Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-22-2012.pdf
PDF · 107.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2T/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudcom Mgr. Ivom Maruščákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2012 vo Svidníku v trestnej veci proti obžalovanému takto
rozhodol:
Obžalovaný :
Ľ. A. W. B. C. O., nar. XX.XX.XXXX K. D., trvale bytom D. Č.. XX, F. S., invalidný dôchodca,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25.04.2011 v čase okolo 03.00 hod. počas tanečnej zábavy v kultúrnom dome v obci T., F.. S. fyzicky napadol A.. A. L. tak, že ho rukou udrel do oblasti tváre a neskôr pri vchode do sály ho kopol do oblasti ľavého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem a utrpel zlomeninu vnútornej časti ľavého jabĺčka a čiastočné roztrhnutie predného krížneho väzu ľavého kolena s následnou dobou liečenia a práceneschopnosti až do 31.10.2011, spojenú však s nepredvídateľnými komplikáciami pri rehabilitácii bez zavinenia poškodeného, bez existencie ktorých, by predpokladaná doba liečenia uvedených zranení bola do 6 kalendárnych týždňov,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
rozhodol:
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.8.2011 s použitím § 36 písm. j, § 38 ods. 2 , § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 ( šestnásť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd u obžalovaného výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 30 ( tridsať ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného A.. A. L., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., Z. E.. XXXX/XX, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. krajská pobočka Prešov, so sídlom Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35 937 874 a Sociálnu poisťovňu, pobočka Prešov, so sídlom Masarykova 1, Prešov 1 o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal dňa 24.2.2012 na tunajší súd obžalobu na Ľ. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a/ Tr. zákona.
Vo veci bol dňa 14.03.2012 vydaný trestný rozkaz, proti ktorému obvinený Ľ. A. prostredníctvom svojho obhajcu podal odpor. Súd preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodeného A.. A. L., Z. S., A. Z., K. Z., Z. G. W. B. A., výsluchom znalca A.. A. D., prečítaním svedeckých výpovedí A.. A. L. a zástupcov poškodených strán M. K. - Sociálna poisťovňa, Z. W. - Všeobecná zdravotná poisťovňa, B. A., K. T., Z. G., Z. S., K.Ó. Z., A. Z., P. E., ako aj svedeckej výpovede znalca A.. A. D., taktiež bolo prečítané odborné vyjadrenie znalca A.. A. D.. Boli prečítané listinné dôkazy a to lekársky posudok A.. O. I., písomne uplatnený nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť všeobecná zdravotná poisťovňa a sociálna poisťovňa, lekárska správa A.. X. S., A.. A. O., prepúšťacia správa A.. O. I.ka FsN Prešov, s fotokópiou preukazu o trvaní dočasnej práceneschopnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.
Obžalovaný Ľ. A. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačnej poprel spáchanie skutku mu kladenému za vinu. Zranenia zistené poškodenému určite nespravil. V prípravnom konaní uviedol, že potom čo ako organizátor zábavy sa dozvedel, že poškodený napadol pri predchádzajúcom fyzickom napádaní Z. G., tohto dôrazne požiadal, aby opustil priestory spoločenského domu, teda spoločenskú sálu. On ho však ignoroval, bol voči nemu vulgárny, preto ho udrel svojou pravou rukou do tváre a to dlaňou. Keď mu chcel poškodený tento úder opätovať, tak on sa uhol, zakopol o stoličky a kvôli ním spadol na zem. Ešte sa k nemu zohol a spýtal sa ho čo sa mu stalo, on ho vulgárne odkázal, aby išiel preč. Na mieste zostal Z. G. aj spolu s jeho sestrou B. A., on poškodeného ani nekopol, ani nepodkopol a žiadnym iným spôsobom ho fyzický nenapadol, len mu dal spomínanú facku a spomínané zranenia si mohol pravdepodobne spôsobiť už spomínaným pádom medzi stoličky. Na hlavnom pojednávaní na svojej výpovedi zotrval. Následne, keď kvôli tomuto incidentu začal chodiť po polícií, dopočul sa, nevie od koho, len sa to tak začalo hovoriť, že potom, čo ležal poškodený na zemi, tak tam do neho na zemi kopali nejakí účastníci zábavy.
Výpoveď obžalovaného svojimi výpoveďami podporili svedkyňa B. A. sestra obžalovaného, a jej priateľ, ako aj priateľ obžalovaného Z. G..
