Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/76/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu L. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. - G. Š., Z. XXXX/XX, v konaní zastúpený JUDr. Ingrid Škrabskou, advokátkou v Prešove, Hlavná 15, proti žalovaným: 1) B. A. 2) Q. P., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom v Bratislave, Búdkova cesta 36, IČO: 17335345, zastúpeného JUDr. Renátou Bačárovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 11, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal vydania rozhodnutia, že je výlučným vlastníkom parcely registra „E“ parcelné číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2 , nachádzajúcej sa v katastrálnom území Ľ., okres O., zapísanej na LV č.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade predtým ako opustili krajinu mu nehnuteľnosť na základe ústnej darovacej zmluvy darovali a on nadobudol vlastnícke právo vydržaním k 1.1.1992.

Žalovaných v 1. a 2. rade v konaní „ex lege“ zastupoval Slovenský pozemkový fond a tento prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol žalobcovi preukázať ním tvrdené skutočnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom predvolaných svedkov, výpisom z LV č.XXXX kat.úz. Ľ. okres O., kópiou katastrálnej mapy, správami obce Ľ., čestným prehlásením M. P., M. A. a Z. V., Výmerom Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, PKV zápisnicou č. XX kat.úz. Ľ.F., kópiou listu Štátnej sporiteľne v Bratislave z 15.4.1957, listom Pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Prešove z 24.1.1950 č. XXX/XX, konceptom Prezídia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXX/XX kat.úz. Ľubotice, návrhom prídelového plánu pre okres Prešov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2 zapísaných na LV č.XXXX kat.úz. Ľ., okres O. v podiele po 1. Ako správca vlastníctva parciel je zapísaný Slovenský pozemkový fond. Žalovaným bol pozemok pridelený do vlastníctva na základe prídelovej listiny dňa 30.4.1948 pod č. XXXX/XX označený ako parcela vo vl.č. XX, časť parc. č. XXX/X graf. označená XXX o výmere X,XXXX ha v k.ú. C. podľa výmeru o vlastníctve pôdy č. XXX ako prídelcom od bývalého vlastníka Alfreda Ardó a spol. Podľa tvrdení žalobcu sa žalovaní po politických udalostiach v roku 1968 rozhodli emigrovať a v roku 1975 žalovaní, ktorí sú vzdialenými príbuznými žalobcu, tomuto ústnou darovacou zmluvou v roku 1975 pozemky darovali. Od doby emigrácie sa žalobca so žalovanými

nekontaktoval, nevie kde sa zdržiavajú a kde majú trvalý pobyt. Od roku 1975 predmetný pozemok nepretržite užíva a vlastnícke právo k pozemku nadobudol vydržaním k 1.1.1992. V susedstve užíva žalobca parcelu XXX/XX, ktorú nadobudol v roku 1996 kúpou od predávajúceho pána Pravdu. Žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa ustanovenia a to taký, že ako účastníkovi právneho vzťahu mu ide o usporiadanie vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že predmetná parcela je v susedstve parcely č.XXX/XX, ktorú odkúpil a je jeho vlastníctvom. Parcelu, ktorá je predmetom tohto konania, mu darovali A. a P. pred 30 až 35 rokmi. Darcovia sú na liste vlastníctva zapísaní po ROEP-ke. Vo výpovedi žalobca uviedol, že darovanie malo prebehnúť v roku 1970. Žalobca sa so žalovanými poznal prostredníctvom svojich rodičov, boli od neho o 10 alebo 15 rokov starší. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní emigrovali v roku 1968, alebo 1969, alebo 1970. Darovanie prebehlo priamo na spornej parcele predtým, ako žalovaní odišli. Žalovaní boli manželia a boli bezdetní. Na otázky položené právnou zástupkyňou žalovaných žalobca odpovedal, že užíval obidve súvisiace parcely od roku 1975 a v roku 2005 jednu kúpil od Pravdu. Pravda poznal obidvoch žalovaných. Nehnuteľnosť najprv užívali do roku 1975 rodičia žalobcu a od roku 1975 ju užíval žalobca a pestoval na nej zeleninu. Potom, ako v roku 2005 resp. 2007 kúpil rodinný dom, tento rekonštruoval a má pri ňom 10 árovú záhradu, spornú parcelu neužíval.

Na podporu ním prezentovaných tvrdení navrhol žalobca vypočuť v konaní svedkov.

Svedkyňa M. A. uviedla, že videla žalobcu chodiť robiť na pozemky, pretože má oproti postavený dom a vie, že tam chodil dlhšie kosiť. Žalobca mal tiež svedkyni povedať, že nehnuteľnosť mal ústne darovanú a preto si to musí dať do poriadku. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že žalobcovi mali pozemok v 70-tych rokoch darovať nejakí manželia z Ľubotíc a potom ho tam videla od polovice 70-tych rokov chodiť pracovať s výnimkou posledných 5 rokov. Svedkyňa mala tiež vedomosť, že žalovaní mali byť v príbuzenskom pomere s rodičmi žalobcu a tiež, že niekedy v roku 1968 mali odísť preč. Svedkyňa však nebola prítomná pri darovaní, vie to len z rozprávania žalobcu. Vedomosť o tom, že žalobca a žalovaní boli príbuzní má preto, lebo pozná ľudí z Ľubotíc a tiež od žalobcu. Svedkyňa však žalovaných osobne nepoznala. O darovaní jej žalobca rozprával v 80-tych alebo 90-tych rokoch, presne nevedela.

