Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-139-2011.pdf
PDF · 141.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/139/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. SK E..A..O.. so sídlom V. U. E. X/A, XXX XX R., IČO XX XXX XXX, zastúpeného K. L. U. F., E..A..O.. so sídlom A. XX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi : A. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 1.173,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 925,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.2.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v časti VI. bod 7 časti : „Omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý aj začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne, bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti“ je ako neprijateľná, n e p l a t n á.
O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 24.02.2011 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.173,89 eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.411,47 eur od 12.05.2008 do 05.06.2008, tj. 35,29 eur, zo sumy 1.400,91 eur od 06.06.2008 do 04.07.2008, tj, 40,63 eur, zo sumy 1.320,44 eur od 05.07.2008 do 07.08.2008, tj. 44,89 eur, zo sumy 1.239,98 eur od. 08.08.2008 do 07.01.2009, tj, 189,72 eur, zo sumy 1.173,89 eur od 08.01.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom dňa 10.12.2007 žiadosť/zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9100062496, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.327,76 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 80,46 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc 15.01.2008 Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky) a sadzobník
poplatkov navrhovateľa, ktoré odporca obdržal a bol s nimi oboznámený, súhlasil s nimi a nemal k ich obsahu žiadne výhrady.
Dňa 05.02.2008 sa stal splatným celý dlh odporcu vo výške 1.561,84 eur, ktorý pozostáva z 259,39 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy), 24,14 eur (zmluvné pokuty za omeškania s úhradou mesačnej splátky), 11,02 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti odstúpenia od zmluvy), 1.152,08 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy), 115,21 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy).
Odporca následne zaplatil čiastočne svoj dlh, a to :
- dňa 9.5.2008 sumu 80,46 eur,
- dňa 5.6.2008 sumu 80,47 eur,
- dňa 4.7.2008 sumu 80,47 eur,
- dňa 7.8.2008 sumu 80,46 eur,
- dňa 7.1.2009 sumu 66,09 eur.
Navrhovateľovi vznikol ešte nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v celkovej sume 14,36 eur. Ku dňu podania návrhu navrhovateľ evidoval voči odporcovi dlh v sume 1.173,89 eur.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavili navrhovateľ ani odporca. Dostavil sa právny zástupca navrhovateľa. Odporca mal predvolanie na pojednávania doručené riadne do vlastných rúk. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.05.2012 požiadal odporca o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa zdržuje mimo územia SR a žiadal pojednávanie odročiť na dátum po 22.06.2012. Vzhľadom k tomu, že k ospravedlneniu nebol pripojený dôkaz o tom, že odporca sa zdržuje mimo Slovenska, nepovažoval súd toto ospravedlnenie za riadne. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.
Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní zotrval na návrhu v plnom rozsahu. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa však zobrala návrh späť v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 28 % ročne , čo znamená, že navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade istiny 1.173,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.411,47 eur od 12.05.2008 do 05.06.2008, zo sumy 1.400,91 eur od 06.06.2008 do 04.07.2008, zo sumy 1.320,44 eur od 05.07.2008 do 07.08.2008, zo sumy 1.239,98 eur od. 08.08.2008 do 07.01.2009, zo sumy 1.173,89 eur od 08.01.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Právna zástupkyňa poukázala na to, že všetky poplatky a zmluvné pokuty a úroky sú naúčtované v súlade so zmluvou, obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov a odporca súhlasil so obchodnými podmienkami a sadzobníkom. Poukázala na príslušné ustanovenia obchodných podmienok, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje žalovanú sumu a na ustanovenia obchodného zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 07.12.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi / úver v dohodnutej výške 40.000,- Sk, tj. 1.327,76 eur, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou 24 mesačných splátok vo výške 2.424,- Sk, tj. 80,46 eur s poistením a vo výške
2.168,- Sk, tj. 71,96 eur bez poistenia. Dátum splatnosti mesačnej splátky bol stanovený na 15. deň v mesiaci, pričom dátum splatnosti 1. mesačnej splátky bol stanovený na 15. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola uzatvorená zmluva. Výška RPMN bez poistenia predstavovala 30,15 %, s poistením 46,66 %.
