Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10P-76-2011.pdf
PDF · 121.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-10P/76/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. Q., U.. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o mal. E. Q., U.. X.X.XXXX, t. č. už plnoletá, deti rodičov: K. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. R.Á. XXXX/XXX, D., občianka SR, zast. JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou, AK so sídlom Nitrianska 5, Piešťany a A. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. XXXX/XC, T. F..Č.. R. I. O., X. XX, XXXX K.-R., Š., občan SR, zast. Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou, AK so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. W. a mal. E., t.č. už plnoletá do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 12.10.2011, pričom obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 12.10.2011, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. E., t. č. už plnoletá sumou 400 eur mesačne s účinnosťou od 12.10.2011, splatné k jej rukám vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 12.10.2011 do 30.06.2012 na mal. W. v sume 69 eur súd povoľuje otcovi splácať v troch mesačných splátkach po 20 eur a štvrtej splátke v sume 9 eur spolu s bežným výživným do zaplatenia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 12.10.2011 do 30.06.2012 na mal. E., t. č. už plnoletá v sume 1.368 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 57 eur po dobu 24 mesiacov spolu s bežným výživným do zaplatenia k rukám E., pod následkom straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Na žiadosť rodičov sa stretávanie otca s mal. W. a mal. E., medzi časom už plnoletou neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 domáhala, aby jej súd zveril v tom čase ešte obe maloleté deti do osobnej starostlivosti a určil otcovi výživné na W. v sume 500 eur, na E. v sume 700 eur s účinnosťou od podania návrhu. Otec súhlasil so zverením detí matke, ale žiadal určiť mu výživné na W. 80 eur a na E. v sume 120 eur mesačne. Obaja rodičia sa zhodne dohodli na tom, aby boli deti zverené matke a otec mal neobmedzený styk s deťmi.
Medzi časom nadobudla E. plnoletosť a vstúpila do konania ako účastníčka, ktorá už ďalej nebola zastúpená kolíznym opatrovníkom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami otca, potvrdeniami o príjme rodičov, potvrdením o ukončení prac. pomeru matky, sobášnym listom rodičov, rodnými listami detí, lekárskymi správami o zdravotnom stave detí, potvrdením Obchodnej akadémie o výdavkoch na E., e-mailovou komunikáciou medzi otcom a deťmi, písomnou správou zo šetrenia od kolíznej opatrovníčky, písomným vyjadrením právnej zástupkyne otca, rámcovou zmluvou medzi otcom a personálnou agentúrou, výplatnými páskami otca za obdobie 2-3/2011, výplatnou páskou otca za obdobie 12/2011 - 2/2012, dokladmi o mesačných výdavkoch otca, dohodou o skončení pracovnej činnosti matky z 29.5.2012, doplatok zdrav. poistenia otca, bločky o nákupe potravín otcom, rozpisom príjmov a výdavkov otca, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 5P/81/2011, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Mal. W. a medzi časom splnoletnená E. sú deti pochádzajúce z manželstva, ktoré nie je doposiaľ rozvedené. Otec podal návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k deťom na tunajšom súde dňa 13.10.2011, v konaní boli i rodičia vypočúvaní a dňa 26.3.2012 bolo konanie odročené na neurčito za účelom pripojenia spisu sp. zn. 10P/76/2011 / z tohto konania/ a doloženia určitých listín.
