Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/48/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky: Y. F., Q. XX.X.XXXX, U. X. X, J., zastúpenej v konaní: Mgr. František Chochol, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti osobe povinnej z výživného: Š. F., Q. X.XX.XXXX, U. U. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -60 zo dňa 08.11.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., IV.

II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že dlžné výživné za obdobie 11.5.2022 do 31.10.2022 vo výške 1.703,70 € povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach vo výške 100,- € s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu, k rukám navrhovateľky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Pôvodne sa matka podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. Y. zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne od podania návrhu a zároveň, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť sumu 100,- eur mesačne z titulu tvorby úspor pre maloletú. V priebehu konania nadobudla Y. plnoletosť a k návrhu sa pripojila.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“)napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej Y. F., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 300 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred od 11.5.2022 do budúcna.

II./ Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného a návrh matky na tvorbu úspor zamieta.

III./ Dlžné výživné za obdobie od 11.5.2022 do 31.10.2022 v celkovej výške 1532,70 Eur, povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným k rukám matky v mesačných splátkach po 100 Eur s tým, že nezaplatením čo i len 1 splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

IV./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. -16 zo dňa 28.4.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej.

V./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, od poslednej úpravy výživného uplynula doba 8 rokov, u maloletej došlo k prirodzenému nárastu nákladov v dôsledku jej prirodzeného rastu a vývinu, suma 30,- eur dlhodobo nepokrýva tú časť nákladov maloletej, ktoré má platiť otec z titulu svojej vyživovacej povinnosti a nedosahuje už ani výšku minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Výdavky maloletej sú vo výške 575,- eur, matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o maloletú, preto je povinnosťou otca platiť o niečo väčšiu časť výdavkov maloletej než polovicu jej výdavkov. Otec pracoval v Q., nepreukázal dôvod, ktorý uviedol ako dôvod, pre ktorý prestal v Q. pracovať. Ak aj konkrétny objednávateľ prác, pre ktorého otec prácu vykonával, bol v platobnej neschopnosti, bolo povinnosťou otca nájsť iného objednávateľa prác v Q., resp. zamestnať sa a dosahovať aspoň minimálnu mzdu v Q.. Otec síce predložil správu o hospitalizácii a potvrdenie o práceneschopnosti od 28.07.2022, avšak následne neoznámil ani nepreukázal, aký je jeho zdravotný stav a či je nejaká prekážka práceschopnosti, ktorá mu objektívne bráni pracovať. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie u otca uplatnil princíp potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ako potencionálny príjem otca zobral do úvahy výšku čistej minimálnej mzdy v Q.. Potencionálny príjem otca, ktorý je otec povinný ako zdravý človek pracujúci v Q. dosahovať, je suma 1.320,- eur, od 1.7.2022 suma 1.404,- eur. Z tejto sumy, po zaplatení opodstatnených bežných mesačných nákladov otca, berúc do úvahy ešte jednu vyživovaciu povinnosť otca k mal. M., dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v možnostiach otca platiť na výživu mal. Y. sumu 300,- eur a pokryť tak tú časť nákladov maloletej, ktoré je povinný platiť otec z titulu vyživovacej povinnosti k maloletej. Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného a návrh matky na tvorbu úspor zamietol, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach otca, zohľadniac výšku potenciálneho príjmu a ešte jednu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, platiť na výživu maloletej Y. maximálne sumu 300,- eur, nie vyššiu sumu a nie je daný na strane otca ani priestor na tvorbu úspor pre maloletú. Výživné zvýšil v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 11.05.2022.

