Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/157/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu J.P.V.K. SROS, spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2266, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 561 241, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: VÝTAHY RENOVALIFT, s.r.o., so sídlom Žižkova 601/42, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 216 63 331, podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: VÝTAHY RENOVALIFT, s.r.o. podnik zahraničnej osoby, so sídlom Hlavná 448, 010 09 Žilina – Bytčica, IČO: 36 426 661, právne zastúpený: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, o zaplatenie 32.760,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. -167 zo dňa 24. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -167 zo dňa 24. augusta 2023 opravuje v záhlaví tak, že obchodné meno právneho zástupcu žalovaného správne znie „RYBÁR advokát s.r.o.“

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -167 zo dňa 24. augusta 2023 v napadnutej časti druhej výrokovej vety potvrdzuje.

III. Žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete konanie zastavil a v druhej výrokovej vete rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.760,- Eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému demontovaný osobný výťah typ ALFA HYDRO 400/05, výrobné číslo 373100220. Pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 17.02.2023 strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania a prerušenie konania z dôvodu mimosúdneho rokovania sporových strán. Súd prvej inštancie konanie prerušil podľa (ďalej len „“). Keďže žiadna zo sporových strán nepodala do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že vzhľadom na dôvod zastavenia konania, ktorým bolo nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote, procesné zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán mohla podať návrh na pokračovanie v konaní. V zmysle ustanovenia a contrario potom žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie proti jeho druhej výrokovej vete zo zákonných dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná plnú náhradu trov prvostupňového konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci procesné zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany. Poukázal na to, že kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala (akého výsledku konania sa domáhala) a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana návrh na pokračovanie v konaní nepodala. Pokiaľ nie je preukázané, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalujúcou stranou bolo odôvodnené správaním žalovaného, potom nie je možné nachádzať procesné zavinenie na zastavení konania u žalovaného. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanú peňažnú pohľadávku oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému označený osobný výťah. Medzi účastníkmi konania nedošlo ani po prerušení konania k mimosúdnej dohode, žalovaný ani čiastočne neuspokojil žalovanú pohľadávku. Vzhľadom na procesné postavenie žalovaného v konaní a jeho obranu proti uplatnenému nároku, je nelogické, aby žalovaný podával návrh na pokračovanie v konaní. Bolo povinnosťou žalobcu, ak tento naďalej považoval žalobu za podanú dôvodne, podať návrh na pokračovanie v konaní, o to viac za situácie, keď k mimosúdnej dohode nedošlo a uplatnený nárok nebol ani sčasti žalovaným uspokojený. Pokiaľ tak žalobca neučinil, podľa presvedčenia žalovaného de facto zobral žalobu späť. Žalovaný bol teda v konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré bol nútený vynaložiť len z dôvodu, že ho ako žalovaného žalobca v žalobe označil, avšak v konaní následne riadne nepokračoval.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu v súdenej veci zhodne navrhli odročiť pojednávanie nariadené na deň 17. 02. 2022 ešte pred jeho otvorením za účelom vedenia mimosúdnych rokovaní. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným v prítomnosti strán konanie prerušil a poučil ich o následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote. Žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie následne napadnutým rozhodnutím konanie zastavil podľa , pretože žiadna zo strán do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní nepodala.

7. Podľa , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

8. Podľa , ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

9. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. V ustanovení je upravený osobitný prípad prerušenia konania, ktorý je vyvolaný zákonom predpokladanou zhodnou aktivitou sporových strán, a to zhodným návrhom sporových strán na prerušenie konania alebo zhodným návrhom na odročenie pojednávania. Najčastejším dôvodom pre podanie takéhoto návrhu je snaha strán sporu o mimosúdne vyriešenie veci. V takomto prípade je súd povinný konanie najmenej na 3 mesiace prerušiť. V prerušenom konaní podľa následne môže súd pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán podaným najneskôr do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ( ). Ak potom návrh na pokračovanie v konaní ktoroukoľvek zo strán sporu nie je podaný do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie obligatórne zastaví ( in fine). Keďže sa

jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ), súd pri zastavení konania rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle a skúma, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 je aj to, že strana, ktorá v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s prebiehajúcim konaním. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia vyjadrenou v ustanovení . Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane konania na náhradu trov, ktorý sa v civilnom sporovom konaní uplatňuje, vyplýva zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, v rámci ktorého účastníci tohto konania vystupujú ako vzájomní odporcovia, uplatňujúci protichodné záujmy. Úspech jednej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu. Ak je strana v konaní úspešná, v zásade platí, že jej procesný odporca jej musí nahradiť náklady, ktoré jej v konaní účelne vznikli, pretože by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka sporového konania tým, že bol nútený sa pred súdom brániť uplatnením žaloby alebo proti žalobe. V zmysle platných procesných ustanovení platí, že kto zavinil zastavenie konania, nemal vo veci úspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady nákladov konania pričíta strane sporu v opačnom procesnom postavení. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom procesne zavinené, súd prizná náhradu nákladov konania protistrane. Zavinenie na zastavení konania prezentované v je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

13. Kým úspech strany po meritórnom preskúmaní veci sa vždy zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, pri zastavení konania bez meritórneho prejednania veci je konajúci súd oprávnený skúmať výlučne to, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené bez jeho meritórneho prejednania, teda bez toho, aby bolo možné zistiť, či žaloba bola alebo naopak nebola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že k zastaveniu konania v danom prípade došlo z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou zo strán sporu, z čoho nevyhnutne vyplýva záver, že obe strany svojou procesnou pasivitou zavinili zastavenie tohto konania a preto žiadnej zo strán nebolo možné priznať nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že nielen pre pasivitu žalobcu, ale aj pre pasivitu žalovaného bolo konanie zastavené po márnom uplynutí lehoty 6 mesiacov. Z ustanovenia , ktoré konajúcemu súdu ukladá v takomto prípade povinnosť konanie zastaviť, nevyplýva žiadna požiadavka na to, aby skúmal, aké skutočnosti viedli strany k nepodaniu návrhu na pokračovanie v konaní a tieto skutočnosti sú pre uplatnenie zákonného postupu v podobe povinného zastavenia konania podľa , ktoré v danom prípade predstavuje procesnú sankciu za pasivitu strán v spore, právne irelevantné a žiadny význam im nie je možné pripísať ani pri skúmaní zavinenia strán na zastavení konania.