Svedok Z. G. vypovedal až na hlavnom pojednávaní, keďže v prípravnom konaní po zákonnom poučení odmietol vypovedať z dôvodu možnosti privodenia trestnej zodpovednosti sebe, alebo osobám blízkym. Uviedol, že stál pri výčape, ako sú okná spolu s poškodeným L. a sestrou obžalovaného B. A.. Počas toho, ako si on vysvetľoval s L., že prečo ho napadol, k ním pristúpil A. a snažil sa ho vyviesť z miestnosti. On ho neuposlúchol, nereagoval na to, preto A. dal facku poškodenému, poškodený spadol asi na bok, na stoličky, ostal tam ležať. Nazbierali sa tam ľudia, obžalovaný odišiel, na nič bližšie si nespomína. Pokiaľ tam bol on, nikto iný fyzicky poškodeného nenapadal, ani nenapadol. Je pravdou, že keď poškodený ležal na zemi sťažoval sa na bolesti, o čo konkrétne išlo nevie. Potom čo obžalovaný dal poškodenému facku, ten spadol na zem a nikto iný ho už nenapadol. K poškodenému najsamprv pristúpili návštevníci zábavy, až potom jeho známi. Zrejmý rozpor v ich výpovediach, teda potom, čo dal obžalovaný facku poškodenému, ten hneď spadol medzi stoličky a nie ako vypovedal obžalovaný, že poškodený spadol až potom, čo sa snažil obžalovanému jeho úder opätovať ten sa mu uhol a ten dostal balans a spadol na stoličky. Svedkyňa B. A. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Potvrdila, že počas toho, ako sa rozprával L. s G., pristúpil k ním obžalovaný, vyčítal Fedorovi jeho správanie a žiadal ho, aby opustil miestnosť, on ho neuposlúchol a preto, aby zjednal poriadok, mu vrazil facku, ten stratil rovnováhu, nie hneď, ale po chvíli sa zamotal medzi stoličky a spadol. Keď spadol, pristúpil k nemu G. , pýtal sa ho čo mu je. Keďže mu vulgárne nadával odišla preč do výčapu. Keď odchádzala, schádzali sa ľudia. Najsamprv prišli domáci a až potom známi poškodeného S. a pani Z., mladšiu Z. na zábave nevidela. Keď prišli domáci k poškodenému, neviem čo sa dialo. Počas vyšetrovania, sa od miestnych v obci, priamo od chlapcov menom D. a M. dozvedela, keďže sa mali o tom pred ňou baviť, že mali kopať do poškodeného. Taktiež vypovedala rozdielne ako obžalovaný a teda, tiež nevidela, aby chcel poškodený úder obžalovanému opätovať. Taktiež nikto iný, v čase, kedy tam bola poškodeného nenapadol. V prípravnom konaní bol vypočutý K. T.. K samotnému skutku nič podstatne neuviedol, útok na poškodeného nevidel, prišiel k poškodenému až v čase, kedy bol zranený. Bolo mu divné, že obžalovaný sa najsamprv zo sály v tom čase vytratil a vrátil sa už úplne na konci, keď už boli všetci návštevníci preč, ako aj rýchla záchranná služba s poškodeným a políciou. Taktiež počul od známych poškodeného, že zranenie mu mal spôsobiť obžalovaný
Poškodený A.. A. L. na svojich tvrdeniach ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní taktiež zotrval. Potom, čo odchádzal z tanečnej zábavy v obci Chotča po predchádzajúcich fyzických potýčkach viacerých osôb, v čase asi 02.45 hod. spolu s Z. S. W. A. Z.. On bol pri odchode na ľavej strane od vchodových dverí, Z. S. W. A. Z. už boli vonku. Pri odchode ho zadržal Z. G., stáli oproti sebe tvárou tvár a na to prišiel z pravej strany obžalovaný, postavil sa medzi nich, pozrel sa na neho, obišiel ho, on si ho nevšímal, komunikoval s G., nevie presne, či ho kopol alebo mu na nohu skočil, ale zo strany odkiaľ úder prišiel videl stáť obžalovaného a nikto iný tam nebol. Zostal ležať na zemi, asi obžalovaný alebo slečna, ktorá stála s G. pri ňom, sa pri ňom pristavili, či sa mu niečo nestalo. Poslal ich preč, na to vstúpili do miestnosti jeho známi Z. S., A. Z. a jej dcéra K. Z. a on im hneď vravel, aby zadržali obžalovaného a ukazoval im, že ktorý to je, lebo ten ho napadol. Keď k nemu prišli, v tej miestnosti ešte stále bol obžalovaný, aj napriek tomu im však ušiel. Ten večer požíval alkoholické nápoje, vypil asi 8 poldeci tvrdého alkoholu. Tri mesiace musel používať barly.