Zhodným tvrdením rodičov ( či už v rámci písomného vyjadrenia otca ako aj z obsahu spisu OS PN sp. zn. 5P/81/2011- čl. 92 ) mal súd preukázané, že s otcom detí nebýva v spoločnej domácnosti od 7/2011, kedy predali ich byt, lebo už ďalej neboli schopní splácať hypotéku. Po predaji bytu bola matke na účet z predajnej ceny zaslaná suma 2.000 eur, ktorú v zmysle dohody s otcom použila na platenie nájmu v prenajatom byte. Podľa tvrdenia matky jej otec prisľúbil, že po minutí sumy 2000 eur jej otec na nájom bude mesačne prispievať celou sumou. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že od podania návrhu matkou na súd 12.10.2011) platil otec výživné na deti nasledovne: v mesiacoch 11/2011 až 3/2012 k rukám matky spolu po 200 eur, od 4/2012 do 5/2012 k rukám matky len na W. po 80 eur mesačne a k rukám E. poslal mesačne po 100 eur, t.j. za obdobie 11/2011 - 5/2012 zaplatil spolu sumu 1.360 eur. Súd si z toho ustálil vychádzajúc z žiadosti otca určiť mu výživné na W. 80 eur a E. 120 eur, že z jednotlivých súm zaplatil v 11/2011 až 3/2012 k rukám matky na W. 5 x 80 eur a na E. 5 x 120 eur; v4-5/2012 k rukám matky na W. 2 x 80 eur a k rukám už plnoletej E. 2 x 100 eur. Okrem tohto otec posielal na prenájom bytu nasledovné sumy: v 11/2011 sumu 160 eur, v 12/2011 a 1/2012 po 400 eur mesačne, v 2-3/2012 po 200 eur mesačne, v 4 -5/2012 po 420 eur mesačne, t.j. spolu takto zaplatil 2.200 eur. Súd si i tieto sumy ( podľa tvrdenia matky zasielané síce za účelom platenia nájomného ) vyhodnotil tiež ako výživné na deti a započítal ich do nedoplatku na výživnom, na každé dieťaťa v jednej polovici.
Matka bola pôvodne zamestnaná vo firme SUNPHARMA 31, s.r.o. ( v lekárni) ako laborantka a za obdobie 1-10/2011 mala netto mesačný príjem 555,39 eur. V lekárni dala výpoveď z dôvodu, že jej bolo ponúknuté miesto v lekárni u jej bývalej šéfky za väčšiu mesačnú mzdu. Mzdu mala dohodnutú len ústne v sume 550 eur brutto a u pôvodného zamestnávateľa mala 530 eur brutto. Ako dôvod odchodu z pracovného pomeru z prvej lekárne matka uviedla, že v lekárni nastupovala nová šéfka a ona nechcela pod ňou pracovať. Od 1.11. 2011 bola zamestnaná na pracovnú zmluvu vo firme S.L.Pharma HOLDING s.r.o. ( v lekárni), kde mala za 11/2011-1/2012 netto mesačný príjem 421,04 eur. Tu bola vedúcou jej kamarátka, ale keďže lekáreň okrem nej patrí i poslancovi NR SR, ktorý rozhodol, že je v lekárni veľa zamestnancov, bol jej skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa jej bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe k 31.1.2012 bez uvedenia dôvodu. Od 01.02.2012 je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 20.02.2012 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti v cukrárni Lagúna ako predavačka až do apríla 2012. U tohto zamestnávateľa mala netto mesačný príjem 135 eur. Od 01.11.2011 poberá rodinné prídavky na 2 deti spolu 44,02 eur mesačne. Matka má stredoškolské vzdelanie, odbor chemická laborantka. Nemám zdravotné problémy. Býva s deťmi v prenajatom 4-izbovom byte od doby, čo došlo k predaju ich bytu. Prenájom štvorizbového bytu odôvodnila tým, že chcela pre každé dieťa vlastnú izbu a taktiež tým, že výška nájomného na troj
- izbovom byte bola obdobná ako v štvor- izbovom byte. Jej mesačné výdavky s bývaním predstavujú sumu 440 eur vrátane energií.
Právna zástupkyňa matky akceptuje len otcom splácané pôžičky v SLSP, a.s. po 120,89 eur mesačne a v UniCredit Bank, a.s. po 86 eur, lebo boli brané oboma rodičmi v čase, keď podnikali. Neakceptuje pôžičky na Kredit kartu VÚB, a.s. po 85 eur a Consumer Holding po 94,32 eur, lebo nie je zrejmé, z akého obdobia pochádzajú. Neakceptuje ani pôžičku branú u fyzickej osoby. K predaju bytu rodičov uviedla, že z predaja bol zisk 4.350 eur a z tejto sumy sa pokryla časť pôžičky pre veriteľa K. Š., ktorú pôžičku si otec bral sám. Má za to, pôžička pre K. Š. v sume 7.200 eur pri mesačných splátkach po 150 eur od roku 2009 musí byť už splatená. Poprela, že by mal otec mesačne ďalšie výdavky na každé dieťa po 50 eur, lebo zo E. sa vôbec nestretáva už 1 roka a W. zoberie raz za 3 týždne na pizzu a do kina, čo určite nie je 50 eur mesačne.
