Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/13/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: L.. N. G., N. F. XX, Bratislava, občan SR, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodným žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 1. 2012 domáhal voči odporcovi, podľa ustanovení , náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. -266.

Svoj návrh odôvodnil tým, že tunajší súd rozsudkom č.k. -266 zo dňa 29.3.2010 rozhodol o náhrade mzdy z titulu prekážok na strane organizácie odporcu v danom konaní, za obdobie od 25.9.1984 až 25.8.1985 vo výške 5.101,85,-EUR. Prvostupňový súd bol vo veci nečinný od 25.8.1985, t.j. v dobe, v ktorej organizácia odporcu disponovala hnuteľným a nehnuteľným majetkom, z ktorého bola organizácia odporcu schopná uhradiť náhradu mzdy. Organizácia odporcu od roku 1990 vytunelovala všetok disponibilný finančný majetok, takže navrhovateľ po období prevodu organizácie do FNM v roku 1992, nemohol dobyť svoj nárok, keďže o nároku súd rozhodol až 29.3.2010. Po rozhodnutí o nároku súdom prvého stupňa v konaní sp. zn. začal pohľadávku od organizácie odporcu vymáhať exekútor. Po takmer ročnej námahe, mu exekútor oznámil bezúspešnosť vymáhania pohľadávky, nakoľko organizácia už nemala riaditeľa, účty v bankách, a keďže nemala už ani zamestnancov, neodvádzala za nich poistné do poistných fondov od roku 1992.

Škoda potom predstavuje: škodu z rozsudku v sume 5.101,85,-EUR, počet dní od právoplatnosti rozsudku......438 dní (od 19.3.2010 do 31.8.2011), úrok z omeškania za toto obdobie......9,5%, ušlý zisk za toto obdobie.........10%. Výpočet škody z nesprávneho úradného postupu je teda nasledovný: úrok z omeškania zo škody 5.101,85,-EUR x 438 dní x 9,5% = 212.287,97,-EUR a ušlý zisk 10% zo sumy (212.287,97 + 5.101,85) = 21.738,98,-EUR. Škoda celkom potom predstavuje: 236.128,80,-EUR.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil tým, že ani jedna z podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle nebola splnená. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, navrhovateľ si mal nároky z prieťahov uplatňovať pred Ústavným súdom SR. Nie je

možné, aby všeobecný súd v rámci tohto konania konštatoval porušenie práva na súdnu ochranu titulom plynulosti konania. Ak by ústavný súd takejto sťažnosti vyhovel, priznal by navrhovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Uvedené sa však nestalo. Z vyjadrenia predsedníčky tunajšieho súdu vyplýva, že sa navrhovateľ svojim postojom v konaní, kedy opakovane menil návrh a nedostavoval sa na pojednávania, sám spôsoboval prieťahy v tomto konaní. Čo sa týka existencie škody, je ťažko určiť, čo predstavuje škodu. Nebolo preukázané, že k nevymožiteľnosti práva na plnenie došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. V čase, keď Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci, spoločnosť dlžníka ešte existovala a bola vymazaná z obchodného registra až 7.6.2012.

Navrhovateľ podaním zo dňa 19.4.2012 žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu a upresnil z čoho konkrétne žalovaná suma (škoda) pozostáva. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu škody vo výške 3.729.452,30,-EUR (istina) s príslušenstvom (úrokmi z omeškania v sume 354.297,96 EUR a ušlým ziskom v sume 403.875,02,-EUR). K žalovanej výške škody uviedol, že za nesprávny úradný postup pozostáva z obdobia od právoplatnosti rozsudku od 19.5.2010 k 18.6.2012, ktorý predstavuje 731 dní. Potom škoda predstavuje násobok priznanej škody (5.101,85,-EUR) a počtu dní nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (731 dní od právoplatnosti rozsudku ).

5.101,85,-EUR x 731 dní = 3.729.452,30,-EUR

Úrok z omeškania vo výške 9,5% (3.729.452,30 x 9,50%) = 354.297,96,-EUR

Úšlý zisk 10% x (3.729.452,30 EUR + 354.297,96,-EUR) = 403.875,02,-EUR

Spolu: 4.487.625,20,-EUR.

