Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-54-2012.pdf
PDF · 68.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/54/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: A., bytom I. proti odporcom: 1. U., bytom I., 2. mal. J., bytom u navrhovateľky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že U., nar. XX.X.XXXX n i e j e otcom maloletého J., nar. X.X.XXXX. z matky A., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 12.3.2012 domáhala určenia, že odporca v 1. rade, ktorý je jej bývalým manželom nie je otcom maloletého J. (odporca v 2. rade). Návrh odôvodnila tým, že rozsudok o rozvode manželstva s odporcom v 1. rade nadobudol právoplatnosť 3.6.2011 a tak zákonná domnienka otcovstva svedčí ešte odporcovi v 1. rade. Od marca 2009 však s odporcom v 1. rade nežijú v spoločnej domácnosti a neudržiavajú ani žiadne intímne vzťahy. Už v čase rozvodu udržiavala navrhovateľka vzťah s A., s ktorým aj žije v spoločnej domácnosti a ktorý je biologickým otcom maloletého J..
Odporca v 1. rade, ako aj kolízny opatrovník maloletého odporcu v 2. rade s návrhom súhlasili.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV o rozvode manželstva č.k. 4C/372/2010-19, sobášnym listom, rodným listom maloletého J., výpoveďou navrhovateľky, odporcu v 1. rade, svedka A. a prednesom kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka uzatvorila s odporcom v 1. rade manželstvo dňa XX.X.XXXX na matričnom úrade X., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/372/2010-19 zo dňa 11.4.2011 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.6.2011.
Navrhovateľka a odporca v 1. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že nie je možné, aby bol odporca v 1. rade biologickým otcom maloletého J., pretože od marca 2009 nežijú v spoločnej domácnosti a ani sa intímne nestýkajú.
Svedok A. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, v rozhodnom čase s ňou udržiaval intímny pomer a uznáva, že je biologickým otcom maloletého J..
Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 87 ods. 1 Zákona o rodine, v predmetnej veci sa za otca maloletého J. považoval odporca v 1. rade, vzhľadom k tej skutočnosti, že sa maloleté dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa od zániku manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade. Preto je navrhovateľka v súlade s ustanovením § 88 ods. 2 Zákona o rodine aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu proti obom odporcom.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že je vylúčené, aby odporca v 1. rade bol, prípadne mohol byť otcom maloletého J.. Hoci odporcovi v 1. rade svedčí ako bývalému manželovi matky domnienka otcovstva, súd mal za preukázané, že v rozhodnom čase sa manželia intímne nestýkali.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne ustálené vykonaným dokazovaním súd návrhu vyhovel a určil, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletého J., nar. X.X.XXXX z. matky A. Za takto jednoznačne ustáleného skutkového stavu veci už nebolo potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie za účelom exaktného vylúčenia otcovstva odporcu v 1. rade k maloletému J., a to aj v záujme hospodárnosti konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, so zreteľom na predmet konania a ďalšie okolnosti prejednávanej veci a tiež na skutočnosť, že ani samotná navrhovateľka nežiadala priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci a opatrovník maloletého dieťaťa tohto práva výslovne vzdali do zápisnice súdu po vyhlásení rozsudku.