Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-217-2003.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/217/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: G. F., Z.. XX.XX.XXXX, L. G. XXX, L., zastúpeného JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc. advokátom, Nezábudková 22, Bratislava, proti odporcovi: AUTO ROTOS s.r.o., Pestovateľská 10, Bratislava, IČO: 31 348 653, o zaplatenie 3.079,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.542,03 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.416,51 eur od 28.09.2002 do zaplatenia, zo sumy 125,52 eur od 24.10.2002 do zaplatenia, trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 2.200,49 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd dňa 13.12.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 92.780,- Sk (3.079,73 eur) s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za vykonané stavebné práce.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podanom odpore, kde uviedol, že fakturované práce a výkony neboli ničím potvrdené a dokumentované a že kontrolou faktúr boli zistené značné disproporcie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov G. V., X. E., Ľ. L., znaleckým posudkom č. 19/2007 vypracovaným znalcom D.. H. Q., znaleckým posudkom č. 27/2011 vypracovaným znalcom D.. V. F. a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej navrhovateľ vykonával pre odporcu stavebné práce na stavbe "Predajňa, servis a STK firmy AUTO ROTOS s.r.o." na adrese J. Č.. XXX/B, B.. Za vykonané práce v mesiaci august navrhovateľ dňa 03.09.2002 vystavil odporcovi po odpočítaní zálohy zaplatenej odporcom vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur) faktúru č. 9/02 v sume 80.900,- Sk (2.685,39 eur). Deň splatnosti faktúry navrhovateľ určil dňom jej doručenia odporcovi, teda 28.09.2002. Odporca faktúru navrhovateľovi vrátil s tým, že ju považuje za bezpredmetnú, nakoľko fakturované práce neboli potvrdené v stavebnom denníku. Namietal aj skutočnosť, že práce vykonané navrhovateľom boli nekvalitné, mali nenapraviteľné chyby ako krivé steny, opadávajúca omietka a iné. Do dnešného dňa faktúra nebola odporcom uhradená. Za vykonané práce v mesiaci september navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 09.10.2002 faktúru č. 10/02 v sume 11.880,- Sk (394,34 eur) s dátumom splatnosti 23.10.2002. Na uvedenú faktúru odporca nereagoval a do dnešného dňa ju neuhradil.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.03.2004, svedok G. V. uviedol, že za mesiace august a september vykonával spolu s navrhovateľom bežné stavebné práce u odporcu, ktorý bol s ich prácou vždy spokojný. V uvedenom období vykonávali práce vždy nové, t. j. neopravovali nič, čo predtým pokazili. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mu ukazoval, že odporca podpísal stavebný denník aj za posledný mesiac, pričom si nevšimol, že by v stavebnom denníku boli uvedené výhrady voči nimi vykonanej práci.
Z výsluchu svedka X. E. súd zistil, že odporca ho oslovil, aby vykonal pre neho niektoré stavebné práce v autoservise, ktoré spočívali v detailných opravách a v odstraňovaní drobností. Svedok uviedol, že pracoval na vyrovnávaní prekladov, opravách omietok a stien, ktoré sa nedali opraviť do ideálneho sklonu pre odchýlku 3 až 4 cm. Tvrdil, že vykonával opravy, nie práce navyše a že nemal vedomosť o tom, kto opravované veci robil pred ním.
Z výsluchu svedka Ľ. L. súd zistil, že s navrhovateľom pracoval u odporcu ako vyučený murár, pričom odporca bol s nimi vždy spokojný a platil načas až na posledný mesiac, kedy im nezaplatil, pretože nemal ešte peniaze na účte. Svedok ďalej uviedol, že odporca im vyplácal peniaze na základe "smenovky", kde bolo zaznamenané, koľko hodín odpracovali. Smenovku vypracovával vždy navrhovateľ a odporca ju vždy podpisoval. Na stavbe vykonával len nové práce. Je mu známe, že namontované pracle neboli vodorovné, ale tie namontovali zámočníci z inej pracovnej skupiny. Napriek chybným praclom sa po dohode s odporcom v prácach pokračovalo.
Súdom ustanovený znalec D.. H. Q. v znaleckom posudku č. 19/2007 dospel k záveru, že výpisy odpracovaných hodín v časovom móde korešpondujú s dennými záznamami stavby v stavebnom denníku, ich odpracovanie ako aj náplň a miesto práce potvrdili obe sporné strany. Cena fakturovaných prác nie je podľa zistení znalca v rozpore s ustanoveniami zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Znalec uviedol, že skutkový stav zrealizovaných stavebných prác na posudzovanej stavbe vykazuje vady, nedostatky v nedorobkoch a nekvalitu. V súvislosti s prácami, ktoré sú zapísané v stavebnom denníku po dni 31.07.2002 znalec konštatoval, že sa jedná o práce vykonané za účelom dokončenia stavby, resp. nasledujúce po prácach a úpravách v predchádzajúcom období.
Súdom ustanovený znalec D.. V. F. v znaleckom posudku č. 27/2011 dospel k záveru, že niektoré práce, ktoré navrhovateľ vykonal v mesiaci august 2002 a vyfakturoval vo svojej faktúre č. 9/02 nezodpovedajú príslušným normám. Jedná sa o tieto zistené vady: krivé omietky, opadávajúca fasádna omietka, vypadnuté špárovanie sklobetónových konštrukcií a praskliny omietok v kanceláriách. Všeobecnú hodnotu stavebných prác, ktorých vykonanie je potrebné na odstránenie nedostatkov na stavebných prácach, ktoré boli navrhovateľom vyfakturované faktúrami č. 9/02 a 10/02, znalec vyčíslil na sumu 537,70 eur.
V podaní zo dňa 23.05.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.05.2012, navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť vo výške 537,70 eur a žiadal konanie zastaviť v tejto časti. V zmenenom petite žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.542,03 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.416,51 eur od 28.09.2002 do zaplatenia, zo sumy 125,52 eur od 24.10.2002 do zaplatenia a trov konania.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, v zmysle ktorej navrhovateľ vykonával pre odporcu stavebné práce. Za vykonané práce v mesiacoch august a september navrhovateľ vystavil odporcovi dve faktúry spolu v sume 92.780,- Sk (3.079,73 eur). Keďže odporca neuhradil navrhovateľovi uvedené faktúry, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Popri povinnosti zaplatiť navrhovateľovi faktúry mu tak zároveň vznikla povinnosť platiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania, a to v zákonnej výške.
Odporca nepoprel existenciu právneho vzťahu s navrhovateľom, len namietal že kontrolou faktúr zistil disproporcie spočívajúce v nekvalite a vadách stavebných prác vykonaných navrhovateľom. Uvedené faktúry odporca nezaplatil z dôvodu, že mu nekvalitnou prácou navrhovateľa vznikla škoda, ktorú podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľ v mesiacoch august a september odstraňoval v podobe ďalších pracovných výkonov na nedorobkoch a s cieľom odstrániť vzniknuté vady stavby. S tvrdením odporcu sa súd nestotožnil, nakoľko z výsluchu svedka G. V., ktorý spolu s navrhovateľom vykonával pre odporcu stavebné práce vyplýva, že v predmetnom období vykonávali práce vždy nové, t. j. neopravovali nič, čo predtým pokazili. Aj z výsluchu svedka X. E. súd zistil, že odporca ho oslovil, aby vykonal pre neho niektoré stavebné práce v autoservise, ktoré spočívali v detailných opravách a v odstraňovaní drobností. Z jeho výpovede vyplynulo, že vykonával na stavbe opravy, nie práce navyše a že nemal vedomosť o tom, kto opravované veci robil pred ním, t. j. navrhovateľa nepozná. Aj vypočutý svedok Ľ. L. potvrdil, že s navrhovateľom vykonávali na stavbe u odporcu len nové práce, teda ich náplňou práce nebolo odstraňovanie vád či vykonávanie opráv.
Zo znaleckého posudku č. 19/2007 vypracovaného znalcom D.. H. Q. vyplynulo, že výpisy odpracovaných hodín v časovom móde korešpondujú s dennými záznamami stavby v stavebnom denníku, pričom ich odpracovanie ako aj náplň a miesto práce potvrdili obe strany sporu. Znalec zároveň uviedol, že skutkový stav zrealizovaných stavebných prác na posudzovanej stavbe vykazuje vady, nedostatky v nedorobkoch a nekvalitu. Všeobecná hodnota stavebných prác potrebných na odstránenie nedostatkov na stavebných prácach, ktoré boli navrhovateľom vyfakturované faktúrami č. 9/02 a 10/02, bola znalcom D.. V. F. v znaleckom posudku č. 27/2011 vyčíslená na sumu 537,70 eur.
Na základe uvedeného znaleckého dokazovania navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 25.05.2012 vzal návrh čiastočne späť vo výške 537,70 eur, žiadal konanie v tejto časti zastaviť a následne upravil petit návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd takto zmenený žalobný návrh považoval za dôvodný v celom rozsahu, preto odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 2.542,03 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.416,51 eur od 28.09.2002 do zaplatenia, zo sumy 125,52 eur od 24.10.2002 do zaplatenia a na základe čiastočného späťvzatia návrhu vo zvyšku konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 154,01 eur, z preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 497,90 eur a z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhl. 163/2002 Z. z. (do 31.12.2004) a vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (od 01.01.2005) za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia predchádzajúcim právnym zástupcom, podanie návrhu na začatie konania, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 21.01.2004, 15.03.2004 a 18.10.2004) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 113,97 eur/1 úkon, za 5 úkonov právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 23.02.2005, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 23.06.2007, prevzatie a príprava zastúpenia terajším právnym zástupcom, účasť na pojednávaní dňa 18.06.2012, čiastočné späťvzatie zo dňa 23.05.2012) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 121,17 eur/1 úkon, za 2 úkony právnej služby (odvolanie zo dňa 13.06.2008 proti uzneseniu č. k. 22Cb/217/2003-171 zo dňa 02.04.2008, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 18.08.2011) vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,58 eur/1 úkon, za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 01.06.2005 a 16.05.2012) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny po 30,29 eur/1 úkon, 1 režijný paušál po 4,25 eur, 3 režijné paušály po 4,51 eur/1 RP, 2 režijné paušály po 4,97 eur/1 RP, 1 režijný paušál po 5,90 eur, 1 režijný paušál po 6,30 eur, 1 režijný paušál po 6,95 eur, 1 režijný paušál po 7,41 eur, 3 režijné paušály po 7,63 eur /1 RP, čo spolu predstavuje trovy konania v sume 2.200,49 eur.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby (podanie zo dňa 27.12.2002, ktorým navrhovateľ doplnil neúplný petit návrhu; vyjadrenia zo dňa 24.03.2006 a 15.04.2006, ktorými sa navrhovateľ vyjadril k potrebe znaleckého dokazovania a k preddavku na trovy znaleckého dokazovania; podanie zo dňa 17.08.2010, ktorým navrhovateľ doložil chýbajúcu plnú moc udelenú advokátovi na podanie žiadosti o povolenie splátkového kalendára na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie), ktoré jeho právny zástupca vyčíslil ako trovy konania vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.06.2012. Prvé zo spomenutých podaní nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania, nakoľko právny zástupca navrhovateľa doplnil neúplný petit žalobného návrhu (o úplnosť a správnosť petitu žalobného návrhu mal právny zástupca navrhovateľa dbať už v samotnom návrhu na začatie konania). Vyjadrenia zo dňa 24.03.2006 a 15.04.2006 podľa názoru súdu neboli potrebné, resp. súd mal za to, že nejde o podania vo veci samej, za ktoré by v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. advokátovi patrila odmena. Posledné zo spomenutých podaní taktiež nie je podaním vo veci samej.
Za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 01.06.2005 a 16.05.2012) priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., keďže uvedené pojednávania boli odročené bez prejednania veci.
Za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie zo dňa 13.06.2008 - podľa obsahu posúdené ako odvolanie proti uzneseniu č. k. 22Cb/217/2003-171 zo dňa 02.04.2008, ktorým súd ustanovil znalca a uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku) priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., keďže ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.