4. Výšku dlžného výživného za obdobie od 11.5.2022 do 31.10.2022 ustálil na sumu 1.532,70 eura, ktorú povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania osoby povinnej z výživného a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti tomuto rozsudku v časti výrokom I., III., IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie ho nevypočul, z dôvodu pobytu v zahraničí sa na pojednávanie nemohol dostaviť. Nesúhlasí s výškou mesačných nákladov na bývanie maloletej, t. j. 205,- eur, pretože žije v spoločnej domácnosti s matkou. Tvrdenia o tom, že sa s dcérou stretáva sporadicky a nad rámec výživného jej ničím neprispieva, považuje za nepravdivé, za účelom ich preverenia navrhol výsluch maloletej pred súdom. Čo sa týka tvrdení, že prácu v zahraničí prestal vykonávať pre zlú platobnú schopnosť objednávateľa prác, tieto informácie neboli trvalého charakteru a nezodpovedajú reálnym skutočnostiam. Jeho zamestnávateľ v Q. mu nevyplácal mzdu podľa mzdy osoby pracujúcej v Q.. Jeho práceneschopnosť trvá aj naďalej. Jeho snahy o nájdenie vhodného zamestnania boli neúspešné. Poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje sa v tomto období zamestnať na plný úväzok. Navrhol rozhodnutie v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník. Zdôraznil, že od posledného rozhodnutia uplynula doba viac ako 8 rokov. Náklady na zabezpečenie výživy a starostlivosti o mal. dieťa sú neporovnateľne vyššie ako

predtým. Mal. Y. od septembra 2022 navštevuje X. ročník Y. školy. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v časti výroku I. a IV. napadnutého rozsudku podľa ustanovenia a v časti výroku III. je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť podľa ustanovenia . Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovné.

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá vo vzťahu k nároku na zvýšenie výživného pre navrhovateľku. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a IV. napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného v zmysle návrhu navrhovateľky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , , ).

13. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovení až . Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa ustanovenia , podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka bola účastníčkou predmetného konania aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania navrhovateľka nadobudla procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( ). Od tohto obdobia teda navrhovateľka získala spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu

s pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie.

XX. Y. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

16. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, poukazuje na svoju momentálnu situáciu, t. j., že jeho príjem nie je dostatočný na to, aby mohol platiť výživné v súdom stanovenej výške a súčasne uhrádzať aj dlžné výživné, a to z dôvodu, že je práceneschopný a aj keď mal v Q. príjem, zamestnávateľ mu nevyplácal odmenu podľa mzdy osoby pracujúcej v Q.. Tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie ho v konaní ani nevypočul.

17. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie takto zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám toho času už plnoletej Y.. Súd prvej inštancie správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča prihliadnuc na osobnú starostlivosť otca, ako aj osobnú starostlivosť matky a rozlíšil oprávnené potreby dieťaťa a mieru osobnej starostlivosti o neho.

18. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri určovaní výživného vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení , prvá veta . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako osem rokov, čo samo o sebe je dôvodom na zvýšenie výživného. Náklady na výživu a výchovu dieťaťa značne vzrástla. Súd prvej inštancie zohľadnil výdavky na starostlivosť o Y., ktorá v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola žiačkou prvého stupňa základnej školy. Za oprávnené výdaje dieťaťa súd prvej inštancie považoval tie, ktoré súvisia s jej vzdelaním (dochádzanie do školy autobusom, príprava na vysokoškolské štúdium, s čím súvisí návšteva fitness, nakoľko Y. má záujem pokračovať na vysokej škole W.K. M.) a záujmami (príspevky na stužkovú a i.). Na strane osoby povinnej z platenia výživného konštatoval, že určitý čas pracoval v Q., no prácu v zahraničí mal prestať vykonávať pre zlú platobnú schopnosť objednávateľa prác, čo však otec súdu nijako nepreukázal, aj keď ho súd prvej inštancie k tomu priamo vyzval. Otec predložil súdu prvej inštancie prepúšťaciu správu zo dňa 14.07.2022 (bol hospitalizovaný na klinike Y. O.) s tým, že mu bolo odporúčané telesné šetrenie / zákaz nosenia ťažkých bremien minimálne 3 mesiace. Otec predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 28.07.2022. Následne však už neoznámil ani nepreukázal súdu, aký je jeho zdravotný stav a či je nejaká prekážka práceschopnosti, ktorá by mu objektívne bránila pracovať. Súd prvej inštancie vychádzal z výšky minimálnej mzdy osoby pracujúcej v Q., ktorú ustálil na sumu 1.649,- eur brutto (1.320,- eur netto) za obdobie od 01.01.2022 do 30.06.2022 a od 01.07.2022 na sumu 1.755,- eur brutto (1.404,- eur netto). Potenciálny príjem otca, ktorý môže otec ako pracujúci v Q. dosahovať, bol ustálený na sumu 1.320,- eur a od 01.07.2022 na sumu 1.404,- eur. Súd prvej inštancie zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu otca vo vzťahu k mal. M..

