Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-31-2012.pdf
PDF · 81.53 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-5P/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I., X., nar. X.XX.XXXX a Ľ., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Milanom Martinkom, advokátom, Advokátska kancelária Námestie A. Hlinku 26 a G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. P. U. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Brindzovou, advokátkou, Advokátska kancelária Námestie slobody 1901, Púchov, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom - X., nar. X. XX. XXXX a Ľ., nar. X. XX. XXXX I., stanovenú rozsudkom tunajšieho súdu 6C 200/2010 zo dňa 13. 12. 2010 tak, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému X. sa zvyšuje zo sumy 90,- € na sumu 120,- € mesačne a na maloletého Ľ. zo sumy 90,- € na sumu 150,- € mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 1. 6. 2012.
Zameškané výživné za mesiac jún 2012 vo výške 90,- € je otec povinný poukázať k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí I. žiadala súd, aby zvýšil výživné na maloleté deti, a to na maloletého X. zo sumy 90,- € mesačne na sumu 120,- € mesačne a na maloletého Ľ. zo sumy 90,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne od 1.4.2012.
Uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 1,5 roka, čo už samo o sebe odôvodňuje jej návrh. Okrem toho od novembra 2011 stratila zamestnanie z dôvodu, že maloletý Ľ. bol v júli 2011 uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto si vyžaduje osobitnú starostlivosť. Každý deň ho musí matka doviesť do školy do P. V., po vyučovaní ho vyzdvihnúť a potom sa mu neustále, a to i cez víkendy venovať. Taktiež je nútená kupovať mu lieky, navštevovať odborných lekárov mimo miesta bydliska. Maloletý X. je žiakom 2. ročníka základnej školy v F., matka mu platí obedy i družinu vo výške 26,- € mesačne. Ďalej uviedla, že obaja synovia nosia okuliare, s čím má zvýšené náklady, najmä u maloletého Ľubomíra, ktorému nové rámy musí kupovať cca každé tri mesiace.
Otec maloletých žiadal, aby súd návrh zamietol, uviedol, že jeho zárobkové pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné. Jeho priemerný mesačný zárobok sa pohybuje od 514,- € od 755,- € a z tohto platí okrem výživného za elektrinu 75,- €, za telefón 35,- € a cestovné 60,- € mesačne, uhlie a drevo ho vyjde na 1.000,- € ročne, pričom matka, s ktorou žije, mu vzhľadom na jej nízky dôchodok prispieva iba čiastočne. Na stravu a iné potreby mu tak zostáva 250,- €.
Opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť, keďže došlo k podstatnej zmene pomerov, a to aj v súvislosti so ZŤP jedného z detí a matka sa dostala do takej situácie, že práve v danom období je dôvod na zvýšenie výživného. Poukázal tiež na to, že otec maloletých získal finančné prostriedky z odpredaja domu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, ich právnych zástupcov, opatrovníka, oboznámením spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/200/2010, osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica a zistil nasledovné:
Rodičia maloletých detí boli manželia, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.12.2010, č.k. 6C/200/2010-16 právoplatným dňa 20.12.2010 rozvedené, pričom maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 90,- € na každé dieťa.
V tej dobe obaja rodičia boli zamestnaní, matka zarábala okolo 400,- € mesačne, otec 670,- € mesačne. Maloletý X. bol v tom čase žiakom 1. ročníka základnej školy v F., maloletý Ľ. žiakom 1. ročníka špeciálnej základnej školy v P. V..
V súčasnosti maloletý X. je žiakom 2. ročníka základnej školy v F., maloletý Ľ. bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica - odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.8.2011, právoplatným dňa 30.8.2011 uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, opakuje 1. ročník špeciálnej základnej školy.
Obaja maloletí žijú spolu s matkou v rodinnom dome v F., ktorého je matka polovičnou spoluvlastníčkou, pričom druhú polovicu vlastní jej priateľ a túto odkúpil od otca maloletých v rámci vyporiadania BSM rodičov maloletých a za účelom pomoci matke maloletých.
Matka maloletých je od novembra 2011 nezamestnaná, o prácu prišla v dôsledku starostlivosti o maloletého Ľ.. Jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 60,- € mesačne rodinné prídavky vo výške 45,08 €, príspevok na zdravotne ťažko postihnutého syna vo výške 31,71 € a výživné 180,-, ktoré dostáva na maloleté deti od ich otca. Z uvedeného platí 50,- € mesačne za elektriku, 160,- € ročne za vodu, asi 1.000,- € za drevo a uhlie, spláca tiež hypotéku na dom vo výške 47,90 € mesačne. Náklady na cestovné ju mesačne vyjdú na 70,- €.
Otec maloletých je stále zamestnaný v spoločnosti LESINVEST s priemerným mesačným zárobkom 592,50 € netto. Žije v rodinnom dome spolu s matkou, mesačne platí okrem výživného elektriku vo výške 75,- €, telefón vo výške 35,- €, za cestovné do práce 60,- €. Okrem toho ročne platí 1.000,- € na uhlie a drevo. Podľa jeho udania mu na stravu a iné potreby zostáva 250,- €. Okrem maloletých inú vyživovaciu povinnosť nemá, taktiež nemá žiadne dlhy.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 sa nepochybne zmenili pomery, a to nielen na strane maloletých detí, ale aj na strane ich rodičov, najmä matky.
Matka maloletých sa dostala do nepriaznivej situácie, keď v dôsledku zdravotného postihnutia syna prišla o zamestnanie a nedokáže pokryť všetky odôvodnené potreby maloletých. Na druhej strane, maloleté deti sú staršie, neustále vzrastajú náklady na ich výchovu, u maloletého Vladimíra sú to najmä náklady na oblečenie, náklady na školskú družinu, obedy, ale i rôzne školské aktivity, (výlety, škola v prírode). U maloletého Ľ. sa pomery zmenili ešte výraznejším spôsobom, a to tým, že bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Matka má zvýšené náklady najmä s jeho zdravotným stavom, denne ho musí voziť do školy i zo školy, k odborným lekárom, nedávno ho dala zaočkovať proti hepatitíde, keďže maloletý nemá takmer žiadne hygienické návyky, a teda je ohrozený. Obaja synovia navyše nosia dioptrické okuliare, čo opätovne zvyšuje náklady matky.
Vzhľadom na uvedené súd má za to, že návrh matky je dôvodný, suma 120,- € na maloletého Vladimíra a suma 150,- € mesačne na maloletého Ľubomíra bude adekvátna ich odôvodneným potrebám. Je nepochybné, že otcovi maloletých po zaplatení zvýšeného výživného stále zostane dostatok finančných prostriedkov i na zabezpečenie svojej vlastnej výživy, keďže ako sám uviedol, po zaplatení výživného a nevyhnutných nákladov na bývanie mu zostane na stravu a svoje vlastné potreby suma vo výške 250,- €. Okrem toho sa súd stotožnil s názorom opatrovníčky, že otec maloletých dosiahol finančné prostriedky odpredajom polovice domu, a teda je v jeho finančných možnostiach platiť zvýšené výživné.
Vzhľadom na to, že súd určil výživné spätne, od 1.6.2012, zaviazal otca maloletých i na zaplatenie zameškaného výživného za jeden mesiac.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.