Nakoľko otec pracuje v Švajčiarsku, kde je mu mzda vyplácaná v švajčiarskych frankoch, súd sumy uvádzané otcom zmenil na menu platnú v Slovenskej republike. Zmenil ju na euro a to konverzným kurzom 1,24 po spriemerovaní kurzov za celé obdobie od 10/2011 (doručený návrh súdu ) do polovice júna 2012 ( kedy súd vyhlásil rozsudok). Švajčiarsky frank súd ďalej v texte označuje ako „CHF“.
Otec sa zdržiava od júla 2010 vo Švajčiarsku, kde je zamestnaný prostredníctvom pracovnej agentúry Bau + Agro Personal, a. g. Na začiatku pracoval vo Švajčiarsku na farme, obhospodaroval pôdu. Následne sa zamestnal v stavebníctve, ale vo februári mal nižší príjem pre menšie množstvo práce. Cez leto máva od agentúry prácu aj na celé 4 týždne, ale cez zimu pracuje 2 - 3 týždne, vo februári 2012 robil podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne len týždeň. Otec poberal do októbra 2011 vo Švajčiarsku aj rod. prídavky na deti a to: pôvodne na W. 200 CHF / 161,29 eur/ a na E. 250 CHF /201,61 eur/ mesačne, a od 6/2011 do 9/2011 už len na W. po 200 CHF mesačne. V 5/2011 mu bol vyplatený ešte nedoplatok za predchádzajúce obdobie, odkedy robí vo Švajčiarsku a to vo výške 705 CHF. Z predložených výplatných pások a potvrdenia o príjme od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že tento mal netto mesačný príjem: v 2/2011 v sume 2.107,85 CHF, v 3/2011 v sume 2.747,35 CHF, za obdobie od 14.04.2011 do konca novembra 2011 v sume 34.119,05 CHF, v 12/2011 v sume 3.389,90 CHF, v 1/2012 v sume 3.569,52 CHF, v 2/2012 netto 749,26 CHF, v 3/2012 v sume 3.981,60 CHF, v 4/2012 v sume 4.171,90 CHF. Čiže za obdobie roku 2011 mal netto mesačný príjem 3.530,35 CHF, po prepočte na euro v sume 2.847 eur. Za 1-4/2012 mal netto mesačný príjem 3.129,32 CHF, po prepočte na euro v sume 2.523,64 eur. Otec nemá zdravotné problémy. Otec býva v podnájme v jednej izbe, jeho mesačné nájomné činí 650 CHF (520 eur). V Švajčiarsku si platí zdravotné poistenie 181 CHF( 145,96 eur) a na Slovensku v sume 46,06 eur mesačne. V Švajčiarsku si ďalej platí mesačne internet 59 CHF/47,58 eur/, výdavky s hygienou a čist. prostriedkami má 40 CHF/32,25 eur/, poho. hmoty 300 CHF /241,93 eur/, za údržbu auta 80 CHF /64,51 eur/, telefón 80 CHF /64,51 eur/, práčovňa 60 CHF /48,38 eur/. Mesačne má výdavky s kúpou pracovných pomôcok 60 CHF /48,38 eur/, lebo zamestnávateľ mu ich nedáva. Deklaroval, že mesačne má výdavky na stravu 600 CHF /483,87 eur/, pričom na dokreslenie potravín predložil súdu pokladničné bločky o hodnote základných potravín ( čl. 94). Podľa vyjadrenia otca poňatého do zápisnice z 27.2.2012 ( čl. 92 ) v pripojenom spise OS PN sp. zn. 5P/81/2011 sa zoznámil v mesiaci júl 2011 s inou ženou, s ktorou doteraz žije a býva v jej byte, ktorý vlastní už 3 roky. Podľa jeho slov jej párkrát prispel na bývanie, ale pravidelne jej na bývanie neprispieva, lebo žije v Švajčiarsku. Na Slovensko chodí raz za 3-4 týždne, kedy chodia