Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/50/2010

Potvrdené rozhodnutím 2Co/113/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov: 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - X., H. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, 2/ V. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. XX, zastúpenej Ing. Y. W., bytom W., N. XX, proti žalovanému Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpenému JUDr. Renátou Bačárovou, LL.M., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Jarková č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.06.2012 č.k. 28C 50/2010-234 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľov 1./ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.-X., H. XXX/XX, právne zast. JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, 2./ V. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., J. XX, zastúpená Ing. Jaroslavom Kačmárom, bytom Košice, Ipeľská 16, proti odporcovi Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zast. JUDr. Renátou Bačárovou, LL.M., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Jarková č. 2, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 1.3.2010 domáhal, aby súd určil, že notárska zápisnica B., B. XXX/XX, zo dňa XX.X.XXXX, ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo na nehnuteľnostiach, k.ú. J. a to parcela č. XXX - orná pôda XXX m2, p.č. XXX - zastavaná plocha XX m2, p.č. XXX - orná pôda XXX m2, v celosti v prospech Y. X. je neplatná, a že predmetné nehnuteľnosti - parcely p.č. XXX, p.č. XXX, p.č. XXX, vytvorené GP č. X/XXXX z XX.XX.XXXX, z pôvodnej parcely XXX/X (XXX/XX) sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.

Súd uznesením zo dňa 11.6.2010 pribral do konania na strane navrhovateľa navrhovateľku v 2. rade V. W..

Súd svojim uznesením zo dňa 21.2.2011 pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorý znel: „súd určuje, že vlastníkmi pozemkov číslo XXX, orná pôda o výmere XXX m2, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, evidovaných v katastrálnom území J., obec J., okres L., Správa katastra L., Katastrálny úrad L. sú navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade obaja so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia podľa konečného vyúčtovania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dôvodom podania žaloby bolo podľa navrhovateľov to, že k uvedeným nehnuteľnostiam bolo zapísané vlastnícke právo odporcu na základe osvedčenia notárky Y.. I. v notárskej zápisnice B. XXX/XX, B. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Navrhovatelia však mali za to, že neboli splnené podmienky na vydanie tohto osvedčenia. Mali za to, že tieto pozemky neboli evidované ako pozemky neznámych vlastníkov a vlastnícke právo k nim bolo evidované jednoznačne v prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade. Taktiež toto vlastnícke právo mohlo byť osvedčené iba v prospech oprávneného držiteľa, čo ale odporca so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2002 mu jeho matka darovala parcelu XXX zapísanú na LV č. XXX. Túto parcelu dostali jeho rodičia výmerom z roku 1948. Z pôvodnej parcely, ktorá mala 57 árov však zostalo len 5,76 árov, pretože v roku 1972 MsNV v J. pridelil časti tejto parcely stavebníkom. Na týchto parcelách sú teraz vybudované rodinné domy. Poukazoval na to, že ak odporca tvrdí, že tieto parcely má od pána W., resp. Z., tak to nie je pravda, pretože on tieto parcely nikdy nemal. Poukazoval na to, že aj ostatní vlastníci, ktorí majú zabraté viac ako im bolo pridelené, vyzval na vypratanie týchto parciel a žaluje toto na súde. Oni si ale nedali osvedčiť vlastníctvo tak ako odporca. Preto v tomto konaní žaluje iba jeho.

Navrhovateľka v 2. rade nebola vo veci vypočutá vzhľadom k zdravotným problémom. Jej splnomocnenec - syn uviedol, že sa s ňou rozprával o konaní a môže potvrdiť to, čo uviedol matkin brat, teda navrhovateľ v 1. rade. On sám trávil prázdniny v J. a chodil k starým rodičom. V blízkosti pozemkov mali sad, ktorý potom starí rodičia darovali jeho mame a jeho otcovi a polovicu navrhovateľovi v 1. rade. Čo sa týka užívania spornej parcely, tak si pamätá možno 40 rokov dozadu, že cez tie parcely chodili, neboli ešte oplotené a má za to, že ich aj užívali. Ako, to nevie povedať, pretože mal len 5 rokov. Viac menej to ale bolo súčasťou toho sadu. Nepamätá si, kedy bolo dané oplotenie, ale bolo to asi pri výstavbe rodinných domov.