Listom zo dňa 29.04.2008 oznámil navrhovateľ vzhľadom na omeškania so splácaním úveru odporcovi, že v súlade s obchodnými podmienkami sa stali splatné akékoľvek pohľadávky navrhovateľa vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o úvere a došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy. Celková dlžná suma tak ku dňu odstúpenia mala činiť 1.561,84 eur a pozostávala z 294,55 eur (dlžné splátky splatné do dňa predčasnej splatnosti vrátane úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty), 1.152,08 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu skončenia zmluvy) a 115,21 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy). Výzvu odporca prevzal dňa 2.5.2008.
V zmysle predloženie špecifikácie na č.l. 30 a nasl. súd zistil, že navrhovateľ voči odporcovi evidoval ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy dlh v sume 1.561,84 eur, ktorý pozostával z:
- 259,39 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 24,14 eur (zmluvné pokuty za omeškania s úhradou mesačnej splátky),
- 11,02 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 1.152,08 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 115,21 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy).
Zároveň navrhovateľ evidoval zo strany odporcu nasledovné platby realizované po odstúpení od zmluvy:
- dňa 9.5.2008 sumu 80,46 eur,
- dňa 5.6.2008 sumu 80,47 eur,
- dňa 4.7.2008 sumu 80,47 eur,
- dňa 7.8.2008 sumu 80,46 eur,
- dňa 7.1.2009 sumu 80,45 eur, z čoho na dlh bolo pripísaných 66,09 eur, zvyšok 14,36 eur bolo použitých na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom do 14.01.2009) , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 7.12.2007 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 7.12.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 40.000,- Sk, tj. 1.327,76 eur. Ďalej mal súd preukázané, že z dôvodu, že odporca porušil povinnosť splácať čerpaný úver riadne a včas, došlo zo strany navrhovateľa listom zo dňa 29.04.2009 k odstúpeniu od zmluvy a celý dlh, ktorý navrhovateľ evidoval ku dňu zosplatnenia - 1.561,84 eur sa stal splatným.
Tento dlh mal pozostávať z:
- 259,39 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 24,14 eur (zmluvné pokuty za omeškania s úhradou mesačnej splátky),
- 11,02 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti odstúpenia od zmluvy), 1.152,08 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 115,21 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy).
Po zosplatnení úveru došlo zo strany odporcu celkovo k 5 úhradám v celkovej sume 402,31 eur.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového žalobe čiastočne vyhovel, čo odôvodňuje nasledovne:
Predovšetkým súd navrhovateľovi nepriznal poplatok za odstúpenie od zmluvy v sume 115,21 eur, ktorého výška bola určená v sadzobníku , a to ako 10% z neplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy. Podľa § 4 ods. 5 cit, zákona 258/2001 Z.z. od dlžníka nemožno požadovať poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o úvere. S poukazom na to, že predmetný uplatňovaný poplatok priamo súčasťou zmluvy o úvere nebol, súd navrhovateľovi sumy 115,21 eur nepriznal. Súd zároveň dodáva, že pokiaľ by navrhovateľ tieto poplatky od odporcu skutočne oprávnene chcel požadovať, museli by byť dohodnuté priamo v zmluve o úvere, ako to jednoznačne vyplýva aj z dikcie cit. § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z. - veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere). Podľa názoru súdu, pokiaľ sú poplatky uvedené iba v sadzobníku či obchodných podmienkach bez ich uvedenia v zmluve, nespĺňala by takáto „dohoda“ o poplatkoch podmienku určitosti ich dojednania a nenapĺňa súdom vyžadovanú nevyhnutnosť zakotvenia takýchto poplatkov priamo v zmluve. Zákon nepripúšťa, aby poplatky boli určené v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch popri zmluve o úvere. Podľa názoru súdu nestačí výšku poplatkov (resp. spôsob ich určenia), ktoré dlžníkovi „hrozia“ uviesť v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch k hlavnej zmluve (sadzobník, podmienky). Poplatky zámerne pred dlžníkom - spotrebiteľom „skryté“ vo vedľajších dokumentoch súd považuje za neurčito dojednané, tým viac, keď sa dlžník - spotrebiteľ, ako slabšia zmluvná strana, sa musí sám „dopátrať“ ku konkrétnej sankcii v podobe poplatku, ktorá mu potenciálne hrozí. S poukazom na uvedené súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ani sumu 11,02 eur, ako sumu úrokov z omeškania naúčtovaných ku dňu odstúpenia od zmluvy. Predovšetkým súd poukazuje na to, ako to vyplýva aj zo špecifikácie dlhu na č.l. 30 a sadzobníka, že uplatňované úroky z omeškania vyčíslené na sumu 11,02 eur boli účtované v sadzbe 0,1 % denne z dlžnej sumy, čo je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády 87/95 Zb., keďže úroky z omeškania uplatňované v zmysle sadzobníka presahujú rámec zákonných úrokov z omeškania, ktorých hranica je v uvedených ustanoveniach stanovená kogentne.