Výpoveď poškodeného čiastočne potvrdili výpovede jeho známych Z. S., A. Z. a jej dcéry K.X. Z., ktorí s ním boli na zábave, avšak priamo pri samotnom incidente neboli.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok Z. S., ktorý zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. On pritom nebol, ako bol poškodený napadnutý. Spolu s pani Z. a s jej dcérou a s poškodeným odchádzal z miestnosti. Chcel byť pri nich, pretože poškodeného chceli napadnúť miestni chlapci, ktorí chceli ďalej pokračovať vo fyzickom napadaní, no ako vychádzali von, poškodený sa im stratil. Najsamprv ho hľadal vonku a potom, keď prišiel do sály, videl ho ležať na zemi v bolestiach. Pri ňom stáli G. s obžalovaným, keď k ním prišiel, pýtal sa poškodeného, čo sa stalo. Povedal mu, že ho kopli do nohy a na otázku kto, on ukázal na obžalovaného, obžalovaný do neho skákal, čo s ním má spoločné. Z osôb, ktoré sa tam pohybovali poznal len O. A., starší brat obžalovaného. A. Z. zavolala políciu, s ňou prišla aj záchranka, ktorá z tohto miesta na nosidlách odniesla poškodeného, ktorý nemohol vstať, nemohol sa z miesta pohnúť, až pokiaľ ho neodviezla záchranka, celý čas bol pri ňom a v dostatočnej blízkosti, takže jednoznačne prehlásil, že od momentu, kedy bol pri ňom, nikto iný poškodeného fyzicky nenapadol. Pani a slečna Z. prišli po ňom do miestnosti po malej chvíľke. Keď k nemu prišiel, poškodený mu prstom ukazoval, že ktorý z prítomných ho napadol. Od samého začiatku uvádzal obžalovaného. Potom aj potvrdil, že to bol ten malý nízky, čoho napadal aj jeho, pričom ukázal presne na neho prstom, aj napriek tomu, že tam bolo veľa ľudí. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá A. Z., ktorá zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Potom, čo odchádzali z kultúrneho domu, ona, dcéra K., poškodený a svedok S., spoločne so S. zaregistrovali, že chýba poškodený L., preto ho hneď S. išiel hľadať. Ona išla na toaletu a z tejto hneď do miestnosti, kde prebiehala zábava, kde videla, ako leží na zemi poškodený L. a pri ňom stáli ľudia. V jeho blízkosti stáli aj svedok G., jeho priateľka. Keď sa k nemu sklonila, ten jej vravel, že ten malý v čiernom tričku ho napadol, pričom keď som sa otočila, už ho nevidela. Na osobu obžalovaného ju upozornil svedok S.. Poškodený mal veľké bolesti, bola pri ňom až do príchodu prvej pomoci.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj K. Z., ktorá zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedla, že spoločne odchádzali ona, jej mama a svedok S. a poškodený. Vonku pred budovou zistili, že im chýba poškodený L.. Hneď ho šli hľadať a maximálne po minútke, po svojej matke, vošla taktiež do sály a tam videla ako L. leží na zemi a ľudí, ktorí to sledovali. Keď sa pýtala poškodeného, čo sa stalo, ten jej vysvetlil, že nejaký chlapec v čiernom tričku ho napadol, pričom ho to veľmi bolelo. V prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný bol prítomný ešte v sále, keď tam vošla, videla poškodeného na zemi. Na hlavnom pojednávaní už si tým istá nebola, avšak po prečítaní tejto časti výpovede zotrvala na tom, že tam obžalovaný bol. Nespomína si presne na mená miestnych osôb, ktorí tam boli, keď tam prišla, avšak jeden, ktorý ma prezývku S., jej nepriamo naznačil, že útočníkom bol práve obžalovaný, teda ten v čiernom tričku, brat tej blondíny, ktorú označila ako B. A., keďže vtedy mala blond vlasy. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec A.. A. D. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý v rámci prípravného konania podal odborné vyjadrenie k diagnostikovaným zraneniam poškodeného, k mechanizmu ich vzniku, pričom na záveroch tohto odborného vyjadrenia zotrval, ako aj na svojej výpovedi v prípravnom konaní. Zo zdravotnej dokumentácie a vyšetrením poškodeného zistil, že menovaný utrpel zlomeninu vnútornej časti jabĺčka a čiastočne roztrhnutie skríženého väzu ľavého kolena. Uvedené poranenia boli spôsobené tupým predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na oblasť ľavého kolena, veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stáť s najväčšou pravdepodobnosťou pri kopnutí nohou druhej osoby, do oblasti ľavého kolena poškodeného. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu a následne aj rehabilitačnú liečbu, spojenú s operačným ošetrením poškodeného v časti kolena. Hospitalizáciu v nemocnici, užívanie liekov proti bolesti, infekcií, zrážaniu krvi, kľud na lôžku, chôdzu za pomoci barly, následne intenzívnu rehabilitáciu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza v danom prípade za 5 -6 mesiacov.