Tunajší súd na pojednávaní konanom dňa 18.6.2012 za prítomnosti všetkých účastníkov navrhovanú zmenu žalobného petitu pripustil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a najmä obsahom pripojeného spisu , ako aj ostatnými listinami založenými v súdnom spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ si teda uplatňoval škodu z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu, ktorý mal nastať po právoplatnosti rozsudku vyhláseného v konaní tým, že sa navrhovateľ doposiaľ nedomohol uspokojenia súdom priznanej pohľadávky vo výške 4.101,85,-EUR (čo predstavuje 731 dní). V tomto smere súd poukazuje na to, že po právoplatnosti rozhodnutia v konaní , tunajší súd už vo veci nemohol konať (konanie bolo právoplatne skončené) a preto sa ani nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu (súd po tomto dátume nemohol vo veci vykonávať žiadny postup). Rovnako tak navrhovateľom vyčíslená škoda predstavujúca násobok súdom priznanej sumy (5.101,85,-EUR) a počet dní od právoplatnosti rozsudku až do súčasnosti (731 dní) je nezmyselná a nemá oporu v žiadnom právnom predpise.

Navrhovateľ sa mal správne domáhať náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý by nanajvýš mohli predstavovať prieťahy v konaní a škody z toho vyplývajúcej, či už majetkovej škody, ktorá by mu mohla vzniknúť (napr. nemožnosťou vymoženia priznanej pohľadávky, čo by však navrhovateľ musel preukázať, najmä príčinnú súvislosť medzi prieťahmi v konaní a nemožnosťou vymoženia pohľadávky), príp. aj ujmy nemajetkovej, ak by jej vznik riadne preukázal. Navrhovateľ tak aj učinil, a to v konaní vedenom pred tunajším súdom sp. zn. v ktorom však riadne nepokračoval a konanie bolo právoplatne zastavené. V tomto konaní () sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.101,58,-EUR s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v prieťahoch v konaní.

Navrhovateľ sa však nemôže domáhať náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu, ktorý mal nastať po právoplatnosti rozsudku , nakoľko tu v tomto období k žiadnemu postupu súdu už nemohlo dôjsť a rovnako tak výška a spôsob vyčíslenia výšky škody nemá oporu v zákone, keď navrhovateľ jej výšku určil ako násobok priznanej sumy a počtu dní do súčasnosti, nakoľko doposiaľ nebola jeho pohľadávka odporcom v konaní uspokojená. Uvedený výpočet je právny nezmysel a v podstate predstavuje "úžeru", keď výška nevymoženej sumy predstavuje na istine 5.101,85,-EUR a žalovaná škoda mnohonásobne vyššiu sumu a to cca 4 mil. EUR.

Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 26.8.1985 do 31.12.1985. Predmetné konanie začalo právoplatnosťou uznesenia, ktorým bol uvedený nárok (pôvodne uplatnený v konaní ) vylúčený na samostatné konanie, kde mu bola pridelená sp. zn. . V predmetnej veci súd plynule konal až do roku 1992, kde následne bolo potrebné zistiť výsledky ďalších konaní vyvolaných navrhovateľom resp. pripojiť si predmetné spisy (išlo napr. o konania tunajšieho súdu , , , prevedený do 11C 142/89, , bývalého Obvodového súdu Bratislava II - tento spis však bol pripojený k inému spisu a to k spisu , ktorý sa nachádzal na Mestskom súde v Bratislave). Prvé pojednávanie vo veci nasledovalo až v roku 2003 (17.9.2003), kedy bol navrhovateľ predvolaný na informatívny výsluch a bol súdom poučený o náležitostiach žalobného návrhu v zmysle s poukazom na a . Následne navrhovateľ viacerými podaniami upravoval a rozširoval žalobný petit. Dňa 24.3.2004 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu, na deň 3.5.2004 s tým, že sa odporca bude volať pod hrozbou poriadkovej pokuty. Pojednávanie z 3.5.2004 bolo odročené na neurčito, nakoľko predchádzajúce doručenie predvolania na pojednávanie u odporcu nebolo vykázané. Následne dňa 3.10.2005 prebehlo pojednávanie na ktorom bola pripustená aj zmenu petitu (navrhovateľ neustálymi podaniami menil a upravoval žalobný petit). Následne súd uznesením zo dňa 6.3.2006 vyzval navrhovateľa, aby postupom podľa odstránil vady jeho zmeneného žalobného návrhu. Dňa 11.10.2006 prebehlo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že súd vypracuje ďalšie uznesenie o pripustení zmeny petitu a súd bude zisťovať adresu sídla odporcu, nakoľko stále nemá vykázané u odporcu doručenia zásielok. Súd uznesením zo dňa 19.2.2007 pripustil navrhovanú zmenu petitu a zároveň vyzval navrhovateľa na odstránenie vád žaloby spočívajúcich v neopísaní rozhodujúcich skutočností na základe ktorých požaduje žalovanú náhradu mzdy v zmenenej výške. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 7.11.2007, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sa uložilo navrhovateľovi špecifikovať návrh čo do riadneho označenia odporcu a následne sa malo žiadať od takto označeného odporcu doklady o tom, že prevzal záväzky po pôvodnom odporcovi. Súd uznesením zo dňa 16.10.2008 pripustil ďalšiu zmenu žalobného petitu a opätovne zároveň vyzval navrhovateľa na odstránenie vád jeho zmeneného žalobného návrhu. Dňa 20.5.2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie prebehlo dňa 26.10.2009 na ktorom bol vypočutý už aj zástupca odporcu, bola pripustená ďalšia zmena žalobného petitu a bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania si podkladov od FNM na zistenie, či záväzok pôvodného odporcu, ktorý je predmetom tohto sporu, prešiel na odporcu súčasného. Následne vo veci prebehlo pojednávanie dňa 17.2.2010, ktoré bolo odročené na deň 29.3.2010 na ktorom, po pripustení ďalšej zmeny žalobného petitu, bol vyhlásený rozsudok pre uznanie, nakoľko odporca pripustený zmenený petit resp. záväzok v ňom uvedený v plnom rozsahu na pojednávaní uznal čo do základu aj výšky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2010.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je