štyria a po zložení sa na cestu má výdavky na cestovné cca 50 eur na jednu cestu. Podľa jeho slvo mu prácu v Švajčiarsku zabezpečuje personálna agentúra, čo znamená že nepracuje stále u toho istého zamestnávateľa. Nemá stabilný mesačný príjem, lebo to závisí od ročného obdobia a aj od toho, akú prácu mu agentúra zabezpečí. Do práce chodí autom, lebo musí vždy reagovať operatívne na pracovnú ponuku. Internet potrebuje v Švajčiarsku ako pre komunikáciu s rodinou tak i pre komunikáciu s personálnou agentúru či zamestnávateľmi. Ako ďalšie svoje mesačné výdavky na Slovensku uviedol paušál za telefón 55 eur, zákon. poistku 13,6 eur. Ďalej mesačne spláca 5 pôžičiek, a to v E., K..E.. po 120,89 eur, v Z., K..E.. v sume 86 eur, v H., K..E.. kredit kartu po 85 eur, v Consumer holding po 94,32 eur a G.. Š. ako fyzickej osobe po 150 eur. T.j. mesačne na pôžičkách spláca sumu 536,21 eur. Od G.. Š. si zmluvou z 01.05.2010 požičal sumu 7.200 eur za účelom platenia iných pôžičiek a exekútorov.
Ani jeden z rodičov okrem W. K. E. iné deti nemajú. Otec navštevuje deti sporadicky, keď je na Slovensku.
Právna zástupkyňa otca dala súdu do pozornosti, že matka sa vzdala stáleho zamestnania a išla pracovať na iné pracovné miesto len na skúšobnú dobu a to bez toho, že by mala už na papieri dohodnutú
mzdu u nového zamestnávateľa. Žiadala prihliadať na to, že otec bude mať v období od 18.07. do 09.08. neplatenú dovolenku, takto to vo Švajčiarsku funguje v stavebných firmách každý rok.
Mal. E. navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie. Z potvrdenia Obchodnej akadémie v Hlohovci ( čl. 60) mal súd preukázané, že na E. mala matka v školskom roku 2011/2012 výdavky v celkovej sume 264,64 eur, a to: na učebnice 6,08 eur + 8,84 eur + 18,62 eur + 5 eur + 12,50 eur + 10,60 eur; výlet do Viedne 13 eur, stužková 170 eur. E. sa v škole sa nestravuje. Sumu 264,64 eur súd rozpočítal na 10 mesiacov školského roka, lebo išlo výdavky na učebnice na celý školský rok, jednorázový výlet a stužkovú zaplatenú na celý školskú rok. Z sumy 264,64 eur pripadá na mesiac suma 26,464 eur, ktorú súd i považuje za objektívnu. Má zdravotné problémy s atopickým ekzémom a má celoročne nádchu. Na zvýšenie imunity berie vakcínu v ampulkách, pričom matka dopláca za jednu vakcínu 7 eur. Na atopický ekzém používa špeciálnu kozmetiku, jeden krém na pokožku stojí 10 - 14 eur. Podľa vyjadrenia samotnej E. jej jeden krém na telo vystačí na celý mesiac. Podľa tvrdenia matky po spriemerovaní má mesačné výdavky na lieky E. v sume 20 - 30 eur +20 eur na špeciálnu kozmetiku. Výdavky s cestovaním dieťaťa má matka mesačne 15 eur mesačne a týždenné vreckové 10 eur ( mesačne 40 eur), oblečenie 50 eur mesačne. Platí jej internet mesačne 18 eur. Podľa tvrdenia matky otec E. navyše prispel v apríli 2012 sumou 160 eur na stužkovú, v máji 2012 jej poslal 30 eur na kolok na opravné skúšky v autoškole, kúpil jej k narodeninám prsteň z bieleho zlata.