Vylúčil ako mechanizmus vzniku zranenia poškodeného jeho pád na predmetné stoličky, nakoľko ide o mladého človeka a takýto ľudia v jeho veku nemávajú sklon vzniku takýchto poranení len jednoduchým pádom na zem. Pri vzniku takéhoto zranenia dochádza k okamžitému zablokovaniu kolena a prudkej bolesti, ktorá zabraňuje ďalšiemu pohybu osoby a teda, túto nohu v rámci pohybu z dôvodu intenzívnej bolesti nie je schopná ovládať a nie je teda schopná ani žiadneho pohybu. Na vznik uvedeného zranenia je potrebné vyvinúť veľkú silu a prudkosť, čo nie je možné dosiahnuť pri jednoduchom páde na stoličku. Z dôvodu krátkej vzdialenosti medzi kolenom a stoličkou, je možne teoreticky pripustiť, že v prípade nárazu počas behu, do pevnej prekážky by mohlo dôjsť k podobnému poraneniu, avšak vychádzajúc popisu skutkového deja malo dôjsť k nárazu do stoličky, ktorá nebola pripevnená pevne o zem, a poškodený ani nebežal, ale stál.
V danom prípade mohlo dôjsť k polooblúkovitému pohybu ľavej dolnej končatiny obžalovaného s následným dopadom v časti nohy, najpravdepodobnejšie v priehlavku alebo chrbta nohy - zadnej plochy nohy, na oblasť ľavého kolena, na ktorom bola prenesená váha poškodeného s následným vznikom poranenia. Pripustil, že s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo takéto zranenie vzniknúť aj v prípade, ak by poškodený ležal na zemi a niekto mu na nohu skočil.
Ďalej bližšie vysvetlil, že v prípade liečby vzniknutých zranení poškodeného došlo bez jeho zavinenia vzniku komplikácií a to takých, že poškodený sa napokon liečil tak, ako sám znalec predpokladal v znaleckom posudku 5 -6 mesiacov. V prípade, ak by tieto komplikácie pri rehabilitácií poškodeného, ktorú on riadne vykonával, nevznikli, s najväčšou pravdepodobnosťou by dĺžka liečby v danom prípade zodpovedala liečbe do 6 týždňov. Vzniknuté komplikácie boli spôsobené vznikom rozsiahlych zrastov počas hojenia po prvom chirurgickom zákroku, pričom týmto nebolo možné v rámci liečby predísť. Je to vec, ktorá sa proste stáva. Preto bolo nevyhnutné opätovne poškodeného operovať. Ak by týmto komplikáciám nedošlo, liečba by v danom prípade, ako už bolo konštatované, s najväčšou pravdepodobnosťou trvala do 6 týždňov.
V prípravnom konaní bol vypočutý zástupca poškodenej strany a to Všeobecnej zdravotnej poisťovne A.. Z. F., ktorý uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej sume 3 287,04 eura, pričom tento nárok bol bližšie špecifikovaný aj písomným návrhom na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom konaní. Obdobným spôsobom bol uplatnený nárok zástupcom poškodenej strany sociálnej poisťovne M. K. a to v celkovej sume 1 866,10 eura. Návrhy oboch zástupcov poškodených strán boli na hlavnom pojednávaní riadne prečítané. Prostredníctvom splnomocnenca poškodený uplatnil na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody v celkovej sume 4075,70 eur s odvolaním sa na závery lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia A.. O. I..
