Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CbZm-108-2010.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/108/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcom: 1) N. S. a 2) A. S., obaja bytom v S., N. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66 a advokátom JUDr. Romanom Juríkom, Bratislava, Račianska 62, o návrhu odporcov na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3 Zm 5/07, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi k rukám Advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., náhradu trov konania 185,92 eur.
odôvodnenie:
Návrhom, súdu doručeným 22.3.2010, sa odporcovia domáhali obnovy konania, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. X Zm X/XX a o nariadenie odkladu vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu. Návrh odôvodnili tým, že 10.4.2003 uzavreli s navrhovateľom zmluvu o revolvingovej pôžičke a bol im poskytnutý spotrebiteľský úver 50.000 Sk, na zabezpečenie splatenia úveru podpísali blankozmenku a aj keď splatili najmenej 50.292 Sk, začal navrhovateľ proti nim súdne konanie a 21.3.2007 bol vydaný vo veci X Zm X/XX zmenkový platobný rozkaz. V tom čase vôbec netušili, že existujú nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, až 7.3.2010 sa na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti dočítali, že u rovnakej zmluvy bolo konštatované používanie nekalých zmluvných podmienok voči spotrebiteľom. Obnovy konania sa domáhajú preto, že voči nim boli uplatnené neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nedokázali poukázať. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie podľa nich vyplýva, že by malo byt' spotrebiteľovi vždy umožnené využiť práva súvisiace s použitím neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak to vnútroštátne procesné predpisy umožňujú a mali za to, že im súd v rozpore s touto judikatúrou ex officio neposkytol ochranu. Istinu už vyrovnali a nie je dôvod, aby ako spotrebitelia platili neprimerané sankcie a zmluvné pokuty, ktoré boli voči nim uplatnené.
Navrhovateľ žiadal návrh zamietnuť. Obsah návrhu považoval pre nevymedzenie dôvodov obnovy konania za nedostatočný a poukázal na to, že povolenie obnovy by bolo prípustné len ak jej dôvody možno vztiahnuť na predpoklady, za ktorých bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, o ktorý prípad sa tu nejdená.
Na prejednanie návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktorom bolo dokazovanie vykonané oboznámením sa s obsahom spisu a s podstatnými časťami pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. X Zm 5/07. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli.
O obnovu konania odporcovia žiadali z dôvodov uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (OSP), podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu (a) skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a (b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Pôvodným konaním je v tomto prípade konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z ustanovenia § 228 ods. 2 OSP vyplýva, že účastník konania môže návrhom na obnovu konania napadnúť aj zmenkový platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy, uvedené v § 228 ods. 1, vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný.
V ustanovení § 175 ods. 1 OSP sú určené tri predpoklady, za splnenia ktorých súd vydá zmenkový platobný rozkaz: 1) žiadosť navrhovateľa, aby o jeho návrhu bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, 2) predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej nebol dôvod pochybovať a 3) predloženie ďalších listín potrebných na uplatnenie práva.
Zo spisu sp. zn. X Zm 5/07 súd zistil, že navrhovateľ návrhom, doručeným 11.1.2007, žiadal, aby súd o jeho návrhu rozhodol zmenkovým platobným rozkazom a k návrhu pripojil prvopis zmenky, ktorú vystavil odporca v 1. rade a avalovala odporkyňa v 2. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku, t. j. označenie, že ide o zmenku, je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spísaná, odporca v 1. rade ňou dal bezpodmienečný sľub zaplatiť navrhovateľovi určitú peňažnú sumu (42.081 Sk) v presne určený deň splatnosti (3. január 2007) v Bratislave, uvedený je aj dátum a miesto vystavenia zmenky (v Prešove dňa 8.4.2003) a odporca v 1. rade zmenku podpísal. Zmenka je vystavená s doložkou „bez protestu“, takže navrhovateľ žiadne ďalšie listiny nebol povinný na uplatnenie práva predložiť.
Zmenkový platobný rozkaz súd vydal 21.3.2007, do vlastných rúk bol doručený 17.4.2007 odporcovi v 1. rade a 21.4.2007 odporkyni v 2. rade, a keďže námietky do 3 dní nepodali, stal sa dňom 24.4.2007 právoplatný a vykonateľný.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového zákona, t.j. zmenky, o pravosti ktorej nemá súd dôvod pochybovať, navrhovateľ svoje práva preukázal. Súd o jeho návrhu rozhodol v skrátenom konaní, pri ktorom sa iné skutočnosti, než vyplývajú z § 175 ods. 1 OSP, neskúmajú, ani sa iné dôkazy nevykonávajú a nenariaďuje sa pojednávanie. Navrhovateľ ako veriteľ zo zmenky nebol povinný preukázať dôvod, pre ktorý bola zmenka vystavená (§ 495 Občianskeho zákonníka), takže predloženie zmluvy, z ktorej záväzky boli zmenkou zabezpečené, nepatrí k predpokladom, za ktorých súd vydá zmenkový platobný rozkaz, a teda k týmto predpokladom nemôže patriť ani povinnosť súdu ex offo hodnotiť zmluvné podmienky v nej uvedené.
Skutočnosti, ktoré odporcovia v návrhu na obnovu konania uviedli, t. j. že zmenkou bol zabezpečený ich záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, istinu už vyrovnali a niet dôvodu, aby ako spotrebitelia platili neprimerané sankcie a zmluvné pokuty, nemožno vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, a ako také preto ani nemôžu byť dôvodom na obnovu konania.
