Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-30-2012.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, L. L., zastúpenej URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti odporcovi H. Y., nar. XX. XX. XXXX,. bytom V. XX, t. č. Y. K., zastúpeného JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, Horná č. 41, Banská Bystrica, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/259/2011 - 48 zo dňa 21. 12. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky titulom príspevku na rozvedenú manželku mesačne sumou 120,- eur od 24. 10. 2011. Súd tak rozhodol na základe zistenia, že navrhovateľka je osamelou matkou starajúcou sa o výchovu dvoch detí, v dôsledku čoho do určitej miery má obmedzenú možnosť riadne sa zamestnať a aj keď sa dokázala zamestnať, jej súčasný priemerný mesačný čistý príjem neumožňuje jej zabezpečovať dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb rodiny. Súd konštatoval, že od rozvodu manželstva účastníkov príjem odporcu sa zvýšil na 5.000,- CHF a preto je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na úhradu potrieb navrhovateľky sumou 120,- eur. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky domáhajúcej sa určenia príspevku v sume 330,- eur mesačne zamietol ako nedôvodný. Žiadnemu z účastníkov súd právo na náhradu trov nepriznal, lebo v konaní mali len čiastočný úspech.
Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol odporca, lebo navrhovateľka nie je osamelá matka s obmedzenou možnosťou zamestnania, ktorá okrem vlastného príjmu zo zamestnania, vdovského príspevku, rodinných prídavkov, sirotského príspevku na jedno maloleté dieťa a výživného pre spoločné maloleté dieťa s odporcom, zdieľa spoločnú domácnosť s K. K.. Navrhovateľka mesačne disponuje príjmom, ktorý pokryje všetky odôvodnené potreby jej, ako aj maloletých detí. Navrhovateľka podľa odporcu nepreukázala opodstatnenosť podaného návrhu. Odporca nesúhlasil so záverom súdu, že navrhovateľka sa sama stará o dve maloleté deti, z ktorých jedno a spoločné dieťa s odporcom je v útlom veku a nemožno ho nechať samé. Odporca poukázal, že jeho rodina je vždy pripravená sa o dieťa postarať s láskou a nadšením tak, ako to u starých rodičov a blízkej rodiny býva. Vždy, keď to navrhovateľke vyhovuje, maloletého syna opatruje stará matka, starý otec alebo sestra odporcu. Navrhovateľka svoje postavenie bývalej manželky odporcu a matky spoločného dieťaťa zneužíva a dieťa im odmieta prenechávať na viac dní. Tu vzniká otázka, či navrhovateľka v takomto prípade nebráni styku maloletého s vlastnou rodinou zámerne, aby mala dôvod sa dožadovať na súde výživného pre svoju osobu. Súd nesprávne vyhodnotil vzájomné porovnanie majetkových pomerov účastníkov
konania. Pre objektívne rozhodnutie súdu nestačí jednoduchá konštatácia v zmysle, že príjem odporcu vzrástol a tento je nepomerne vyšší ako u navrhovateľky. V tejto súvislosti je významnou skutočnosťou, že navrhovateľka má nepomerne nižšie náklady na život ako odporca. Navrhovateľka môže využívať veľa výhod domáceho prostredia, ktoré sa predovšetkým týkajú výhodných cien potravín, drogérie, veľkých rodinných nákupov, oblečenia v porovnaní s odporcom, ktorý ako cudzí štátny občan vo Y. je neustále konfrontovaný s cudzím prostredím, vysokými cenami nájomného, služieb, potravín a ďalekým cestovaním za rodinou. V čase dohody rozvedených manželov o poskytovaní príspevku odporcu pre navrhovateľku bola iná situácia, lebo v tom čase odporca bol zdraý, jeho príjem pokrýval jeho potreby tak, že by bolo možné poskytnúť navrhovateľke príspevok na jej výživu pre prípad, že si svoje potreby nebude vedieť zabezpečiť sama. V tom čase navrhovateľka nepracovala, bola na materskej dovolenke s maloletým H., odporca pracoval omnoho viac než je tomu teraz a preto aj výška jeho príjmu bola určená uvedeným množstvom vykonanej práce. Odporca sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že nedoplatky, ktoré vinou navrhovateľky musí uhrádzať, si zavinil sám. Keď na účet navrhovateľky zasielal finančné prostriedky s tým, že ona z týchto prostriedkov uhradí jeho záväzky v Slovenskej republike, konal v dobrej viere a o tom, že tak neurobila, sa dozvedel až z exekučnej výzvy daňového úradu. Tvrdenie navrhovateľky, že si odporca neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému H. je nepravdivé a účelové s cieľom poškodiť jeho osobu a zdiskreditovať ho pred súdom. Navrhovateľka aj napriek vedomosti o jeho súčasných zdravotných problémoch a zmene jeho pomerov sa rozhodla postupovať daným spôsobom. Odporca je presvedčený, že podaným návrhom sa navrhovateľka v skutočnosti domáha istej kompenzácie výživného aj pre svoju prvorodenú dcéru, na ktorú poberá príspevok vo výške 26,- eur, čo určite nepokryje jej základné životné potreby. Okrem toho maloletému H. v súčasnosti vo veku X rokov odporca poskytuje nadštandardne vysoké výživné vo výške 200,- eur mesačne. Maloletý H. je zdravý, netrpí žiadnym ochorením takého druhu, aby sa o neho nemohol v čase otcovej neprítomnosti postarať člen jeho primárnej rodiny a uľahčiť tak situáciu navrhovateľky. Navrhovateľka je tiež zdravá, odporca nemá vedomosť o vážnom ochorení, ktoré by ju obmedzovalo v osobnom živote, či zamestnaní tak, ako sa to stalo v súčasnosti jemu. Odporca uviedol, že je práceneschopný z dôvodu vážneho úrazu ruky, pričom aj jeho snúbenica je práceneschopná z dôvodu tehotenstva, starajúca sa o maloletého syna. Odporca sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že u navrhovateľky pretrváva zákonný dôvod na poskytovanie príspevku pre rozvedeného manžela v zmysle zákona o rodine, nakoľko táto je riadne zamestnaná, zdravotne plne spôsobilá, žijúca s inou dospelou osobou v spoločnej domácnosti so širokým rodinným zázemím aj zo strany rodiny odporcu, s vysokým mesačným výživným pre spoločného maloletého zdravého syna. Pretože okresný súd nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti posudzovaného prípadu a to najmä súčasné osobné, majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti navrhovateľky aj odporcu a pretože priznanie takéhoto nároku navrhovateľke odporuje dobrým mravom, odporca žiadal, aby na podklade jeho odvolania a preskúmania doterajšieho stavu konania odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietne, alternatívne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení považovala rozsudok okresného súdu za spravodlivý aj napriek tomu, že jej návrhu v celom rozsahu súd nevyhovel. Navrhovateľka s ohľadom na dôvody odvolania a tvrdenia odporcu nepovažuje tieto za relevantné, ktoré by mali smerovať k zmene rozsudku v jej neprospech a zamietnutiu návrhu ako celku. Ak aj odporca poukazoval na rôzne tvrdenia smerujúce k výsledku ním požadovanému zamietnutiu návrhu, potom tieto boli nepreukázané, prípadne v rozpore s predloženými dôkazmi. Navrhovateľka v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami nad rámec dokazovania prvostupňového súdu o údajnom jej spolužití s inou osobou. Rovnako sa nestotožnila s tým, že by sa jednalo o priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi., lebo sa snaží tak ako je to len možné, aby zabezpečila riadny chod svojej domácnosti a postarala sa o deti, z ktorých jedno má práve s odporcom. Rôzne účelové tvrdenia odporcu sú nepodložené, ich jediným cieľom je za každú cenu dosiahnuť stav, ktorý mu vyhovuje. Nezanedbateľný nárast príjmov preto viac menej tlmí práceneschopnosťou, hoci sa jedná stále o tak vysoký príjem, ktorý je postačujúci vo všetkých smeroch. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny s tým, že náhradu trov odvolacieho konania nepožadovala.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu s poukazom na ust. § 213 ods. 2 OSP, podľa § 220 OSP zmenil.