Súd pritom vychádzal z Rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13.10.2010, sp.zn. 7Co/284/2010, podľa ktorého, „pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku ( § 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dohoda o úrokoch z omeškania vo výške 0,1 % denne (tj. 36,5% ročne) v zmluve o spotrebiteľských úveroch aj do 15.01.2009 (čo je konkrétny prípad, keďže zmluva
bola uzatvorená dňa 07.12.2007 a úroky z omeškania v tejto sadzbe mali byť v zmysle špecifikácie uplatňované za obdobie 15.01.2008 až 15.04.2008) presahujú hranicu úrokov z omeškania, ktoré by bolo možné žiadať podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania v tejto sadzbe nebolo možné priznať. Súd v tejto súvislosti však ďalej poukazuje i na to, že súd nemal preukázané z akých súm navrhovateľ vyčísloval tieto úroky z omeškania a ako teda dospel navrhovateľ k predmetnej sume 11,02 eur. Na č.l. 30 sa nachádza špecifikácia týchto úrokov z omeškania, z ktorej však vyplýva jedine výsledná suma vyčíslená za jednotlivé mesiace, avšak súdu nie je zrejmé, za aké presné obdobie a z akej sumy boli úroky z omeškania vyčíslené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na nezrozumiteľnosť a chýbajúcu presnú špecifikáciu umožňujúcu preskúmať mechanizmus vyčíslenia úrokov z omeškania, súd návrh i v tejto časti zamietol.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy): Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy): Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy): Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy):: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy): Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Zmluva bola uzavretá 07.12.2007 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa názoru súdu je však potrebné aplikovať súčasne ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy): Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová, v jej predtlačí sa uvádza, že klient súhlasí aj s obchodnými podmienkami a sadzobníkom a jej obsah nemal možnosť odporca osobitným spôsobom s navrhovateľom vyjednať. S poukazom na to je na posúdenie podmienok v tejto zmluve nutné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru v sume 24,14 eur, nárok na ňu navrhovateľ odvodzoval z bodu 7 čl. VI obchodných podmienok, podľa ktorého „omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý aj začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10% z každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne; bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná najneskôr 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v OP nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu škody, ktorá vznikne spoločnosti v plnej výške.“
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
Dohodnutú zmluvnú pokutu 10% z každej omeškanej splátky a úroky z omeškania 0,1% denne súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Úrok z omeškania 0,1% denne je navyše v rozpore s právnymi predpismi, keďže pri občianskoprávnych vzťahoch (ktorým je aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy) možno dohodnúť úroky z omeškania len v súlade s vládnym nariadením SR č. 87/1995 Z.z. , pričom uvedenú skutočnosť súd už bližšie odôvodnil vyššie.
V danom prípade za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody, ale dokonca aj poplatky za upomienku a za odstúpenie od zmluvy. Ak sa spotrebiteľ omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky. Taktiež lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka
- 5 dní od doručenia výzvy, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach poskytovateľa a spotrebiteľa.
Navrhovateľ nie za rok, ale už do 5 dní po omeškaní sa čo i len s jednou mesačnou získava zmluvnú pokutu 10% zo splátky, k tomu úroky z omeškania 36,5 % p.a. (0,1% denne). Za pár dní po omeškaní existuje hrozba, že príjmovo slabší spotrebiteľ sa neprimerane zadĺži.