Mal. W. navštevuje 6. ročník základnej školy. Trpieval zápalom prínosových dutín a v súčasnosti trpí pubertálnu migrénou. S ním má matka mesačné výdavky so školou cca 30 eur. V škole sa stravuje a mesačné stravné na neho činí cca 20 eur. Za lieky mu mesačne dopláca 15 eur, hygienu 20 eur, oblečenie 50 eur, vreckové 10 eur, spolu ide mesačne o sumu cca 145 eur. Podľa vyjadrenia matky mesačné dá E. na kino 20 eur a W. 15 eur. jej mesačné výdavky na stravu každého dieťaťa je cca 200 eur mesačne. Raz za mesiac chodí matka s deťmi do Trnavy na 3D kina, zastavia sa aj v McDonalde, s čím má pre tri osoby ( spolu aj s cestovným) výdavky cca 100 eur. Matka sa vyjadrila, že otec sa stretáva len s mal. W., lebo E. sa s ním odmieta stretnúť. K posledným Vianociam dal W. 55 eur, E. 20 eur a voňavku. Má vedomosť, že otec pri stretnutí s W. mu dáva vreckové 10 - 20 eur.
Kolízna opatrovníčka odporučila deti zveriť matke, ktorá sa o nich i riadne stará a otcovi určiť výživné podľa jeho pomerov.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo táto už v období podania návrhu ( 12.10.2011) nebýva s deťmi v spoločnej domácnosti s ich otcom, každý z nich má svoju domácnosť. Matka býva s deťmi v prenajatom štvorizbovom byte s mesačnými výdavkami na bývanie v sume 440 eur. Matka v čase podania návrhu pracovala ako laborantka v lekárni SUNPHARMA 31, s.r.o. ( v lekárni), za obdobie 1-10/2011 tam mala netto mesačný príjem 555,39 eur. Sama z vlastnej iniciatívy dala výpoveď bez toho, aby mala dohodnutú prácu na dobu neurčitú a že by mala písomne dohodnutú mzdu. Dôvod matky, pre ktorý odišla z tejto lekárne ( že nechcela robiť pod novou vedúcou) súd vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa stabilného vyššieho príjmu. Súd to kvalifikuje ako nezodpovedné konanie, lebo išla do neistoty bez garantovaného stabilného príjmu ( v zmluve), pričom sa starala o dve maloleté deti. Od 1.11. 2011 pracovala na pracovnú zmluvu v lekárni S.L.Pharma HOLDING s.r.o., kde mala za 11/2011-1/2012 netto mesačný príjem 421,04 eur. Čiže jej príjem sa znížil o 134,35 eur jej neuváženým konaním. Pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej dobe a od 01.02.2012 je nezamestnaná, evidovaná, nepoberá podporu v nezamestnanosti. V období od 20.02.2012 do mája 2012 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti ako predavačka a u tohto zamestnávateľa mala netto mesačný príjem cca 135 eur. Prestala túto prácu vykonávať, lebo jej nebola riadne a v čas vyplácaná mzda. Popri tom od 01.11.2011 poberá rodinné prídavky na dve deti mesačne po 44,02 eur . Matka nemá zdravotné problémy ktoré by jej bránili hľadať a nájsť si iné zamestnanie. Okrem toho jej otec posielal peniaze na výživu detí i peniaze na bývanie ( ako je to vyššie už presne špecifikované). Súd i peniaze posielané na bývanie kvalifikoval ako výživné na deti a pripočítal ho k ostatnému zaplatenému výživnému na deti. Čiže v období od november 2011 až máj 2012 poslal matke spolu sumu 3.560 eur (1.360 eur + 2.200 eur ). Po pripočítaní jednotlivých súm mesačne posielaných otcom matke k jej mesačnému príjmu súd zistil, že matka mala za obdobie od 10/2011 ( podania návrhu ) nasledovný príjem: v 10/2011 v sume 555,39 eur; v 11/2011 v sume 825,06 eur ( 421,04+44,02 +200+160); v 12/2011 v sume 1.065,06 eur ( 421,04+44,02 +200+400); v 1/2012 v sume 1.065,06 eur ( 421,04+44,02 +200+400); v 2/2012 v sume 579,02 eur (135 +44,02+200+200 ); v 3/2012 v sume 579,02 eur (135 +44,02 +200+200); v 4/2012 v sume 779,02 eur (135 +44,02 +180+420,/ resp. 500+100/); v5/2012 v sume 779,02 eur (135 +44,02+180+420,/ resp. 500+100/ ).
