svedeckej výpovede svedka A. L. z prípravného konania a ostatných listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku, pričom vypovedal o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, že približne v mesiaci apríl navštívil realitnú kanceláriu, kde poškodený pracuje, vtedy poškodeného spoznal a oboznámil ho s tým, že hľadá lacnejší byt, aby nemusel brať vysokú hypotéku, popr. žiadnu, keďže v tom čase mal doma v hotovosti odloženú nasporenú sumu 20 000,- €, ktoré zarobil v ČR. V tom čase býval v prenájme v garsónke na adrese K., J. O. X, ktorej majiteľom bola p. E.. F. sľúbil, že mu bude niečo zháňať, vedel, kde obžalovaný býva, nakoľko raz alebo dvakrát bol u obžalovaného doma. Následne chcel poškodený ukázať nejakým ľudom garsónku obžalovaného z dôvodu, že má pre nich takú istú garsónku, ale niekde inde a teda aby nemuseli ísť ďaleko garsónku pozrieť. Obžalovaný s tým súhlasil a následne niekedy v polovici mesiaca jún 2011 prišiel F., priviedol aj nejakú pani a chalana, títo traja si garsónku poprezerali, F. sa ich pýtal, či je garsónka v poriadku, či sa im páči. Ešte pred uvedenou návštevou F. obžalovanému oznámil, že mu zohnal nejaký byt v Novej Dubnici za 20 000,- € a že prichystá zmluvu. V čase návštevy s vyššie uvedenými osobami F. povedal obžalovanému, že prichystá zmluvy na jeho byt, teda na byt, ktorý chcel obžalovaný kúpiť. O pár dní neskôr ho F. požiadal, aby sa dostavil do jeho kancelárie podpísať zmluvu a zároveň aby doniesol peniaze. V inkriminovaný deň sa teda obžalovaný dostavil do kancelárie, kde pracuje F., ktorý predložil zmluvu na podpis napriek tomu, že obžalovaný mu oznámil, že nemá pri sebe okuliare. Keďže ho F. slovne ubezpečil, že zmluva je v poriadku, že so zmluvami dlhé roky pracuje, obžalovaný zmluvu podpísal, nakoľko F. ako riaditeľovi pobočky dôveroval. Obžalovaný bol presvedčený, že podpisuje zmluvu na jeho byt, ktorý mal kúpiť za 20 000,- €. Následne boli spolu overiť podpis na MÚ Trenčín. Pred budovou odovzdal F. obálku s hotovosťou 20 000,- € s tým, že obžalovaný ide na obed a následne založia spolu vkladnú knižku. F. to chcel zariadiť v ČSOB následne sám, telefonicky po obžalovanom žiadal nejaké údaje, obžalovaný s tým nesúhlasil a prišiel za F., ktorý ho čakal pri vchode banky, išli spolu dovnútra, sadli si k nejakej dievčine, oni sa pozdravili, evidentne sa poznali, F. jej povedal, že nech to spraví tak, ako sa dohodli, ona všetko vytlačila, obžalovaný im dôveroval, nakoľko nemal okuliare a nemohol si to prečítať. Malo ísť o to, že peniaze z knižky môže vyberať sám F. s knižkou v ruke, ale knižka bola na meno obžalovaného, lebo to boli jeho peniaze. Pred očami obžalovaného nedošlo k vloženiu žiadneho vkladu v hotovosti na túto vkladnú knižku a teda nemá vedomosť, akým spôsobom F. peniaze na túto knižku vložil. F. odovzdal obžalovanému peniaze pred bankou. Obžalovaný v banke podpisoval nejaké dokumenty, aby F. mohol z knižky vyberať aj sám. Pred bankou sa s poškodeným rozlúčili s tým, že keď sa všetko vybaví ohľadne bytu, odovzdá F. knižku. Následne mu F. volal pod hrozbou uloženia, že inak pôjde do väzenia a že z nej v pob. Trenčín aj tak nič nevyberie, ani ju nezruší, nakoľko v nej F. všetkých pozná. Následne išiel obžalovaný do ČSOB - Bratislava, kde mu bolo oznámené, že môže zrušiť knižku, keďže je jeho a peniaze z nej môže vybrať. Potom mu pani z banky knižku zrušila. Obžalovaný sa snažil vybrať peniaze v pobočke banky v Novej Dubnici, kde mu peniaze nevydali, nakoľko je na nej blok, preto sa rozhodol ísť vybrať peniaze do väčšej banky - do Púchova, kde mu bolo oznámené, že mu môžu vydať max. 7 tis. Eur, lebo pri väčších sumách je potrebné výber nahlásiť aspoň 3 dni vopred. Tri dni však obžalovaný nechcel čakať, preto peniaze vybral po častiach v troch bankách, z Púchova šiel do Dubnice nad Váhom, kde vybral ďalších 7 tis. Eur a následne do Nového Mesta nad Váhom, kde vybral zvyšok vo výške 5.900,- € a 100,- € nechal na knižke. Časť peňazí ma na účte v SLSP, časť mimo účtu. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že tých 20.000,- € bol ochotný vyplatiť poškodenému ihneď, avšak sám poškodený navrhol vkladnú knižku.