Navrhovateľ v 1. rade poukázal na to, že v roku 1957 ešte na tej spornej parcele oral, bolo to vtedy, keď bol maturant. Obhospodarovali ich spoločne s rodičmi. V roku 1959 už vzniklo družstvo a celý pozemok obhospodarovalo družstvo.

Odporca uviedol, že v roku 1991 mu darovali rodičia parcelu EN XXX a XXX. Bolo to XXX a XXX m2. Podrobne sa o to nezaujímal, a keďže mali oplotený celý pozemok, tak si vždy myslel, že je to o celom pozemku. V roku 1985 ešte jeho otec vybudoval garáž na kline, ktorý je predmetom tohto konania. Je tam žumpa a časť hospodárskej budovy. V roku 2000 sa robila letecká snímka obce a boli vyzvaní z obce, aby si vyporiadali tieto pozemky. Proces riadne prebehol, viselo to na obci, nikto sa neozval a tieto parcely boli následne osvedčené. Až v roku 2003 sa ozval navrhovateľ. On žil celý čas v presvedčení, že aj ten klin, o ktorý v tomto konaní ide, je jeho rodičov. Čo sa týka rozporu vo výmeroch, tak on sa o to nikdy nezaujímal. Pamätá si však, že matka ten klin dostala následne od obce, o čom by mohol súdu predložiť doklad. Uviedol tiež, že rodičia navrhovateľa mali dom vedľa nich a nikdy medzi nimi spory neboli. Nehlásili sa k predmetnému klinu a nikdy im v užívaní nebránili. Teraz je v tom kline záhrada, sú tam stromy - staršie aj mladé.

Vo veci bola vypočutá svedkyňa H. X., matka odporcu. Situáciu veľmi dobre pozná. Ten klin, ktorý tam bol, tak bol Y. W.. On to mal pridelené. Aj jej otec tam chodil hospodáriť a on mu sľúbil, že mu to dá, pretože tam chodil pracovať viac menej zadarmo. No náhle umrel a tie pozemky sa nevyporiadali. V roku 1957 už vznikalo družstvo a všetky tie pozemky prešli do družstva. V 1972 roku obec tie pozemky vynímala a robila tam stavebné pozemky. Ale ten klin obec nedala ako stavebný pozemok, pretože to nebolo vhodné ako stavebný pozemok. Oni začali so stavebným pozemkom hneď vedľa. V tom čase bol pán W. v rade, ktorá prideľovala pozemky a tak mi hovoril, aby som kúpila aj ten klin, pretože sa potom bude pôda zosúvať a nebude to dobré. Keďže to aj bola pravda, tak sa rozhodla s manželom, že to kúpia a bolo to v roku 1973, keď bola na obecnom úrade, kde ten klin kúpila. Papiere o tom nemá, ale každý rok jej následne z družstva sťahovali 270,-- Sk za ten klin a bolo to od roku 1974 tri - štyri roky. Keď to bolo vyplatené, tak zase pán W. ju posielal, aby išla za notárkou a dala si to prepísať. Následne to aj urobili. Svedkyňa uviedla, že pán W. nikdy pozemok neužíval, užíval ho jej otec pre pána W. a potom ho užívalo družstvo a od roku 1974 ho užívali oni. Oplotili si tento klin v roku 1975 a doteraz je oplotený. Najprv ho museli vypratať, pretože tam bolo smetisko, vyčistiť ho, vysadiť stromy. Pán W. sa nikdy nedožadoval pozemku, veľmi dobre spolu vychádzali. Jeho rodičia chodili k jej rodičom, navštevovali sa a nikdy o pozemku nebol žiaden spor. Svedkyňa uviedla, že samotný otec navrhovateľa

jej hovoril, aby keď odkupovala stavebný pozemok, aby odkúpila aj ten klin a myslí si, že by to nehovoril, keby si myslel, že ten pozemok je jeho. Svedkyňa uviedla, že prideľované pozemky po vojne boli tzv. utra a prvé bolo Y. Z., ktorého všetci volali W., druhé utro bolo T. a tretie C.. Trvala na svojej svedeckej výpovedi, že jej otec chodil obhospodarovať utro toho pána Z. ako výpomoc, a že otec navrhovateľa bol za ňou, aby ten klin odkúpila.

Vo veci bola vypočutá svedkyňa H. T., ktorá uviedla, že pozná účastníkov konania, býva v J.. Všetky role boli panské, potom sa to delilo, že kto mal moc, tak ten bral. Predmetný klin obhospodaroval jej krstný otec pán Z., ale všetci ho volali W.. Po vojne si zobrali W. a potom to bolo v družstve.

Svedkyňa H. I. si pamätá na okolnosti, pretože je rok narodenia 1926. Všetky tie pozemky boli panské. Jej otec robil u U., nosila mu tam obedy, preháňala cez tie pozemky dobytok. Potom po vojne nevie, komu to bolo prideľované, ale potom už z toho urobili stavebné parcely. Ten trojuholník užíva pán X.Š., odkedy to nevie. Predtým ako tam boli domy v tom trojuholníku, bolo smetisko. Či užíval túto časť pán W. alebo jeho rodičia, tak k tomu sa nevedela vyjadriť.

Svedok Y. B. je rodený J. a chodil na pole pásť kravy. V tom kline bolo vždy smetisko, pretože sa tam hrávali. Predetým to mal pán W.Ľ., ktorý sa volal Z.. Bol bezdetný, potom tie pozemky predával. Ale ten klin asi nepredal nikomu, jednoducho to ostalo a v roku 1959 to zobralo družstvo. Potom, keď sa dávali stavebné parcely, ten klin ostal, ale myslí si, že obec to potom dala otcovi odporcu. Prečo to tak usudzuje, tak si myslí že preto, pretože tá zem nebola nikoho, bolo tam smetisko. Myslí si, že nie pán W. mal tie parcely, pretože otec pána W. robil u V. pred vojnou a tie pozemky, o ktoré ide, boli U. U.. Čiže tieto pozemky nikdy pán W. neužíval. Svedok uviedol, že po vojne boli na základe výmerov prerozdeľované pozemky, ale keďže otec navrhovateľa bol sám v komisii, ktorá tieto pozemky prerozdeľovala, bolo to prerozdeľované všelijako. Myslí si, že pán W. tieto pozemky nikdy neužíval.

Svedok H. Z. je rodákom z obce a situáciu pozná. 30 rokov robil traktoristu v družstve, takže pozná celý chotár. Nevedel, kto tie pozemky mal pred vojnou, ale po vojne ich mal pán Z., pretože k nemu chodili pásť kravy. Potom to zobralo družstvo a potom to obecný úrad prideľoval ako stavebné pozemky. Myslí si, že aj klin bol pridelený odporcovi, resp. jeho otcovi. Bolo tam predtým také smetisko, nikdy tam nevidel chodiť obrábať, alebo niečo sadiť pán W. alebo jeho otca, pretože pán W. mal sad, ktorý bol za potočkom na druhej strane.

Z notárskej zápisnice B. XXX/XX, B. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že notárka osvedčila vlastnícke právo k nehnuteľnosti na novovytvorených parcelách č. XXX orná pôda XXX m2, XXX zastavaná plocha XX m2 a XXX orná pôda XXX m2 v celosti v prospech Y. X..

Navrhovatelia poukazovali na to, že odporca ani jeho právni predchodcovia nemohli byť oprávnenými držiteľmi, pretože odporcovi rodičia museli vedieť, že na výstavbu rodinného domu im bol pridelený pozemok o výmere XXX m2. Ak si teda ohradil reálne a užíval pozemok vo väčšej výmere, vedel, že to robí bez právneho dôvodu. Mal za to, že bolo preukázané, že tieto parcely patrili rodičom navrhovateľov, preto navrhovali, aby súd žalobe vyhovel.

Odporca predložil súdu list otca zo dňa 25.4.1973, z ktorého vyplýva, že žiada o pridelenie časti pozemku, ktorý sa nachádza pri jeho stavebnom pozemku do osobného užívania a to z dôvodu, že tento pozemok len tak leží ladom a nemá nikto z neho úžitok. Zároveň žiadal, aby túto časť mu pridelili do osobného užívania za poplatok.