19. Súd prvej inštancie zistil skutočný stav dostatočne, z vykonaného dokazovania je možné prijať záver o zvýšení výživného pre Y..

20. Súd prvej inštancie zhodnotil potreby dieťaťa, ktoré v priebehu odvolacieho konania dosiahlo plnoletosť, ktoré vzhľadom na jeho vek, primárne súvisia s uspokojovaním jeho základných životných potrieb. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb dieťaťa, ktoré súd prvej inštancie posúdil správne v tom smere, že zohľadnil jej vek, výdavky na vzdelanie (Y. študuje na strednej škole a plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole), voľnočasové aktivity (fitness), stravu, výdavky na oblečenie, ktoré je potrebné pravidelne kupovať. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby dieťaťa a pri stanovení bežného výživného zdôraznil princíp potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity.

21. Na strane dieťaťa nejde o nadpriemerné potreby, príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, by bol schopný pokryť náklady, ktoré dieťa potrebuje. Pri nákladoch na dieťa je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa dieťa malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje dieťaťu výhradne matka. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

22. Odvolací súd vychádza z toho, že je v možnostiach otca dieťaťa riadne sa zamestnať a mať tak pravidelný príjem. Otec nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie a nepreukázal skutočnosti, ktoré uviedol ako dôvody, pre ktoré prestal pracovať v Q.. Otec síce predložil súdu prvej inštancie správu o hospitalizácii a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 28.07.2022, avšak následne už súdu neoznámil a ani nijakým spôsobom nepreukázal, aký je jeho zdravotný stav a či existuje nejaká prekážka práceneschopnosti, ktorá by mu objektívne bránila pracovať. Uvedený stav pretrval aj v odvolacom konaní. Aj keď sa otec v odvolaní opätovne odvoláva na jeho práceneschopnosť a zdravotný stav, ktorý mu má brániť v tom, aby sa zamestnal na plný pracovný čas, na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení odvolaciemu súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by súdu umožňovali prijať takýto záver. Otec odvolaciemu súdu predložil len rozhodnutie Sociálnej poisťovne o prerušení povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 01.10.2022, ktoré však nijakým spôsobom nepreukazuje, že by otec bol aj naďalej práceneschopný, či jeho zlý zdravotný stav. Z tohto dôvodu aj odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie. Otec predložil súdu prepúšťaciu správu zo dňa 14.07.2022, v ktorej mu bolo odporúčané telesné šetrenie / zákaz nosenia ťažkých bremien minimálne 3 mesiace. Žiadne ďalšie lekárske správy či potvrdenia súdu už nedoložil. Od času vydania uvedenej prepúšťacej správy uplynul viac ako jeden celý kalendárny rok, preto aj odvolací súd vychádzal z toho, že otcovi nič nebráni riadne sa zamestnať a dosahovať taký príjem, aby bol schopný sa riadne podieľať na výžive a starostlivosti o svoje deti, teda plnoletú Y. aj mal. M..

23. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem ( veta druhá ), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. , tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

24. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. , zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk). Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

25. V konaní bolo preukázané, že otec by mohol dosahovať príjem cca 1.320,- eur - 1.404,- eur. Je potrebné konštatovať to, čo odvolací súd uviedol už vyššie, a to že v priebehu odvolacieho konania otec nepreukázal, že by mal obmedzenie pracovať či zamestnať sa a dosahovať tak pravidelný príjem, aby sa mohol riadne podieľať na výžive svojich detí (obmedzenie vyplývajúce z prepúšťacej správy zo dňa 14.07.2022 malo trvať najmenej 3 mesiace, teda do 14.10.2022, otec nedoložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že by jeho obmedzenie malo pretrvávať aj naďalej). Otec by si mal uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných životných podmienok svojho dieťaťa. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Odvolací súd nenašiel vo vykonanom dokazovaní zistenia, ktoré by smerovali k tomu, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mesačnej mzdy osoby pracujúcej v Q..

26. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Na strane Y. je vzhľadom na jej vek, t.j. 18 rokov, ktorá bude mať o pár mesiacov 19 rokov, je možné percentuálne rozpätie výživného ustáliť na 19 až 25 % z čistého príjmu povinného rodiča. V súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane navrhovateľky je treba uviesť, že stúpajúcim vekom sa prirodzene vyvíja biologicky aj spoločensky a kladú sa zvýšené požiadavky na všetky výdaje, ktoré súvisia s jej výživou a samozrejme rozhodujúcim faktorom je aj jeho prechod v rámci stupňov vzdelania. V porovnaní s predchádzajúcim stavom v súčasnosti navštevuje strednú školu. Objavili sa nové výdavky, náklady, ktoré súvisia so štúdiom, ako aj spoločenský život navrhovateľky, pričom sa z nej stala mladá žena a za dôležité je treba považovať jej spoločenský vývin.

27. Za pozornosť stojí, že pri súčasnej spoločenskej situácii charakterizovanej vysokou mierou inflácie a podstatným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby je suma na stravné iba vo výške 200,- eur nízkou. Ide o sumu 3.30,- eura denne. Podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2 % a v roku 2022 12,8 % oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16 %, pritom pri potravinách či pohonných hmotách je nárast cien omnoho vyšší.

28. Vo vzťahu k námietkam otca, že súd prvej inštancie ho ani nevypočul, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie riadne predvolal otca na pojednávanie vytýčené na 19.07.2022 o 9:15 hod. (č.l. 31), toto predvolanie bolo otcovi riadne doručené dňa 22.06.2022 (č.l. 34). Súčasťou predvolania bola aj výzva na predloženie ďalších listinných dôkazov, ktoré by preukazovali majetkové pomery otca, potvrdzovali pravdivosť tvrdení ohľadom ukončenia pracovného pomeru otca so zamestnávateľom v Q., preukazovali jeho aktuálny zdravotný stav, ako aj prípadné trvanie jeho dočasnej práceneschopnosti. Na výzvu súdu otec nijako nereagoval. Dňa 18.07.2022 telefonicky kontaktoval súd prvej inštancie s tým, že žiada o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, nevie ako dlho bude tento jeho zdravotný stav pretrvávať. Súčasne doplnil, že chce splnomocniť právneho zástupcu, aby ho zastupoval v tomto konaní (č.l. 36). S ohľadom na uvedené je zrejmé, že otec svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, no nežiadal o jeho odročenie a ani nevyslovil nesúhlas s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, eventuálne, že trvá na tom, aby bol v konaní vypočutý. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj túto odvolaciu námietku otca považoval za nedôvodnú.

29. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a IV. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v spojení s ust. . Odvolací návrh odvolateľa, ktorý žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, považoval za rozporný s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, nevyváženosť

v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov. Keďže Y. v priebehu odvolacieho konania nadobudla plnoletosť, otec je povinný počnúc dňom jej plnoletosti platiť výživné k rukám Y..

30. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku III., pričom dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom (III. výrok) je potrebné zmeniť podľa , lebo nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie, pretože súd prvej inštancie nesprávne určil dlžné výživné.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. Y. sumou vo výške 300,- eur mesačne od 11.05.2022, t. j. odo dňa začatia súdneho konania. Súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok dňa 08.11.2022, otcovi tak vzniklo dlžné výživné za obdobie od 11.05.2022 do 31.10.2022. Celkové výživné otca činí 1.703,70 eura. Dlžné výživné za mesiac júl predstavuje 203,70 eura (21 dní x 9,70 eura - výživné na jeden deň, 300,- eur / 31 dní za mesiac júl), za mesiace jún až október 1.500,- eur (5 mesiacov x 300,- eur). Dlžné výživné odvolací súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach vo výške 100,- eur tak ako to vyslovil aj súd prvej inštancie.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. (o dlžnom výživnom) podľa tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).