Otec detí pracuje v Švajčiarsku v stavebnej oblasti, prácu mu zabezpečuje personálna agentúra. Súd mal preukázané, že otec mal v roku 2011 netto mesačný príjem 2.847 eur ( 3.530,35 CHF po prepočte na euro ), za 1-4/2012 v sume 2.523,64 eur ( 3.129,32 CHF po prepočte na euro ). Keďže otec pracuje v oblasti stavebníctva, nemá garantovaný mesačný stabilný príjem a výška jeho príjmu závisí od práce nájdenej agentúrou a od ročného obdobia, súd spriemeroval netto príjem za rok 2011 a 1-4/2012, lebo to považuje za spravodlivejšie. Teda za obdobie 2/2011 - 4/2012 mal netto mesačný príjem 2.685,32 eur.
Súd neprihliadal na skutočnosť, že otec bude mať v období od 18.7 do 9.8. neplatenú dovolenku z dôvodu, že už dlhšie obdobie má vedomosť, že v stavebníctve to funguje takto každý rok a teda nič mu nebránilo pre toto obdobie zabezpečiť si inú brigádnickú prácu. A v konečnom dôsledku súd ani neverí, že pokiaľ otec reálne platí všetky pôžičky, ktoré deklaroval, že by v skutočnosti aj po toto obdobie 18.7.-9.8. nemal zabezpečené iné zamestnanie. Súd mal preukázané, že otec sa s W. stretáva zakaždým, keď pricestuje na Slovensko. S E. sa nestretáva, lebo E. stretnutia odmieta.
V starostlivosti matky o mal. W. K. E. neboli zistené žiadne nedostatky a otec či kolízna opatrovníčka to nenamietali, súd zveril obe deti do jej osobnej starostlivosti. E. bola zverená matke do dňa, kedy nadobudla plnoletosť, lebo návrh bol podaný v čase, keď E. nemala ešte 18 rokov. Otec nemá obmedzené práva k týmto deťom, preto súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Obaja rodičia zhodne uviedli, že nežiadajú styk otca s deťmi upraviť, preto i súd v rozsudku styk neupravil.
Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné s účinnosťou od 12.10.2011, kedy bol návrh doručený súdu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určení výšky výživného súd prihliadal na objektívne potreby maloletých detí, ich vek , zdravotný stav, ale i na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov a výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd prihliadal i na to, že matka býva s deťmi v podnájme, za ktorý mesačne platí 440 eur. Od podania návrhu v 10/2011 mala matka mesačne netto príjem: v 10/2011 v sume 555,39 eur, v 11/2011 v sume 825,06 eur, v 12/2011 v sume 1.065,06 eur , v 1/2012 v sume 1.065,06 eur , v 2/2012 v sume 579,02 eur , v 3/2012 v sume 579,02 eur , v 4/2012 v sume 779,02 eur , v5/2012 v sume 779,02 eur. Začiatkom júna 2012 ( na pojednávaní 7.6.2012) poberala len rodinné prídavky na dve deti a peniaze od otca na deti. Otec má mesačný príjem netto cca 2.685,32 eur, mesačné základné výdavky na bývanie 650 CHF (520 eur), na zdravotné poistenie 181 CHF( 145,96 eur) + 46,06 eur mesačne. Súd prihliadal síce i na ostatné otcom uvádzané výdavky majúc na pamäti že výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd vychádzal z potrieb detí a dospel k