V prejednávanej veci bolo nesporné, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/105/2010 - 31 zo dňa 21. 09. 2010. Z ich manželstva pochádzajúci maloletý H., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2010. Navrhovateľka okrem maloletého H. má v opatere dcéru G., nar. XX. XX. XXXX pochádzajúcu z jej predchádzajúceho manželstva. Navrhovateľka pracuje ako R. v G. O. X. R. J. L. L. s priemerným zárobkom 335,37 eur mesačne. Preukázané bolo, že je vlastníčkou dvojizbového bytu a motorového vozidla. Odporca pracuje ako H. v zahraničí s príjmom, ktorý sa pohybuje v rozpätí od 4.897,- do 5.739,- CHF. Okrem maloletého H. odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine základnou podmienkou pre plnenie vyživovacej povinnosti po rozvode manželstva je, aby rozvedený manžel, ktorý výživné požaduje, nebol schopný živiť sa vlastnou prácou. Pre stanovenie danej vyživovacej povinnosti rozvedených manželov platia teda iné hľadiská ako pre vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Vyživovacia povinnosť v tomto prípade je podmienená tým, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. Pri rozhodovaní o priznaní príspevku súd skúma, či by to nebolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom vychádza vždy zo zhodnotenia manžela v priebehu celého manželstva vo všetkých súvislostiach, s prihliadnutím k plneniu povinností, ktoré sú obsiahnuté v ust. § 18 Zákona o rodine. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je však vždy potrebné prihliadať aj na hľadiská uvedené v ust. § 75 Zákona o rodine. Podľa uvedeného ustanovenia pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z hľadiska uvedeného ustanovenia zákona, odôvodnenosť potrieb oprávnenej osoby treba posudzovať so zreteľom na konkrétne potreby tejto osoby, pričom významným faktorom sú i možnosti oprávnenej osoby uspokojovať svoje vlastné potreby zo svojich vlastných prostriedkov s prihliadnutím na jej sociálne postavenie, vek a zdravotný stav.
Odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 OSP vyzval účastníkov konania prostredníctvom ich právnych zástupcom k inému možnému právnemu posúdeniu veci. V reakcii na túto výzvu účastníci zotrvávali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
Odvolací súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nie sú splnené zákonné podmienky citovaných zákonných ustanovení pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela na strane navrhovateľky. Podľa názoru odvolacieho súdu, priznanie tohto príspevku by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosti, za ktorých účastníci uzavreli manželstvo s prihliadnutím na jeho priebeh a krátku existenciu. Odvolací súd považuje príjem, ktorý v súčasnosti navrhovateľka poberá za primeraný na krytie jej životných potrieb. Navrhovateľka v priebehu odvolacieho konania nepreukázala existenciu zákonnej podmienky, t. j. neschopnosť sama sa živiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o povinnosti platenia príspevku na rozvedeného manžela neprihliada sa na to, aby hmotná a kultúrna úroveň rozvedených manželov bola zásadne rovnaká, ako je to v prípade určenia výživného na nerozvedeného manžela, ale na to, či príjem rozvedeného manžela, ktorý o príspevok žiada, je primeraný a postačuje na uspokojenie jeho životných potrieb primeraných veku, zdravotnému stavu, spôsobu života a pod.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, pretože navrhovateľke na ich náhradu vzhľadom na výsledok konania nárok nevznikol, a odporca v zmysle § 151 ods. 1 OSP návrh nepodal.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.