Poškodený F. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, že pracuje v realitnej kancelárii KB partners, s.r.o. v Trenčíne, ktorú obžalovaný niekoľkokrát navštívil a kde sa aj prvý krát spoznali a to v súvislosti s predajom garsónky, v ktorej býval v podnájme n adrese K., J. O. X, ktorá patrí F. E.. Obžalovaný tvrdil, že je s vlastníčkou garsónky E. dohodnutý na jej odkúpení za výhodnú cenu, kúpna zmluva už mala byť pripravená a stačilo ju len podpísať, len E. požadovala ako zábezpeku, aby jej zdokladoval, že má na knižke peniaze vo výške 20.000,- €. Po jej odkúpení chcel obžalovaný túto následne ďalej predať a poškodenému ju ponúkol na odkúpenie. Uvedené tvrdil dlhšiu dobu, nakoniec došlo k dohode medzi poškodeným a obžalovaným že dňa 23.6.2011 uzavrú transakciu. V tento deň mal podpísať kúpnu zmluvu s E., pričom zmluva zostala u nej. Zároveň sa dohodli, že v tento deň taktiež podpíšu kúpnu zmluvu na uvedený byt medzi obžalovaným ako predávajúcim a kupujúcimi poškodeným a svedkyňou X., čo sa aj stalo a došlo teda k podpisu tejto zmluvy poškodeným a obžalovaným. Podpis obžalovaného bol následne osvedčený na Mestskom úrade Trenčín. Svedkyňa X. bola v tom čase na dovolenke a zmluvu mala podpísať po návrate z nej. V zmluve bola stanovená cena bytu 22.000,- €, pričom sa dohodli, že v deň podpisu zmluvy poškodený prevedie na obžalovaného vkladnú knižku 20.000,- €, aby mohol E. zdokladovať, že disponuje týmito peniazmi. Obžalovaný mal vydať kúpnu zmluvu oproti tejto vkladnej knižke a zmluvu mal poškodenému priniesť do večera inkriminovaného dňa. Čo sa týka sumy 20.000,- €, tak v ten istý deň boli spoločne s obžalovaným v ČSOB banke v Trenčíne, kde obžalovaný podpísal zmluvu k ČSOB vkladnej knižke bez výpovednej lehoty, na základe čoho mu bola vydaná vkladná knižka č. XXXXXXX, kde vklady mali byť evidované na účty vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dohodlo sa, že poškodený bude disponent uvedenej vkladnej knižky samostatne a obžalovaný len s poškodeného podpisovým vzorom, aby v prípade, ak obžalovaný nedodrží zmluvné podmienky, nemal prístup k týmto peniazom. Vkladnú knižku si prevzal obžalovaný, pričom až oveľa neskôr sa poškodený v banke dozvedel, že všetky dohodnuté podmienky môže zmeniť obžalovaný aj samostatne v prípade, ak sa preukáže vkladnou knižkou. V ten istý deň, ako bola založená knižka, poškodený na ňu vložil hotovosti sumu 20.000,- €. Uvedené peniaze si poškodený požičal od svedkyne X., k čomu bol vystavený i pokladničný doklad, ktorý prevzala X.. Doklad je vystavený na 27.000,- €, z čoho 7.000,- € zostalo v trezore spoločnosti KB partners, s.r.o., Trenčín a 20.000,- € fyzicky z trezora vybral a poukázal na uvedenú vkladnú knižku. Obžalovaný mal podľa dohody večer dňa 23.6.2011 doniesť kúpnu zmluvu s E., zmluvu však nedoniesol, poškodený mu viac krát telefonoval, asi dva krát mu obžalovaný zdvihol telefón , kde mu povedal, že vkladnú knižku mu niekto vzal a že je na ošetrení v nemocnici, lebo ho niekto zbil. Následne už obžalovaný telefón poškodenému nedvíhal. Z obavy, že obžalovaný peniaze vyberie, poškodený sa dňa 27.6.2011 dostavil do ČSOB banky, kde oznámil stratu vkladnej knižky a požiadal, aby bolo začaté umorovacie konanie a aby po skončení tohto konania boli peniaze vo výške 20.000,- € prevedené na účet kolegu poškodeného tiež v ČSOB banke. Celé umorovacie konanie pochopil tak, že počas tohto sú peniaze v bezpečí v banke, nakoľko v tejto dobe nebude možné s peniazmi na vkladnej knižke manipulovať. Neskôr však zistil, že jeho prístup ku vkladnej knižke i k účtu je zablokovaný a toto mohol urobiť jedine obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že obžalovaný vyzval jeho aj ostatných, aby šepkali v garsónke, ktorú si prišla pozrieť pani X., čo obžalovaný odôvodnil tým, že vedľa býva pani E. a ona chce, aby bol v garsónke pokoj.