záveru, že objektívne je nutné prihliadať i na to, že na výžive detí sa majú podieľať obaja rodičia, a nie len otec. Z matkou deklarovaných výdavkov na W. súd považuje za objektívne výdavky v mesačnej sume cca 145 eur (30 eur na školské pomôcky, stravné v škole 20 eur, za lieky 15 eur, hygienu 20 eur, oblečenie 50 eur, vreckové 10 eur) +strava. Z výdavkov deklarovaných na E. súd považuje za objektívne výdavky mesačne v sume cca 184,50 ( 26,464 eur za mesačné výdavky v škole - vyššie je suma odôvodnená, lieky 20 - 30 eur, t.j. po spriemerovaní 25 eur, 20 eur na krém na atopický ekzém, cestovné 15 eur, vreckové 40 eur ( 10 eur x 4 týžd., keďže nechodí v škole na obedy), oblečenie 50 eur mesačne, internet 18 eur)+strava. Do mesačných výdavkov na deti súd započítal i úmernú časť nájomného v byte. Mesačné nájomné predstavuje 440 eur deleno 3 osoby bývajúce v byte = 146,66 eur. Na W. a E. pripadá suma po 146,66 eur ako ďalší výdavok na nich a nakoľko obaja rodičia sa majú podieľať na zabezpečovaní bývania deťom, preto súd sumu 146,66 eur vydelil číslom dva ( ako dvaja rodičia). Čiže pre otca to znamená prispievať mesačne (na aktuálny mesačný nájom 440 eur) na nájom pre každé dieťa sumou 73,3 eur. Túto sumu súd zahrnul do určeného výživného na deti. Súd pri určovaní výšky výživného na vychádzal z príjmu otca cca 2.685,32 eur a z ustálenej súdnej praxe určovať výživné sumou 25% z čistého mesačného príjmu otca deleno počet detí. 25% z 2.685,32 eur predstavuje sumu 671,33 eur, po zaokrúhlení 672 eur. Pred určením konkrétnej sumy výživného súd bral do úvahy i to, že otec má takýto príjem len vďaka tomu, že má možnosť pracovať v Švajčiarksu na Slovensku by nikde takýto príjem nedosiahol. Prihliadal i na jeho objektívne výdavky či už z bývaním, stravou, platením si zdravotného poistenia, či telefónu a internetu. Bral do úvahy fakt, že sa s W. stretáva a mesačne mu prispieva určitou sumou na vreckové. Súd neprihliadal v plnom rozsahu na výdavky na pohonné hmoty, údržbu auta či mesačnú kúpu pracovného oblečenia. Vzhľadom na tieto všetky faktory súd určil výživné na W. v sume 200 eur, pričom v tejto sume súd už započítal i jeho podiel na bývanie 73,3 eur. Takto určené výživné na W. súd považuje za primerané, lebo i matka má niesť svoj podiel na výžive a výdavkoch na výchovu dieťaťa. Pokiaľ ide o E., tu súd prihliadal i na to, že táto sa odmieta s otcom stretávať. U Simony súd určil výživné v sume 400 eur, v ktorej sume je už zarátané i pomerné nájomné 73,3 eur. E. chodí na strednú školu, do školy dochádza, s čím má tiež výdavky. Má síce zdravotné problémy, s čím má mesačné výdavky cca 50 eur. Súd má za to, že výživné v sume 400 eur je objektívne a primerané. Žiadanú výšku výživného 700 eur súd považuje za neprimeranú už aj z toho morálneho a etického hľadiska, lebo na jednej strane E. žiada takéto výživné a na druhej strane sa odmieta s otcom čo i len stretávať.