Neprijateľnou podmienkou je podľa názoru súdu aj zvyšok predmetného ustanovenia, podľa ktorého má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca môžu byť paušalizované, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Takto neurčitým ustanovením sa spotrebiteľ vlastne zaväzuje vopred už pri uzatvorení zmluvy vopred uhradiť akékoľvek a všetky náklady bez ich ďalšieho určenia, bez toho, aby tieto náklady a ich výšku bolo možné čo i len odhadnúť a predvídať.
Ak teda odvodzuje navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 3 OSP určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
S poukazom na to, že z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol celé, k istine úveru uplatňované, príslušenstvo, tj. poplatky za odstúpenie od zmluvy, úrok z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu, musel sa vysporiadal nakoniec aj s istinou úveru, a to nasledovne:
Odporcovi bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.327,76 eur.
Po účinnosti odstúpenia od zmluvy odporca uhradil 5 platbami sumu celkom 402,31 eur, ako to vyplýva zo špecifikácie na č.l. 31, z čoho bola suma 387,95 eur pripočítaná na úhradu úveru a suma 14,36 eur pripočítaná na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.
Keďže však sú nemal preukázané, že by bol navrhovateľ vynaložil tieto náklady (absentuje akýkoľvek dôkaz o vynaložení týchto nákladov), a teda nemal preukázanú ich výšku a ich skutočné vynaloženie na navrhovateľom tvrdené účely, súd neprihliadal na takýto spôsob započítavania platieb, a teda celú sumu čiastočných úhrad 402,31 eur použil na úhradu poskytnutého úveru.
Odporcom uhradené sumy boli započítané v zmysle článku I bodu 6 obchodných podmienok ďalej aj na zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, poplatok za upomienku a poplatok za odstúpenie od zmluvy.
Realizované platby teda neboli započítavané výlučne iba na istinu úveru, ktorá bola skutočne poskytnutá a čerpaná, ale aj na príslušenstvo a zmluvnú pokutu, ktoré príslušenstvo a zmluvnú pokutu v celom rozsahu súd vyhodnotil ako nedôvodné tak, ako to odôvodnil vyššie.
Dôvodné je teda iba vrátenie poskytnutého úveru bez ďalších poplatkov, úrokov a zmluvných pokút, na ktoré navrhovateľovi nárok z dôvodov už uvedených nevznikol.
Preto súd nemohol na takéto započítavanie platieb odporcu na nedôvodné príslušenstvo a zmluvnú pokutu prihliadať.
Súd vychádzal teda z toho, že výška poskytnutého úveru bola 1.327,76 eur, odporca zaplatil celkovo sumu 402,31, a teda nesplatený zostatok úveru tak činí 925,45 eur.
Keďže nebolo preukázané, že by túto sumu - neuhradený zostatok poskytnutého a čerpaného úveru odporca uhradil, súd návrhu v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil úroky z omeškania, a to vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.411,47 eur od 12.05.2008 do 05.06.2008, zo sumy 1.400,91 eur od 06.06.2008 do 04.07.2008, zo sumy 1.320,44 eur od 05.07.2008 do 07.08.2008, zo sumy 1.239,98 eur od. 08.08.2008 do 07.01.2009, zo sumy 1.173,89 eur od 08.01.2009 do zaplatenia.
S poukazom na tú skutočnosť, že súd priznal navrhovateľovi z dôvodov vyššie uvedených len istinu v sume 925,45 eur, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania len z tejto sumy (a teda nie z tej časti návrhu, ktorú súd ako nedôvodnú zamietol).
Za základ pre priznanie úrokov z omeškania súd vzal deň 05.02.2008, ktorý deň je dňom, kedy sa dlh odporcu voči navrhovateľovi stal splatným v celom rozsahu. K tomuto dňu predstavovala diskontná sadzba NBS 4,25% ročne. V zmysle § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. účinného k tomuto dňu predstavovala sadzba zákonného úroku z omeškania k tomuto dňu 8,5 % ročne (2x4,25%) Preto súd
priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z dlžnej sumy (nesplatený zostatok úveru) od 05.02.2008 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.