Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-408-2011.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Subarea
35C/408/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: T. D., N.. X.X.XXXX, A.: P. X, XXX XX K., o zaplatenie 164,37 € s príslušenstvom
rozhodol:
1. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 164,37 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
3. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 € na účet Okresného súdu Košice I., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 164,37 € a k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodňoval tým, že manželka žalovaného V. D. poberala do žalobcu starobný dôchodok 191 € vo výplatnom termíne 2. dňa v mesiaci, z ktorej sumy sa vykonávali mesačne exekučné zrážky 26,23 €. Dňa XX.X.XXXX manželka žalovaného zomrela. Keďže podľa § 116 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa dôchodkové dávky vyplácajú v pravidelných lehotách, pričom deň splatnosti určuje sociálna poisťovňa, starobný dôchodok zomrelej manželke žalovaného patril do 1.10.2009. napriek tomu žalovaný prevzal po smrti manželky podľa oznámenia Pošty 040 22 Košice 22 zo dňa 13.11.2009 v zmysle kvitančného listu na výplatu dôchodku manželke žalovaného, splátku starobného dôchodku zomrelej manželky dňa 2.10.2009, kedy bola poštou overená aj jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu. Žalovaný tým, že neoprávnene prevzal dávku dôchodkového poistenia v sume 164,37 €, sa neoprávnene obohatil v zmysle § 451 OZ o túto sumu, ktoré obohatenie musí žalobcovi vydať.
Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Podľa § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 153b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
Podľa § 153b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená dňa 7.3.2012 spolu s uznesením, ktorým ho súd vyzval, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k návrhu na začatie konania a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ho zároveň poučil, že ak túto povinnosť uloženú uznesením žalovaný bez vážneho dôvodu nesplní, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p..
Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 19.6.2012 nedostavil aj napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 24.5.2012, svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnil a preto súd v zmysle § 110 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec v jeho neprítomnosti a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo žiadosti o vdovecký dôchodok žalovaného doručený žalobcovi dňa 29.10.2009 súd zistil, žalovaný požiadal o vdovecký dôchodok z dôvodu úmrtia jeho manželky V. D., D. F. XX.X.XXXX.
Z kvitančného listu súd zistil, že dňa 2.10.2009 žalovaný prostredníctvom Pošty Košice 22 prevzal za manželku V. D. starobný dôchodok v sume 164,37 € a túto žalobcovi nevrátil aj napriek výzvam žalobcu zo dňa 19.7.2010, 18.10.2010 a 27.12.2010, ktoré žalobca prevzal v dňoch 23.7.2010, 20.10.2010 a 30.12.2010.
Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 2.10.2009 prevzal prostredníctvom pošty splátku starobného dôchodku za svoju už v tom čase zomrelú manželku V. D. vo výške 164,37 €. Nakoľko v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov na uvedené konanie nebol oprávnený, týmto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinný takto prijaté finančné prostriedky vydať žalobcovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 164,37 € je dôvodný a tomuto vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a i keď úspešný žalobca by mal právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov /ďalej len citovaný zákon/, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, od poplatku sú oslobodení: a) Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolenia, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.
Podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.
Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.
Nakoľko žalobca je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení oslobodený od súdneho poplatku, súd s poukazom na § 2 ods. 2 citovaného zákona rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I.
Poučenie:
Proti prvému výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.