Podľa , Z.z (ďalej len " Z.z"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa bod1 Z.z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa ,, Z.z, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa Z.z, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa Z.z ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa , Z.z štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa Z.z nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa , ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

V danom prípade navrhovateľ označil za nesprávny úradný postup, procesný postup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , avšak v období po právoplatnom skončení tohto konania, t.j. domáhal sa náhrady škody, ktorú vyčíslil ako násobok priznanej sumy 5.101,85,-EUR a počtom dní do súčasnosti (z dôvodu, že dodnes nebol uspokojený jeho nárok odporcom v konaní ). Keďže namietaný postup súdu spadá do obdobia účinnosti bolo potrebné na daný prípad aplikovať práve ustanovenia tohto zákona.

Predpokladmi úspešnosti žalovaného nároku sú existencia nesprávneho úradného postupu súdu, vznik škody (nemajetkovej ujmy) a priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (nemajetkovej ujmy). Nedostatok čo i len jedného z uvedených predpokladov má za následok neexistenciu nároku na náhradu škody.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu, ktorý mal nastať po právoplatnom skončení konania (tzv. navrhovateľom žalovaný a označený nesprávny úradný postup), súd (ako už uviedol vyššie) mal za to, že tu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu resp. tu nedošlo k žiadnemu procesnému postupu tunajšieho súdu. Po právoplatnom skončení veci totiž súd už vo veci konať nemôže, nakoľko konanie bolo skončené. V tejto fáze nastupuje (ak nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti priznanej súdom) tzv. výkon rozhodnutia resp. exekúcia s ktorou však tunajší súd v konaní nemá už nič spoločné. Za daného stavu teda možno uzavrieť, že v postupe tunajšieho súdu v konaní po jeho právoplatnom skončení nedošlo (a ani dôjsť nemohlo) k nesprávnemu úradnému postupu, čím nie je splnená jedna z kumulatívnych predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody postupom podľa .