Navrhovatelia poukazovali na to, že predložili súdu výmer o vlastníctve pôdy, ktorý je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej pôde. Chybou príslušného knihového súdu nebol urobený záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcov v pozemnoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. J.. Poukazovali na to, že v rámci reštitučného konania a z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu L. vyplýva, že navrhovatelia žiadali vrátenie viacerých pozemkov, pričom o parcele č. XXX nebolo v predmetnom konaní rozhodnuté. Ďalej poukazovali na to, že keď odporca tvrdí, že výmer nebol perfektnou listinou, pretože nebola určená prídelová cena, poukazovali na to, že na prídelovú cenu bol určený preddavok 600,-- Sk, z čoho je zrejmé, že aj prídelová cena bola určená.

Podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/46 je výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu. Navrhovatelia majú teda za to, že výmer je listinou dokazujúcou vlastnícke právo.

Navrhovatelia poukazovali, že odporca nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti na základe osvedčenia, pretože sa nejednalo o neevidovanú pôdu v zmysle zákona z roku 1992. Odporca nemohol byť dobromyseľný a nemohol tieto nehnuteľnosti nadobudnúť na základe vydržania. Ak odporca poukazoval na to, že nehnuteľnosti nadobudol od pána Z. zvaného W., nebola to pravda, pretože on nikdy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. Potom až odporca zmenil taktiku a uvádzal, že tie pozemky boli nikoho a oni ich odkúpili od obce. Navrhovatelia však majú za to, že odporca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Naopak navrhovateľ predložil výmer ako titul nadobudnutia právnym predchodcom týchto nehnuteľností a návrh je teda dôvodný.

Odporca uvádzal, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem. Domáhali sa určenia vlastníckeho práva pre seba, ale tento prídel, ktorý priložili ako listinu, ktorá by mala svedčiť v ich prospech, je v prospech ich právnych predchodcov a tieto parcely, resp. časti, ktoré sú predmetom konania, neboli predmetom dedenia. Preto poukazovali na platnú judikatúru, že v tomto prípade nie je dôvodná určovacia žaloba, pretože na takúto nie je naliehavý právny záujem. Poukazovali aj na samotný výmer ako taký, listina nie je perfektná, nespĺňa náležitosti, ktoré by mala spĺňať. Pôvodná parcela bola štátom odňatá a štát sa opätovne ujal vlastníckeho práva a prideľoval tieto pozemky do osobného užívania, o čom svedčí aj geometrický plán, ktorý predložili, kde štát vystupuje ako vlastník týchto pozemkov. Ak sa navrhovatelia domáhajú na základe výmeru, tak by mali postupovať podľa reštitučných zákonov, ktoré vylučujú podanie určovacej žaloby. Okrem nedostatku naliehavého právneho záujmu poukazovali aj na to, že ani skutkové okolnosti nesvedčia v prospech navrhovateľa a to síce, že prebehlo prídelové konanie, ale potom štát s týmito pozemkami nakladal ako s vlastnými a to s celou parcelou 200. Taktiež aj tú skutočnosť, že v 70-tych rokoch žiadali rodičia odporcu predmetné parcely do užívania. Následne si to celé ohradili, vyčistili to a užívali v celosti. Postavili si tam stodolu, garáž, zasadili stromy. V prospech navrhovateľa prebehlo v roku 2002 dedenie, ale bez týchto častí sporných parciel a taktiež poukazoval na to, že matka navrhovateľov sa nikdy nedomáhala určenia vlastníckeho práva k týmto sporným parcelám. Taktiež ani nebránila v užívaní odporcom.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu.

V tomto prípade súd musí prisvedčiť odporcovi v jeho záverečnej argumentácii, že navrhovatelia neosvedčili naliehavý právny záujem. Svoj návrh opierali o výmer a prídelovú listinu, ktorá bola daná rodičom navrhovateľov. Je síce pravdou, že časť pôvodnej mpč. parcely, ktorú rodičia dostali v predmetnom výmere, ktorý podľa názoru súdu je listinou osvedčujúcou vlastnícke právo, bola prejednaná v dedičskom konaní avšak nie v celosti. Práve časti, ktoré boli sporové a týka sa to aj parciel, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateľov. Nie je teda zrejmé, na základe čoho potom navrhovatelia odvodzovali právo na podanie takejto určovacej žaloby, keď predmetná časť pôvodnej parcely a teda parcely, ktoré sú predmetom tohto konania neboli prededené a teda vlastnícke právo navrhovatelia nemajú od čoho odvodiť.

S poukazom na tento vážny nedostatok naliehavého právneho záujmu, súd návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením podľa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.