Odporcovia sa mohli ochrany svojich práv domôcť podaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorom prípade by súd v konaní pokračoval a v rozsahu podaných námietok by sa mohol zaoberať aj (ne)prijateľnosťou podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ustanovenie § 228 ods. 2 OSP nie je možné vykladať extenzívne a rozširovať prípustnosť obnovy konania aj na prípady, kedy len pre pasivitu odporcov nebol výsledok konania pre nich priaznivejší, ak inak predpoklady pre vydanie zmenkového platobného rozkazu boli splnené. Obnovou konania ako mimoriadnym opravným prostriedkom nie je možné nahrádzať námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, keďže len k takémuto stavu by opačný výklad ustanovenia § 228 ods. 2 OSP viedol.
Odporcovia tvrdia, že súd bol podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie povinný ex officio skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a ako spotrebiteľom im poskytnúť ochranu. Vychádzali z toho, že tzv. eurokonformný výklad vnútroštátneho práva je obsahovou súčasťou systematiky Zmluvy o založení ES, ukladajúcej súdu zabezpečiť plnú účinnosť komunitárneho práva, ktorého súčasťou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázali tiež na tlačové komuniké č. 77/12, ktoré vydal Súdny dvor Európskej únie 14.6.2012 vo veci C-618/10.
Judikatúra Súdneho dvora Európskych únie, na ktorú odporcovia poukazujú, sa týka prípadov, v ktorých predmetom konania boli záväzky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa judikatúry je vnútroštátny súd povinný skúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel (napr. vec C-243/08). V našom prípade však predmetom konania bolo plnenie zo zmenky. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere by sa preto súd mohol zaoberať len vtedy, ak by sa odporcovia proti povinnosti zmenku zaplatiť v súlade s čl. I. § 17 zmenkového zákona bránili námietkami, ktoré vyplývajú z tohto mimozmenkového vzťahu. Keďže žiadne námietky podané neboli, súd nemal k dispozícii ani právne a ani skutkové okolnosti potrebné na posúdenie prijateľnosti podmienok v zmluve, ktorá bola podľa odporcov dôvodom vystavenia zmenky.
Povinnosť vykladať všetky ustanovenia vnútroštátneho práva tak, aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou, t. j. aj smernicou 93/13/EHS, však nie je namieste, ak by išlo o výklad contra legem, alebo ak by došlo k porušeniu všeobecných zásad práva, najmä požiadavky právnej istoty a zákazu retroaktivity (rozsudok Súdneho dvora ES C-212/04, bod 110).
Zmenka je právny inštitút v podstate neporovnateľný s inými právnymi inštitútmi. Osobitosti zmenky vyžadujú špecifickú právnu úpravu, ktorá vychádza z medzinárodného práva. V kontinentálnom práve je zmenková problematika unifikovaná prostredníctvom Dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone (Ženevská konferencia z roku 1930), ktorý kladie dôraz na abstraktnú povahu zmenky. Československá republika, ktorá bola jedným zo signatárov dohovoru, jednotnú úpravu prevzala prijatím zákona č. 191/1950 Zb.. Abstraktná povaha zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu, na základe ktorého bola vydaná, je všeobecne uznávanou zásadou medzinárodného zmenkového práva. Zmenka nie je ku kauzálnemu záväzkovému vzťahu akcesorická, preto pokiaľ je predmetom konania len samotné plnenie zo zmenky, nemôže súd ex offo skúmať dôvod zmenky, ani vyžadovať od majiteľa zmenky, aby predložil iné listiny, než sú potrebné na uplatnenie zmenkových práv. Aplikovaním smernice 93/13/EHS na konanie, ktorého predmetom sa spotrebiteľská zmluva nestala ani len nepriamo (t. j. uplatnením kauzálnych námietok), by teda vznikol stav porušujúci všeobecné zásady zmenkového práva.
Vzhľadom na osobitosť zmenkového konania je otázne, či by aj v prípade vznesenia kauzálnych námietok súd mohol ex officio skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Konanie o námietkach sa riadi koncentračnou zásadou, súd je viazaný rozsahom podaných námietok, ich skutkovým vymedzením, preto aj jeho rozhodnutie o tom, či zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zruší, je závislé len od dôvodov, ktoré boli v námietkach uplatnené. Požiadavka odporcov, aby súd požiadal Súdny dvor EU o interpretáciu komunitárneho práva formou prejudiciálnej otázky o tom, či sa v zmenkovom konaní ex offo posudzujú nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, by preto mohla do úvahy prichádzať jedine v prípade, ak by odporcovia podali proti zmenkovému platobnému rozkazu kauzálne námietky.
Keďže odporcami uvedené skutočnosti, ktorými návrh na obnovu konania vecne odôvodnili, nie je možné vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, súd návrh zamietol. Dokazovanie o tom, či bol návrh podaný v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 230 ods. 1 OSP, už preto ako nehospodárne nevykonal.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastupovaním. Advokát poskytol 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastupovania 14.5.2012 a účasť na pojednávaniach 15.5.2012 a 19.6.2012. Advokát odmenu požadoval aj za vyjadrenie k návrhu na obnovu konania, ktoré však v písomnom podaní súdu nepredložil. Základnú sadzbu tarifnej odmeny navrhovateľ vyčíslil podľa hodnoty veci v konaní X Zm X/XX, ale keďže hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch (predmetom konania nie je peňažné plnenie, ale obnova konania), priznal súd podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkon vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, t.j. 58,69 eur. Za dva úkony právnej služby patrí odmena v plnej výške a za účasť na pojednávaní 15.5.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, vo výške jednej štvrtiny (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky), čo je 14,67 eur. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,63 eur za každý úkon. Odmena a paušálna náhrada výdavkov, za 3 úkony spolu 154,94 eur, sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 30,98 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov, celkovo 185,92 eur, odporcovia podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatia navrhovateľovi na účet advokáta.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať
odvolanie na tomto súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..