15. V reakcii na dôvody odvolania odvolací súd zdôrazňuje tiež to, že zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou z procesných strán vychádza z inej procesnej situácie, ako je tomu pri zastavení konania pri späťvzatí žaloby zo strany žalobcu. Nie je preto správne tvrdenie žalovaného, že pokiaľ žalobca nepodal návrh na pokračovanie v súdnom konaní, de facto vzal žalobu späť, späťvzatie žaloby a nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní nie je možné považovať za totožný procesný úkon žalobcu. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, že v danom prípade bolo prerušenie konania vyvolané zhodnou aktivitou sporových strán. V ustanovení je upravený osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej miery odlišný od iných dôvodov prerušenia konania. Upravuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú sporové strany aktivitu a dajú svojím zhodným prejavom vôle dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, teda v prejednávaní a rozhodovaní veci. Kým späťvzatie žaloby je dispozičným úkonom žalobcu, ktorým žiada súd, aby konanie bolo zastavené, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní z tohto dôvodu nie je možné považovať za späťvzatie žaloby, pretože konanie bolo prerušené a následne zastavené na základe konsenzuálneho prejavu oboch strán sporu, nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Majúc na zreteli to, že predpokladom pre spočívanie konania bola existencia konsenzu oboch sporových strán, pričom tento predpoklad mohol odpadnúť len v prípade, ak by jedna zo sporových strán prejavila vôľu v konaní pokračovať, pokiaľ potom takúto vôľu ani žalobca a ani žalovaný

neprejavili, a to s vedomím, že konanie bude obligatórne zastavené, zavinenie na zastavení konania je nutné pričítať obom stranám sporu, ktoré majú na zastavení konania aj rovnaký podiel zavinenia. Pri určení miery zavinenia preto konajúci súd pri zastavení konania podľa in fine vychádza vždy z procesnej situácie, že spočívanie konania presahujúce dobu 6 mesiacov s následkom zastavenia konania ako procesnej sankcie za nečinnosť strán sporu vychádza zo zhodne prejavenej vôle strán a konajúci súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neskúma, čo sa medzi stranami udialo počas obdobia, kedy bolo konanie prerušené a ani dôvody, pre ktoré strany návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

16. Vzhľadom na tento výklad z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť ani s tým odvolacím tvrdením žalovaného, že záujem na pokračovaní v konaní má bez ďalšieho výlučne žalobca. Už zo samotného znenia vyplýva, že súd v konaní pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany, nielen žalobcu. Pokiaľ žalovaný žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú, mal a mohol po neúspešných mimosúdnych rokovaniach podať návrh na pokračovanie v konaní, ukončiť tým prerušenie konania v záujme meritórneho prejednania veci a v prípade jeho úspechu v spore by mu vzniklo právo požadovať od žalobcu aj nárok na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil pri svojej procesnej obrane proti uplatnenému nároku. Rovnako by mohla nastať situácia, že by vzhľadom na výsledky mimosúdnych rokovaní žalobca vzal svoju žalobu späť, kedy by pri rozhodovaní o trovách konania mohol konajúci súd skúmať zavinenie na zastavení konania v kontexte dôvodov späťvzatia žaloby. Žalovaný však takto nepostupoval a svojím (ne)konaním tak priamo zapríčinil, že konanie v tejto veci muselo byť zastavené.

17. Správny je preto záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, podľa ktorého procesné zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán mohla podať návrh na pokračovanie v konaní, a preto v zmysle ustanovenia žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok, keďže rovnakou mierou zapríčinila zastavenie konania v tejto veci.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej vete je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

19. V zmysle , a mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech, preto by mu prináležal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa však v odvolacom konaní k odvolaniu žalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril, v spojitosti s odvolacím konaním mu tak žiadne trovy nevznikli. Za danej situácie v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol priamo tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018 sp.zn. ).

20. V zmysle , v písomnom vyhotovení rozsudku sa uvedie aj presné označenie strán a ich zástupcov.

21. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

22. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

23. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedené označenie právneho zástupcu žalovaného nasledovne: „JUDr. Peter Rybár, advokát, so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225“. Podľa predloženej plnej moci žalovaný splnomocnil na svoje zastupovanie spoločnosť RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, ktorej konateľom je JUDr. Peter Rybár. Podľa zoznamu advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou advokát JUDr. Peter Rybár vykonáva advokátsku činnosť ako spoločník aj konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným RYBÁR advokát s.r.o. Podľa výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti ( ), ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia bolo jej obchodné meno: „RYBÁR advokát s.r.o“.

Keďže pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo pri označení právneho zástupcu žalovaného, ktorému žalovaný udelil plnú moc na svoje zastupovanie v tomto súdnom konaní, k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol obchodné meno právneho zástupcu žalovaného, odvolací súd podľa v spojení s uvedené údaje v napadnutom rozhodnutí opravil v súlade s predloženou plnou mocou a zápisom údajov o právnom zástupcovi žalovaného v obchodnom registri.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).