Svedkyňa T. X. vypovedala na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, že svedka poškodeného spoznala v realitnej kancelárii KB partners, s.r.o. v Trenčíne, cez ktorú realizovala približne v apríli 2011 predaj 2-izbového bytu, k čomu aj úspešne a bez problémov došlo začiatkom mesiaca jún 2011. Zároveň syn svedkyne pracovníkov predmetnej kancelárie informovali, že majú záujem kúpiť garsónku alebo 1-izbový byt v Trenčíne. Následne poškodený F. im ponúkal na kúpu viacero garsóniek, mailom poslal fotky, z ktorých si svedkyňa vybrala garsónku na O. X v Trenčíne. Vzhľadom k tomu poškodený dohodol prehliadku tejto garsónky u obžalovaného, kde sa dostavila spolu so svojim synom A. L. a poškodeným. Na tejto prehliadke vystupoval obžalovaný ako jej majiteľ, ktorý garsónku predáva, takisto im povedal, že v byte chce nechať zariadenie, konkrétne plazmový televízor, chladničku , pračku. Taktiež im ukazoval, ako sa otvára plastové okno, lebo spôsob otvárania bol netradičný. S poškodeným a obžalovaným sa rozprávali, že po víkende v pondelok pripravia kúpnu zmluvu na túto garsónku a tiež o tom, že svedkyňa prinesie do firmy KB partners peniaze, čo sa aj stalo, ale nie v pondelok ale až vo štvrtok, lebo sa čakalo na nejakú zmluvu, ktorá stále nebola. Taktiež bol problém v tom, že keď sa jednalo o sumu 27.000,- €, výber bolo nutné nahlásiť 2 dni vopred. Uvedené peniaze nakoniec priniesla do predmetnej firmy v ranných hodinách dňa 23.6.2011 spolu s dcérou, odovzdala ich poškodenému, ktorý jej vystavil príjmový pokladničný doklad. Poškodený jej oznámil, že peniaze hneď odnesie do banky a na ich výber budú mať podpisové právo poškodený spolu s obžalovaným spoločne tak, aby pri tom museli byť obaja. Kúpnu zmluvu na garsónku pripravovali vo firme KB partners, túto svedkyňa ani nevidela, nepodpisovala ju, nevie, čo je v nej uvedené. Každopádne sa dohodla s poškodeným, že odkúpi garsónku za 27 000,- €. O pár dní neskôr jej telefonoval poškodený, ktorý jej oznámil, že jej príde papier o umorovacom konaní a vtedy sa dozvedela o problémoch ohľadne garsónky. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že sa necíti byť poškodenou, keďže poškodený jej za predmetnú finančnú čiastku zabezpečil iný byt.
Svedkyňa T. X. vypovedala na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, že už asi 15 rokov je majiteľkou bytu č. X na X. Poschodí bytového domu č. XXXX, orient. Č. X na ul. J. O. v K., ktorý prenajíma a ona sama býva v susednom byte č. 6. Obžalovaný bol v tomto byte č. X v podnájme, najprv riadne platil nájomné, pričom neskôr, keď bola nútená zvýšiť nájom, obžalovaný ju prosil, aby mu nájom nezvyšovala mesačne, ale že rozdiel zaplatí na konci roku v ročnom zúčtovaní, nakoľko je vo finančnej tiesni. Z toho dôvodu jej dlhuje obžalovaný na nájomnom spolu min. 525,- €. V minulosti sa jej obžalovaný pýtal na predaj bytu, v ktorého bol podnájme, na to mu vysvetlila, že byt predávať nebude a odvtedy sa o tom nebavili. Preto ani nie je pravdou, že by s obžalovaným bola dohodnutá na odpredaji tohto bytu, alebo že by mali podpisovať nejakú kúpnu zmluvu. Nájomné platil obžalovaný pravidelne mesačne v hotovosti oproti podpisu. V čase keď prejavil záujem o podnájom, bolo potrebné zaplatiť kauciu vo výške 400,- € pri podpise nájomnej zmluvy. Obžalovaný tvrdil, že peniaze nemá, že síce predtým pracoval v Nemecku, kde dobre zarábal, ale všetky peniaze má jeho manželka na spoločnom účte a teda uhradenie tejto sumy že je pre neho veľký problém. Keďže svedkyňa na úhrade tejto sumy trvala, obžalovaný peniaze priniesol a došlo k podpisu nájomnej zmluvy.