Súd bral ohľad na to, že matka sa svojim nezodpovedným konaním pripravila o stabilný príjem keď v októbri 2011 ukončila pracovný pomer v lekárni. Nakoľko matka nemá zdravotné problémy, súd má za to, že matke nič nebráni hľadať a nájsť si zamestnanie, kde by mala aspoň minimálnu mzdu a nemusela byť odkázaná len na peniaze, ktoré posiela otec mesačne deťom. Pokiaľ matka deklaruje zvýšené potreby detí ( ako pr. na kino či 3 D kino v Trnave) snahou o zachovanie ich úrovne, súd len konštatuje, že i ona sama sa má pričiniť o zvýšenie ich úrovne a nie žiadať výživné na deti od otca v sume 1200 eur mesačne. Súd prihliadal i na to, že i matkou deklarované zdravotné problémy detí nie sú natoľko objektívne, aby odôvodňovali výživné na 1200 eur od otca. Na druhej strane výživné navrhované otcom spolu v sume 200 eur / 120+80/ je neprimerané jeho príjmu a berúc do úvahy i to, že na deti bral do 10/2011 v Švajčiarsku výživné. To, že spláca mesačne pôžičky, nemôže nič zmeniť na tom, že má vyživovaciu povinnosť k deťom a táto povinnosť má prednosť pred akoukoľvek pôžičkou čerpanou či už ním samým alebo spolu s matkou detí. Súd mal objektívne preukázané, že otec zaplatil od podania návrhu v mesiaci október 2012 do 19.6. 2012 /kedy bol vyhlásený rozsudok/ spolu na deti výživné 3.560 eur. Súd si z toho ustálil vychádzajúc z žiadosti otca určiť mu výživné na W. 80 eur a E. 120 eur, že z jednotlivých súm zaplatil v 11/2011 až 3/2012 k rukám matky na W. 5 x 80 eur a na E. 5 x 120 eur; v4-5/2012 k rukám matky na W. 2 x 80 eur a k rukám už plnoletej E. 2 x 100 eur. Okrem tohto otec posielal na prenájom bytu nasledovné sumy: v 11/2011 sumu 160 eur, v 12/2011 a 1/2012 po 400 eur mesačne, v 2-3/2012 po 200 eur mesačne, v 4 -5/2012 po 420 eur mesačne, t.j. spolu takto zaplatil 2.200 eur. Súd si i tieto sumy ( podľa tvrdenia matky zasielané síce za účelom platenia nájomného ) vyhodnotil tiež ako výživné na deti a započítal ich do nedoplatku na výživnom, na každé dieťaťa v jednej polovici. Nakoľko súd zaviazal otca výživným na W. po 200 eur od 12.10.2011, vznikol mu za obdobie 12.10.2011- 30.06.2012 nedoplatok na výživnom na W. v sume 69 eur. Súd počítal nedoplatok do 30.6.2012, lebo rozhodol vo veci 18.6.2012, t.j. po 15. tom dni v mesiaci. ( Výpočet: 1/ Na W. zaplatil spolu 1660 eur, t.j. 7 mesiacov /11/2011-6/2012/ x 80 eur + 1100 eur. Mal zaplatiť pri výživnom 200 eur mesačne sumu 1729 eur, t.j. v októbri 2011 sumu 129 eur /20 :31 dní x 200 eur/ + v 11/2011-6/2012: 8 mesiacov x 200 eur. 1729 eur -1660 eur = 69 eur.)Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného zo strany otca.
Nakoľko súd zaviazal otca výživným na E. po 400 eur od 12.10.2011, vznikol mu za obdobie 12.10.2011- 30.06.2012 nedoplatok na výživnom na E. v sume 1.368 eur. Súd počítal nedoplatok do 30.6.2012, lebo rozhodol vo veci 18.6.2012, t.j. po 15. tom dni v mesiaci. ( Výpočet: 1/ Na E. zaplatil spolu 1900 eur + 30 eur na kolok do autoškoly + 160 eur na stužkovú, t.j. /5 mesiacov x 120 eur + 2 mesiace x 100 eur + 1100 eur. Mal zaplatiť pri výživnom 400 eur mesačne sumu 3458 eur, t.j. v októbri 2011 sumu 258 eur /20 :31 dní x 400 eur/ + v 11/2011-6/2012: 8 mesiacov x 400 eur. 3458 eur -1900 eur -30 eur-160 eur = 1368 eur.) Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného zo strany otca O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca detí a kolíznej opatrovníčky detí, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie zo strany matky maloletých detí do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).