Súd vychádzajúc s hore uvedených dôkazov, ktoré zhodnotil jednotlivo, ale aj v ich súhrne neuveril obhajobe obžalovaného. Súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede poškodeného, nakoľko ich v totožnom obsahu potvrdzujú výpovede nestranných svedkov, znalecké dokazovanie a ďalšie listinné dôkazy.
Je predsa zrejmý rozpor vo výpovediach obžalovaného a svedkov Z. G. a jeho sestry B. A., a to aj po vykonanej konfrontácii, teda potom, čo dal obžalovaný facku poškodenému, ten hneď spadol medzi stoličky podľa verzie G., resp. dostal balans a až potom spadol medzi stoličky podľa verzie jeho sestry a nie ako vypovedal obžalovaný, že poškodený spadol až potom, čo sa snažil obžalovanému jeho úder opätovať, ten sa mu uhol a ten dostal balans a spadol na stoličky. Obaja zhodne, taktiež vypovedali, že nikto iný, v čase, kedy tam boli pri poškodenom, poškodeného nenapadol. Súd neuveril obhajobe obžalovaného a verzii, že počas vyšetrovania sa dopočul nepriamo od svojej sestry, ktorá sa to tiež dopočula tak, že chlapci z ich obce D. a M. sa medzi sebou rozprávali v krčme, že do na zemi ležiaceho poškodeného kopali, okrem iného aj oni. Súdu nie je zrejmé, prečo túto skutočnosť nepredložili ako dôkaz v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, ale až na hlavnom pojednávaní, keď jasne uviedli, že sa o tom mali dozvedieť ešte počas vyšetrovania. Túto skutočnosť aj napokon popierajú ich samotné výpovede, keďže svedok G., ktorý najsamprv po zákonom poučení v prípravnom konaní odmietol vypovedať, už na hlavnom pojednávaní predsa podrobne popísal, čo sa malo stať a jednoznačne vylúčil, aby počas s celej doby ako bol z poškodeným, aby tohto okrem obžalovaného, niekto iný napadol, čo potvrdila, aj samotná B. A. až do doby pokiaľ sa tam zdržiavala. Naopak poškodený zotrval na svojej výpovedi ako v prípravnom tak na hlavnom pojednávaní presne popísal, kto ho napadol, ako ho napadol, kto bol priamym svedkom tohto napadnutia, ako aj kto bol svedkom udalostí po samotnom napadnutí, keď mu už bolo spôsobené zranenie a nemohol sa postaviť. Svedkovia, ktorým to popísal, vypovedali taktiež totožne ako v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní, pričom ich výpovede až na malé odchýlky, presne a bez pochybností opisujú skutočnosti rozhodné a teda popis ako poškodený im označil útočníka, a ako ho mal útočník napadnúť. Preto pri takto ustálenom skutkovom stave súd má dôvodne za to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané, že dňa 25.04.2011 v čase okolo 03.00 hod. počas tanečnej zábavy v kultúrnom dome v obci T., F.. S. fyzicky napadol A.. A. L. tak, že ho rukou udrel do oblasti tváre a neskôr pri vchode do sály ho kopol do oblasti ľavého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem a utrpel zlomeninu vnútornej časti ľavého jabĺčka a čiastočné roztrhnutie predného krížneho väzu ľavého kolena s následnou dobou liečenia a práceneschopnosti až do 31.10.2011, spojenú však s nepredvídateľnými komplikáciami pri rehabilitácii bez zavinenia poškodeného, bez existencie ktorých, by predpokladaná doba liečenia uvedených zranení bola do 6 kalendárnych týždňov, čím svojím konaním sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. l Tr. zákona.
Po vyjadrení znalca, o nepredvídateľných komplikáciách pri liečbe poškodeného, ktoré nezavinil poškodený, ale ktoré niekedy pri takomto type zranenia a následnej rehabilitácii vznikajú, súd poukazujúc na následnú liečbu poškodeného po ďalšej operácii, konštatuje, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutými zraneniami poškodeného v súvislosti s konaním obžalovaného a to v rozsahu celej následnej liečby a teda vzniknutým následkom, zraneniami a ich liečbou až v trvaní niečo cez 6 mesiacov, ktorá by bola zhrnutá zavinením obžalovaného a to aj nedbanlivostným. Sám znalec predsa niekoľkokrát zopakoval, že nebyť tých komplikácií, liečba v danom prípade by trvala z najväčšou pravdepodobnosťou do 6 týždňov. Súd preto nekvalifikoval konanie obžalovaného, ako tomu bolo v obžalobnom návrhu, aj ako ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, keďže táto skutková podstata predpokladá také nedbanlivostne zavinené konanie páchateľa, ktoré má za následok spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, ktorá zase predpokladá minimálne liečbu nad 6 týždňov.