Svedok A. L. v prípravnom konaní uviedol, že prostredníctvom firmy KB partners predával 2-izbový byt a zároveň spomenul, že má záujem kúpiť garsónku alebo 1-izbový byt. Za predaj 2-izbového bytu dostal sumu cca 43 tis. Eur, ktorá bola prevedená na jeho účet v UniCreditBank. S poškodeným sa zoznámil až vo veci kúpy garsónky, ktorý jemu a svedkyni X. zaslal mailom fotografie viacerých garsóniek, z ktorých si vybrali garsónku na adrese J. O. X v K.. Následne poškodený dohodol prehliadku uvedenej garsónky, kde sa dostavil svedok L., svedkyňa X., svedkov nevlastný otec a poškodený. Obžalovaný, ktorého svedok považoval za majiteľa bytu, vyšiel von a požiadal, aby do bytu nešli všetci, preto svedkov nevlastný otec zostal vonku. S obžalovaným sa priamo rozprávali, že chcú garsónku od neho kúpiť a tento im hovoril, že im v garsónke nechá televízor, chladničku a práčku. S obžalovaným sa počas prehliadky bavil o tom, že túto garsónku chce od obžalovaného kúpiť pre neho svedkyňa X.. Obžalovaný počas tejto prehliadky vystupoval ako osoba, ktorá garsónku priamo predáva. Dohodlo sa, že ku kúpe garsónky dôjde v najbližšom čase, cena bola dohodnutá na 27 tis. Eur, ktorú sumu vybral po ohlásení zo svojho účtu, odovzdal ich svedkyni X., ktorá ich následne odniesla poškodenému do firmy KB partners. Poškodený mal pripraviť všetky potrebné písomnosti a papierovo prevod garsónky dotiahnúť. Neskôr sa dozvedel, že s kúpou garsónky sú nejaké problémy, k jej kúpe ani nedošlo.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: kúpna zmluva, zmluva o vkladnej knižke, správy ČSOB Bratislava, žiadosť poškodeného o začatie umorovacieho konania, návrh na začatie umorovacieho konania, príjmový pokladničný doklad, výpisy z peňažného účtu, nájomná zmluva, zmluva o službách spojených s nájmom, výpis z katastra nehnuteľností, zmluva o plnomocentsve, vkladové a výberové doklady, priebeh umorovacieho konania, vyhláška o začatí umorovacieho konania, správa ŽSR Bratislava, správa OU Trenčín, správa OR PZ Trenčín, správa MU Trenčín, odpis z RT a správa OU Trenčn.
Návrh obžalovaného na vypočutie svedkyne - pracovníčky ČSOB a to B. B. súd odmietol ako nadbytočný, keďže skutočnosti, ohľadne ktorých mala táto vypovedať, už boli súdu preukázané listinným dôkazom - správou ČSOB zo dňa 18.5.2012 a takisto aj vzhľadom na veľký časový odstup od skutočnosti, ohľadne ktorej mala vypovedať ako aj na pracovnú náplň a vyťaženosť pracovníkov banky, je nepravdepodobné, že by so táto po viac ako roku presne a podrobne pamätala na daný prípad.