Rovnako pokiaľ ide o samotnú navrhovateľom vyčíslenú škodu, ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľ za škodu neoznačil sumu 5.101,85,-EUR ako sumu, ktorá sa mu nepodarila exekučne vymôcť, ale škodu vyčíslil ako násobok tejto sumy počtom dní od právoplatnosti rozsudku až po súčasnosť (731 dní). Takto vyčíslený nárok však nemožno považovať za škodu, nakoľko škoda nemôže predstavovať násobok nevymožiteľnej súdom priznanej sumy a počtu dní od právoplatného rozhodnutia súdu, takto vyčíslená škoda je potom "právnym nezmyslom" a dalo by sa povedať, že výslovne odporuje dobrým mravom. Majetok navrhovateľa sa totiž reálne nezmenšil o túto sumu (cca 3,7 mil EUR), ale nanajvýš o sumu 5.101,85,-EUR, ktorá by (za splnenia ďalších zákonných predpokladov) teoreticky mohla predstavovať škodu na majetku navrhovateľa z dôvodu jej nevymožiteľnosti spôsobenej prieťahmi v súdnom konaní , čo však nebolo predmetom tohto sporu. Navrhovateľ sa však v tomto konaní nikdy nedomáhal zaplatenia tejto sumy 5.101,85,-EUR. Ak by aj navrhovateľom vyčíslená škoda (za predpokladu, že by tu došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu) predstavovala tzv. ušlý zisk, tak tento predsa nemožno vypočítať násobkom súdom priznanej sumy a počtom dní jej nevyplatenia (to by bola zmienená "úžera"). Ušlý zisk totiž predstavuje zmenšenie majetku, ktorý by poškodený mohol očakávať nebyť nesprávneho úradného postupu. Ak by si aj navrhovateľ v akomkoľvek peňažnom ústave v SR uložil na bankový účet predmetnú sumu 5.101,85,-EUR, nikdy by nedosiahol výnos z nej vo výške, ako si uplatnil škodu v tomto konaní. Išlo by totiž o 100% denný úrok z takéhoto vkladu, čo v mesačnom vymedzení predstavuje 3000% úrok, čo je neakceptovateľné. Keďže samotný nárok na náhradu škody je z vyššie uvedeného dôvodu neakceptovateľný, nie je možné z neho priznať ani príslušný úrok z omeškania a ani navrhovateľom vyčíslený ušlý zisk (navrhovateľ z takto vypočítanej výšky škody chcel aj 9,5% ročný úrok z omeškania ako aj 10% ušlý zisk). Vzhľadom na uvedené, nielen že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ale nepreukázal ani výšku škody, čím neboli naplnené už dva kumulatívne predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody podľa (samozrejme bez existencie spomínaných predpokladov nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nimi).

Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Na margo existencie zbytočných prieťahov v predmetnom konaní (ak by tieto mali byť označené za nesprávny úradný postup, čo však v danom prípade nebolo, keďže navrhovateľ za nesprávny úradný postup označil konanie tunajšieho súdu po právoplatnom skončení veci ) súd poznamenáva, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. V tomto smere ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní zo strany navrhovateľa podaná nebola a v predmetnej veci prieťahy v konaní nekonštatoval ani Ústavný súd SR ani príslušný predseda súdu podľa

Tunajší súd teda má za to, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa , ale len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup tohto istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). Teda v prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR.

Všeobecné prvostupňové súdy v rámci žalôb o náhradu škody podľa nie sú oprávnené posudzovať ani správnosť postupu (aj rozhodnutí) iného všeobecného súdu, a teda v posudzovanom prípade, všeobecný súd (tunajší súd) pri rozhodovaní o náhrade škody podľa nie je oprávnený posúdiť, či iný všeobecný prvostupňový súd (v danom prípade zhodou tunajší súd) správne alebo nesprávne použil alebo interpretoval právnu normu na konkrétny prípad, či vykonal alebo nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ani či odôvodnenie jeho rozhodnutia je alebo nie je preskúmateľné. Takáto právomoc prislúcha iba nadriadeným súdom v rámci rozhodovania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Ak sa nesprávny postup súdu odrazí v samotnom jeho rozhodnutí, je možné sa náhrady škody domáhať len z titulu nezákonného rozhodnutia (osobitný prípad v tomto smere predstavujú prieťahy v konaní, nečinnosť orgánu, nevydanie rozhodnutia v stanovenej lehote, nakoľko tieto inštitúty resp. pochybenia zakladajú sami o sebe nárok na náhradu škody, keďže aj v dôsledku nečinnosti orgánu štátu môže účastníkovi konania vzniknúť škoda, tieto skutkové podstaty nesprávneho úradného postupu sú samostatné, a nie sú závislé od rozhodnutia, ktoré po nich nasleduje. Inak povedané ak v konaní nastane zbytočný prieťah, toto samo o sebe nespôsobuje vadnosť, nesprávnosť rozhodnutia vydaného v konaní postihnutom prieťahmi, preto je možné škodu žalovať už len z dôvodu existencie prieťahov, hoci samotné rozhodnutie vadami netrpí. Na druhej strane však, ak nesprávny postup sa odrazí v samotnom rozhodnutí, t.j. vadnosť rozhodnutia závisí aj od správnosti/nesprávnosti procesného postupu, ktorý mu predchádzal, možno sa škody domáhať len z titulu nezákonnosti samotného rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu trovy konania ani nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis