Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/4/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Co/126/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu Q. T., bytom T. XXXX/XX, XXX XX O., zast. JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom so sídlom Hlavná 119, 040 01 Košice proti žalovanému Pasienková Spoločnosť Borov s.r.o., IČO: 36 478 571, Andyho Warhola 195/28, 068 01 Medzilaborce, zast. JUDr. Danielom Finkom, advokátom so sídlom Laborecká 80, 066 01 Humenné, o zaplatenie 23.907,54 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/4/2011-108 zo dňa 18.06.2012 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 493,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Daniela Finka, advokáta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Q. T., bytom T.E. XXXX/ XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom so sídlom Hlavná 119, 040 01 Košice proti žalovanému F. X. W. X..H..E.., IČO: XXXXXXXX, Y. K. XXX/XX, XXX XX P., zastúpeného JUDr. Danielom Finkom, advokátom so sídlom Laborecká 80, 066 01 Humenné o zaplatenie 23 907,54 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1434,-eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3218,50 eur na adresu právneho zástupcu žalovaného, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 24.02.2011 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 23907,54 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody. V žalobe uviedol, že on je na základe platných a účinných nájomných zmlúv oprávnený užívať pozemky v katastrálnom území W. o celkovej výmere 153,14 hektárov. Ako nájomca je uvedený aj na príslušných listoch vlastníctva. Z tejto celkovej výmery ako samostatne hospodáriaci roľník v roku 2010 obrobil iba 79,41 ha, vo zvyšnej časti 73,7 ha nemohol prenajaté nehnuteľnosti pre správanie žalovaného obhospodarovať. Žalovaný mu bránil a stále bráni vo vstupe na pozemky predstavujúce relevantnú časť predmetu nájmu ako aj v ich užívaní a obhospodarovaní. Predmet nájmu chcel žalobca obhospodarovať a zároveň si prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) uplatniť nárok na výplatu dotácií z celkovej výmery 153,14 ha. Keďže obrobil iba 79,44 ha vznikla mu škoda na nevyplatených dotáciách od PPA vo výške 19485,54 eur a na úrode sena vo výške 4422,-eur, celkovo teda 23907,54 eur.

Platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 02.5.2011 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor a žiadal žalobu zamietnuť. V odpore uviedol, že tvrdenia uvádzané žalobcom sú nelogické a zmätočné. Na časť parciel, ktoré žalobca uvádza v návrhu a na ktoré má uzatvorené nájomné zmluvy má uzatvorené nájomné zmluvy aj žalovaný. Okrem toho si uplatňuje údajnú škodu na celú výmeru, pričom PPA vypláca dotácie len na pôdu tzv. „verifikovaných“ vlastníkov a on predpokladá, že časť výmery predmetných parciel nie je „verifikovaná“ a žalobca by si nemohol uplatniť nárok na dotácie, ktoré sa navyše poskytujú iba tomu, kto pôdu aj skutočne obrába. Čo sa týka údajného bránenia žalovaným vo vstupe žalobcu na pozemky, tvrdenia žalobcu sú neudržateľné a to jednak z dôvodu, že ako už uviedol časť predmetných pozemkov

má v prenájme aj žalovaný a to na základe skôr uzatvorených nájomných zmlúv a jednak z dôvodu, že ide o voľné priestranstvá, ktoré nie sú ohradené žiadnou mechanickou zábranou a ani trvalo strážené žiadnou bezpečnostnou službou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že podniká v poľnohospodárstve v katastrálnom území obce W., kde chová hovädzí dobytok, kone a má v prenájme poľnohospodársku pôdu a obhospodaruje aj svoju vlastnú pôdu. V roku 2007 oslovil žalovaného s tým, že sa s ním chcel dohodnúť kto a kde bude obrábať pôdu v tomto katastrálnom území. Žalovaný nemal na žiadnej dohode záujem. V roku 2007 preto začal žalobca obrábať pôdu, ktorú pre potreby platobnej agentúry zakreslil. Už vtedy ho žalovaný z pôdy začal vyháňať a toto pokračovalo v každom roku. V roku 2007 platobná agentúra vykonala krížovú kontrolu, dala za pravdu žalobcovi a tomuto aj vyplatila dotácie. Každý rok žiadal žalobcu o dohodu, ten mu však všemožnými spôsobmi bránil v obrábaní pozemkov, ktorých je on oprávneným nájomcom. Má k dispozícii zápis z polície zo dňa 19.7.2010 kde sa žalovaný vyjadril, že si uplatní takú istú výmeru na poskytnutie dotácií ako pred rokom. Pre vyhrážky žalovaného teda nemohol pôdu v celej výmere pokojne obhospodarovať a preto vedomý si postihu zo strany platobnej agentúry stiahol svoju žiadosť o poskytnutie podpory za rok 2010. Vinou žalovaného teda neobrobil všetku pôdu a tým pádom mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku za nemožnosť žiadania podpory od PPA za celú výmeru pozemkov, ktoré má prenajaté.

Žalovaný sa odmietol k údajnému bráneniu z jeho strany ako aj zo strany jeho zamestnancov či rodinných príslušníkov obhospodarovať žalobcom pozemky vyjadriť. Podľa neho ide o dlhodobý spor. Žalobu žiadal ako neopodstatnenú zamietnuť.

Súd vypočul žalobcom navrhovaných svedkov a to H. T. a Y. T., ktorí sa vyjadrili, že žalovaný žalobcovi dlhodobo rôznymi spôsobmi bráni v užívaní pozemkov. Súd vzal do úvahy, že ide o blízkych rodinných príslušníkov žalobcu- synov a ich výpovede vyhodnotila ako účelové a nepodložené inými dôkazmi.

Súd ďalej zistiť, že žalobca má ako samostatne hospodáriaci roľník uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu 10 rokov od 01.01.2006 do 31.12.2015, nájomné zmluvy na dobu 10 rokov od 01.01.2010 do 31.12.2019, nájomné zmluvy na dobu 5 rokov od 01.01.2010 do 31.12.2014, podnájomnú zmluvu od 01.01.2007 do 31.12.2011, zmluvu o kosení trávy na dobu 5 rokov od 01.8.2009 do 31.12.2014 a nájomnú zmluvu zo dňa 15.3.2007 s L. I., pričom na základe týchto zmlúv má prenajatých, resp. má možnosť obhospodarovať spolu pozemky o výmere 153,14 hektárov. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, preto súd v tomto smere nevykonával dokazovanie oboznámením sa s priloženými listami vlastníctva, na ktorých je žalobca zapísaný ako nájomca ani so samotnými zmluvami. Žalovaný tvrdil, že na užívanie časti pozemkov, ktoré má zazmluvnené žalobca má uzatvorené zmluvy aj on. Súd ani v tomto smere nevykonával dokazovanie, pretože preukázanie tejto skutočnosti nemá v tomto konaní o priznanie náhrady škody zásadný význam a tiež z dôvodu, že žalobca uvádzal, že nemohol užívať 73,7 ha týchto pozemkov, takže je zrejmé, že toto bude výmera pozemkov, na ktorú majú uzatvorené zmluvy obaja účastníci konania.

Žalobca Jednotnou žiadosťou na rok 2010 doručenou Pôdohospodárskej platobnej agentúre dňa 14.5.2010 požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na využívanú výmeru 152,97 hektárov.

Žiadosťou o stiahnutie zo dňa 22.6.2010 žalobca predložil žiadosť na jednotnú platbu na plochu po stiahnutí na výmeru 79,41 hektárov.

Zo zápisu z kontrolnej obhliadky č.XXX/XXXX/2010 zo dňa 02.8.2010 vykonanej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, odborom vnútornej kontroly na žalobcom deklarovaných výmerách vyplýva, že žalobca k predmetným deklarovaným výmerám predložil uzavreté nájomné zmluvy o celkovej výmere 152,97 ha, z toho v jeho vlastníctve o výmere 14,53 ha. Zo zápisu ďalej vyplýva, že vykonanou kontrolou na mieste bolo zistené, že kontrolovaný žiadateľ (žalobca) deklarované pôdne diely užíva a riadne obhospodaruje v súlade s podmienkami v zmysle Nariadenia vlády SR č., ktorým sa mení a dopĺňa o

podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov. Z listu Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 30.10.2010 označeného ako odpoveď na podanie vyplýva, že kontrolná skupina, ktorá vykonala dňa 05.8.2010 fyzickú obhliadku skutkového stavu uvádzaného žalobcom v jeho podaní rozhodla, že jeho podanie je neopodstatnené. Nie je pravda, že predmetná spoločnosť (žalovaný) užíva deklarované pozemky bez právneho vzťahu s vlastníkmi, pretože táto predložila na vlastné pozemky listy vlastníctva a na prenajaté platné nájomné zmluvy a tiež nie je pravda, že by bol žalobcovi zamedzený prístup k ním užívaným pozemkom, nakoľko k všetkým má užívacie právo prechodu. Z odpovede ďalej vyplýva, že PPA nezabezpečuje riešenie príslušných majetkovo-právnych vzťahov, skúma iba obhospodarovanie pôdnych blokov žiadateľom o jednotnú platbu na plochu nezávisle na tom, či má, alebo nemá žiadateľ uzatvorenú nájomnú zmluvu.

Rozhodnutím zo dňa 07.12.2010 Pôdohospodárska platobná agentúra schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu vo výške 11307,98 eur a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach vo výške 9687,23 eur a to na deklarovanú plochu 79,41 hektárov.

Podľa , písm. a, o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby.

Podľa , na účely posúdenia oprávnenosti žiadateľa, opodstatnenosti žiadosti o podporu, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie a oprávnenosti nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory vykonáva platobná agentúra kontrolu podľa osobitných predpisov.

Podľa , ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.

Podľa , , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ustanovenia zákona sa vzťahujú na prípady všeobecnej (§ 420) ako aj osobitnej (§ 420a) zodpovednosti za škodu. Základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú : porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti môže spočívať jednak v protiprávnom konaní alebo opomenutí toho, čo bol zodpovedný subjekt povinný vykonať tzn. musí ísť o porušenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zmlúv, či iných noriem, ktoré bol škodca povinný zachovávať (napr. interné bezpečnostné predpisy, stanovy, poriadky a pod.). Všeobecná zodpovednosť za škodu nemá charakter objektívnej zodpovednosti, nakoľko škodcovi umožňuje zbaviť sa jej (exkulpácia), ak preukáže, že škodu nezavinil (). Naproti tomu zodpovednosť za škodu podľa má povahu objektívnej zodpovednosti. Zákonnými predpokladmi pre vznik tohto druhu zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou. V zmysle , zodpovednosti za škodu sa možno zbaviť len preukázaním, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Pokiaľ sa však žalobca domáhal náhrady škody, súd musel jeho žalobu zamietnuť a to z niekoľkých dôvodov. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Základným a nevyhnutným predpokladom akéhokoľvek druhu zodpovednosti za škodu je preukázanie vzniku škody. Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mala spočívať v nevyplatenej mu podpore Pôdohospodárskou

platobnou agentúrou a nadväzne v škode, ktorá mu mala vzniknúť na úrode, keďže nemohol obhospodarovať celú výmeru pozemkov.

Podľa o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu, ktorá na účely posúdenia oprávnenosti žiadateľa, opodstatnenosti žiadosti o podporu, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie a oprávnenosti nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory vykonáva kontrolu podľa osobitných predpisov.

V konaní bolo preukázané, že platobná agentúra za týmto účelom vykonala u žalobcu kontrolu, pričom konštatovala, že žalobca k predmetným deklarovaným výmerám predložil uzavreté nájomné zmluvy o celkovej výmere 152,97 ha, z toho v jeho vlastníctve o výmere 14,53 ha a že žalobca deklarované pôdne diely užíva a riadne obhospodaruje v súlade s podmienkami v zmysle Nariadenia vlády SR č., ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov. Keďže platobná agentúra skúma iba obhospodarovanie pôdy žiadateľom o poskytnutie podpory a vykonanou kontrolou u žalobcu agentúra zistila, že žalobca spĺňal kritériá pre poskytnutie podpory, bol tu reálny predpoklad, že žalobcovi bude platobnou agentúrou poskytnutá podpora v celej výške, t.j. na celú výmeru pozemkov, ako si ju pôvodne žiadosťou doručenou agentúre dňa 14.5.2010 uplatnil. Žalobca stiahol žiadosť o udelenie podpory na obhospodarované pozemky vo výmere 73,7 ha. O podporu na tieto pozemky sa teda vôbec neuchádzal. Poskytnutie podpory nie je zákonnou povinnosťou platobnej agentúry, nie je žiadateľom poskytovaná automaticky, je iba nárokovateľnou podporou, ktorá je poskytnutá žiadateľovi za splnení určitých kritérií, žalobca sám sa pripravil o možnosť uchádzať sa o túto podporu, keď svoju žiadosť stiahol ako aj o možnosť zistiť, či by mu uplatňovaná podpora vôbec bola poskytnutá. Nie je potom možné domáhať sa náhrady škody od žalovaného, keď vôbec nie je preukázané, že k vzniku škody na strane žalobcu z tohto dôvodu došlo.

Okrem tejto najpodstatnejšej podmienky pre zodpovednosť za škodu, súd musel konštatovať, že neboli splnené ani ďalšie predpoklady a to porušenie právnej povinnosti žalovaným, príčinná súvislosť medzi jej porušením a vznikom škody a zavinenie žalovaného. Odhliadnuc od výpovedí žalobcu a ním navrhnutých svedkov, ktorých výpovede vzhľadom na príbuzenský vzťah k žalobcovi súd musel vyhodnotiť minimálne ako neobjektívne, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu žalovaný bránil v obhospodarovaní pozemkov a v obhospodarovaní pozemkov práve o výmere 73,7 hektárov a teda, že by žalovaný zavinil vznik škody. Žalobca ani nepreukázal ďalšie svoje tvrdenia, že žalovaný mu bránil riadnemu užívaniu jeho rodinného domu a to prestrihnutím elektrického kábla a že z tohto dôvodu musel žiadosť o „dotáciu“ vo vyššie uvádzanej výmere z PPA stiahnuť. Jeho tvrdenia sú aj nelogické a zmätočné, pretože podľa vykonaného dokazovania k prestrihnutiu tohto kábla malo dôjsť v roku 2011 a predmetom žaloby sú „ dotácie“ za rok 2010.

Okrem toho je podľa názoru súdu takéto bránenie v katastrálnom území iba ťažko realizovateľné bez zátarás či iných mechanických zábran, obzvlášť keď tieto pozemky nie sú presne špecifikované.

Súd teda musel konštatovať, že nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti žalovaným, pretože nebolo preukázané jeho protiprávne konanie. Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania ide o dlhodobo pretrvávajúci spor o užívanie pozemkov, riešiť ho však podaním žaloby na náhradu škody je minimálne predčasné. V prvom rade je potrebné riešiť otázku užívania jednotlivých pozemkov tým- ktorým účastníkom konania a to buď podaním žaloby o vypratanie nehnuteľností alebo o ich vydanie. Až keď bude preukázateľnú kto je oprávnený ktorú časť pozemkov obhospodarovať, bude možné, v prípade porušenia právnej povinnosti či protiprávneho konania uvažovať o podaní žaloby na náhradu škody. V tomto prípade teda súd nemal inú možnosť ako podanú žalobu zamietnuť a to v celom rozsahu, nielen v sume uplatňovanej ako nevyplatenú dotáciu, ale aj v sume uplatňovanej ako škoda na úrode (sene), ktorú žalobca na neobhospodarovaných pozemkoch mohol dosiahnuť a to z tých istých dôvodov.

Záverom je potrebné pre úplnosť uviesť aj to, že v danom prípade ani nejde o spor v zmysle ., ., . Zákona

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1, O.s.p, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalovanému. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 1434,-eur a z trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 3218,50 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú: 1, zo sumy 2420,04 eur za 6 úkonov právnej služby á 403,34 eur (1.prevzatie a príprava, 2.odpor proti platobnému rozkazu, 3.účasť na pojednávaní dňa 26.01.2012, 4.písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19.3.2012, 5.účasť na pojednávaní dňa 29.3.2012, 6.účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012); 2, zo sumy 201,66 eur za 2 úkony vo výške 100,83 eur, t.j. 1 za účasť na pojednávaniach odročených bez prejednania veci v dňoch 05.12.2011 a 16.4.2012; 3, zo sumy 60,38 eur, t.j. 3 x režijný paušál á 7,41 eur za úkony v roku 2011 a 5 x režijný paušál á 7,63 eur za úkony v roku 2012; 4, zo sumy 536,42 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 2682,08 eur a sú vypočítane v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.