Ohľadne osoby obžalovaného súd zistil, že je v pracovnom pomere u ŽSR ako signalista, patrí medzi priemerných a nekonfliktných zamestnancov, je rozvedený, od roku 2010 nebol priestupkovo riešený a v minulosti bol jeden krát súdne trestaný takisto za trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spolupáchateľstvom, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (osvedčil sa dňa 7.2.2011). Po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa úmyselne nepravdivo vydával za osobu oprávnenú disponovať, teda aj prevádzať garsónku na ul. J. O. X, K., predstieral skutočný a oprávnený záujem túto odpredať, v dôsledku toho vylákal od poškodeného sumu 20 000,- € a následne sa týchto peňazí zmocnil. Súd teda nemá žiadne pochybnosti, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný F. bol zo spáchania uvedeného skutku usvedčený priamo výpoveďou svedka poškodeného F., svedkyne X., svedka L., listinnými dôkazmi a to kúpnou zmluvou (v ktorej vystupuje obžalovaný ako predávajúci) a nepriamo výpoveďou svedkyne D.. E. a ostatnými listinnými dôkazmi. Súd vyhodnotil výpoveď svedka poškodeného F. ako vierohodnú, nakoľko jeho výpoveď bola jednoznačne potvrdená jednak výpoveďami svedkov X. a L. (ktorých výpovede sú vo vzájomnej zhode a o pravdivosti ich výpovedí súd nemal dôvod pochybovať, keďže títo dvaja svedkovia nie sú v žiadnom príbuzenskom ani blízkom pomere k obžalovanému ani k poškodenému a uvedeným skutkom im nevznikla žiadna škoda) a výpovedi F. taktiež zodpovedajú vykonané listinné dôkazy. Naopak, súd neuveril výpovedi obžalovaného, keďže jeho tvrdenia neboli ničím podložené, jeho výpovedi nezodpovedali žiadne vykonané dôkazy ale práve naopak, všetky vykonané dôkazy svedčia o tom, že jeho výpoveď sa nezakladá na pravde. Navyše jeho výpoveď bola nelogická a nedôveryhodná v tom, že by podpisoval tak zásadný dokument, akým rozhodne zmluve o kúpe - predaji nehnuteľnosti je, bez toho, aby si ju prečítal a pri takomto kontrakte dôveroval cudzím ľuďom. Taktiež nie je možné uveriť tvrdeniu obžalovaného, že peniaze vo výške 20.000,- € by odovzdal cudzej osobe bez akéhokoľvek potvrdenia o ich odovzdaní. Takisto tvrdenie obžalovaného, že pôvod peňažnej čiastky 20.000,- € (o ktorej tvrdil že je jeho) je taký, že tieto si zarobil prácami v Českej republike a mal ich uschované v hotovosti doma, bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne D.. E., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný mal finančné problémy už pred podpisom nájomnej zmluvy a taktiež nebol schopný mesačne v hotovosti splácať zvýšené nájomné, v dôsledku čoho jej zostal dlžný na nájomnom. Preto keby bolo pravdou, že finančná čiastka 20.000,- € patrila obžalovanému, ktorú by uschovával doma v hotovosti, nemal by žiadne problémy ohľadne úhrady zvýšeného nájomného mesačne. Súd tiež neuveril tvrdeniu obžalovaného, že v garsónke museli svedkovia šepkať z toho dôvodu, že vlastníčka garsónku chce mať v nej pokoj. Jednalo sa totiž o návštevu v bežných denných hodinách (nie počas nočného pokoja) a teda uvedené nasvedčuje tomu, že obžalovaný nechcel vzbudiť u majiteľky garsónky akékoľvek i najmenšie podozrenie, že sa snaží o predaj bytu, v ktorom býva len ako nájomca. Na základe vyššie uvedených dôkazov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako trestný čin prečin podvodu podľa § 221 odsek l, odsek 2 Trestného zákona, keďže boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu prečinu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či relevantné zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka, keďže obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. (V zmysle ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona je dolnou hranicou väčšej škody čiastka 2.660,- Eur a dolnou hranicou značnej škody čiastka 26.600,- Eur.) Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme priameho (dolus directus), keďže obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom v danom prípade je ochrana cudzieho majetku. Napokon súd dospel k záveru, že bola naplnená aj materiálna stránka predmetného trestného činu prečinu, zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného je závažnosť tohto prečinu celkom zrejme vyššia než nepatrná.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd bol zároveň povinný prihliadnuť i na poľahčujúce príp. i priťažujúce okolnosti, ich pomer a mieru závažnosti, pričom nezistil žiadne takéto okolnosti a preto do úvahy prichádzalo uloženie trestu v rozmedzí stanovenom osobitnou časťou Trestného zákona pri prečine podvodu podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, teda v rozmedzí 1 rok až 5 rokov bez akejkoľvek modifikácie trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 alebo 4 Trestného zákona.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, výšku spôsobenej škody, ale najmä preukázaný vopred naplánovaný priamy úmysel obžalovaného uviesť poškodeného do omylu a spôsobiť mu väčšiu škodu, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici vyššie uvedenej výmery trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Napokon súd zaviazal obžalovaného k povinnosti uhradiť poškodenému škodu vo výške 20.000,- €, ktorej nárok si poškodený riadne uplatnil, nakoľko tento nárok bol v rámci adhézneho konania aj v plnom rozsahu preukázaný.
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.