Podľa § 129 ods. 1 Tr. zákona pod skupinou osôb rozumieme na účely tohto zákona najmenej tri osoby.
Spáchaním týchto prečinov obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane zdravia človeka a taktiež záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.
Obžalovaný konal úmyselne a to formou nepriameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. b/ Tr. zákona, keďže vedel, že ak kopne poškodeného takou intenzitou a na takéto miesto na tele, môže mu ublížiť na zdraví spôsobením popísaných zranení a súčasne dopustiť sa výtržnosti tým, že napadol iného a teda narušiť verejný pokoj a poriadok, pričom sa takýmito následkami svojho konania bol uzrozumený.
Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť za vinu kladených prečinov obžalovanému, vyššia než nepatrná.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené s spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
Čo sa týka spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku súd bral do úvahy výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že typovo obdobnej trestnej činnosti a to hlavne po ustálení, že jeho konanie nie v príčinnej súvislosti zo spôsobenými zraneniami, ktoré by mali za následok liečbu 5 -6 mesiacov, ale len predpokladanú dobu liečby z najväčšou pravdepodobnosťou do 6 týždňov.
Ďalej obžalovaný sa svojím konaní dopustil úmyselného trestného činu vo forme nepriameho úmyslu, ako už bolo spomínané.
Taktiež súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona a teda, že pred spáchaním trestného činu viedol obžalovaný riadny život. Priťažujúce okolnosti tak, ako sú taxatívne vymenované v ustanovení § 37 Tr. zákona súd nezistil.
Súd pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov zistil, že obžalovaný je v súčasnosti slobodný, žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, usporiadaným spôsobom života, je živnostníkom. Nebol doposiaľ súdne trestaný, ani riešený v priestupkovom konaní.
Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správania, príčiny ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil proti právneho konania. Opierajúc o zistené skutočnosti je zrejmé, že prognóza možnosti nápravy páchateľa je pozitívna vzhľadom na jeho doterajšie správanie, trestnoprávnu minulosť, ako aj skutočnosť, že žije v rodinnom dome spolu s rodičmi a že toto jeho správanie bolo len chvíľkovým vybočením s doterajšieho usporiadaného spôsobu života.
Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, tak ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, má za to, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu postačí uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Pri výmere trestu súd prihliadol na poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu a pomery obžalovaného, ako aj pozitívnu prognózu možnosti jeho nápravy a preto mu uložil trest odňatia slobody pri polovici tretine trestnej sadzby trestu odňatia slobody ktorá je v danom prípade pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák., ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. l Tr. zák. až dva roky. Súd samozrejmé trest ukladal v súlade s pravidlami uvedenými v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. a teda uložil trest úhrnný. Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne určil skúšobnú dobu na dolnej polovici trestnej sadzby na jeden rok postupujúc podľa ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. l Tr. zák.
Súd taktiež postupujúc podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného A.. A. L., a spoločnosti Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. krajská pobočka Prešov, so sídlom Kúpeľná 5, Prešov, a Sociálnu poisťovňu, pobočka Prešov, so sídlom Masarykova 1, Prešov 1 odkázal na s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a to z dôvodov už skôr uvádzaných. V danom štádiu dokazovania nie je možné jednoznačne a bez pochybnosti ustáliť, že za všetky zranenia ako sú konštatované v diagnóze lekárskeho posudku o bolestnom A.. O. I. v príčinnej súvislosti nesie zodpovednosť aj obžalovaný, lebo ako je konštatované v tomto lekárskom posudku sú posudzované aj následné komplikácie vzniknuté pri rehabilitácii poškodeného a bolesť spôsobená ďalšou operáciou. Z obdobne pochopiteľného dôvodu súd nemôže v nadväznosti na to akceptovať aj spoločnosťami Všeobecná zdravotná a Sociálna poisťovňa písomne vyčíslené náklady spojené z liečbou poškodeného.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.