Svedkyňa Z. V. uviedla, že o sporných pozemkoch má vedomosť, pretože tam videla žalobcu viackrát, rozprávali sa o tom a tento hovoril, že mu to patrí. Tiež hovoril, že jeden pozemok kúpil a iný mu darovali. Pozemok mali žalobcovi darovať ľudia, ktorí potom emigrovali. Podľa svedkyne malo darovanie prebehnúť v roku 1976 a žalovaní mali byť príbuzní žalobcu. Tieto informácie má od žalobcu, ale tiež z rozhovorov s ľuďmi. Žalobca mal podľa svedkyne pozemok užívať od roku 1990 resp. 1992. Svedkyňa pri darovaní prítomná nebola a informácie má z rozhovorov so žalobcom.

Svedkyňa M. P. uviedla, že bola prítomná pri darovaní záhrady žalobcovi. Žalobca tam sadil zeleninu a ona mu chodila pomáhať. Svedkyňa má tiež vedomosť, že záhradu chce získať, lebo vlastní susedný pozemok a vlastníci záhrady sú na neznámom mieste. Žalobca chce mať pozemky spolu. Svedkyňa popísala priebeh darovania tak, že žalovaní boli prítomní obaja a vyjadrili sa, že žalobcovi to darujú nakoľko všetok majetok už popredali a tento mu darujú. Svedkyňa v tom čase mala asi 15 rokov a žalovaní okolo 30 alebo 35 rokov. Svedkyňa bola prítomná, pretože chodila žalobcovi pomáhať.

Žalobca predložil súdu Výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 o vlastníctve pôdy Č..XXX na meno Q. P. M.. B. Š., kat.úz. C., okres O.. Ako bývalý vlastník je uvedený Alfred Ardó a spol. a vo Výmere sa ďalej uvádza, že žalovaným bola pridelená do vlastníctva pôdohospodárska nehnuteľnosť v kat.úz. C. o výmere X,XXXX ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené vl.č. XX, časť parc. XXX/X graf. označ. XXX, roľa o výmere X,XXXX ha. Povinnosťou prídelcu bolo platiť dane, dávky a poplatky spojené s prídelovou nehnuteľnosťou. V prípade, ak prídelca s nehnuteľnosťou riadne nehospodári, môže mu byť odňatá. Scudziť, dať do árendy a zaťažiť pridelenú nehnuteľnosť možno len so súhlasom povereníctva. Výmer je z 30.4.1948.

Na návrh právnej zástupkyne žalovaných súd vyzval obec Ľubotice na podanie správy a táto uviedla, že k otázke vydržania parciel č.XXX/. a XXX/XX sa nemôže vyjadriť, pretože informácie o nadobudnutí parciel žalobcom obec nemá. Za predmetné pozemky nebolo podané daňové priznanie. K otázke evidencie obyvateľstva a žalovaných osôb obec uviedla, že evidenciou disponuje až od roku 1991. Podľa ich zistení Q. Š. rod. P. nar. 20.11.1905 uzatvorila v roku 1970 notársku zápisnicu o odpredaji

nehnuteľností v Ľuboticiach a je predpoklad, že menovaná žila v Čechách. S priezviskom A. (Š.) sa v Ľuboticiach nestretli. Podľa územného plánu obce sa pozemky nachádzajú v zóne plôch bývania - kategória progresívne formy bytovej zástavby.

Právna zástupkyňa za správcu vlastníctva žalovaných SPF predložila súdu písomné vyjadrenie dňa 11.5.2012 vrátane priložených listinných dôkazov v ktorom uviedla, že Výmer č.XXXX/XX z 30.4.1948 podľa jej názoru nie je perfektnou listinou. Výmer neobsahuje odtlačok pečiatky orgánu, ktorý Výmer vydal a neurčuje prídelovú cenu, pričom neide o bezplatne pridelený majetok podľa Nariadenia SNR č. Z Výmeru takisto vyplýva, že podmienky prídelu, prídelová cena, pozemnoknižné označenie parciel a presná výmera mali byť určené v prídelovej listine, čo sa však nestalo. Ďalej právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že zo získaných listinných dôkazov vyplýva, že týmto bolo prídelníctvo zrušené a ďalej sa s nimi nakladalo ako s dočasnými užívateľmi (árendátormi) nie vlastníkmi. Za užívanie pôvodne pridelených parciel im bola predpísaná náhrada z titulu nájomného. Žalovaní ako prídelcovia boli pôvodne vedení v návrhu prídelového plánu a bol vydaný Výmer o vlastníctve pôdy č.XXXX/XX a to, že bol prídel odňatý je zrejmé z toho, že v prídelovom pláne už zapísaní nie sú, keďže prídelcami neboli a nebola im vydaná prídelová listina na dotknuté parcely. Právna zástupkyňa žalovaných predložila Výmer o vlastníctve pôdy na meno M. O. a manželka M. M., k.ú. C. (Ľ.) z 30.4.1948 (deň rovnaký ako Výmer Q. P. a B. Š.), prídelovú listinu z 15.12.1964, ako aj podanie prídelcov z 3.11.1961 z ktorých vyplýva, že v prípade uvedených prídelov bola vydaná prídelová listina a čo sa týka pridelenej role (práve predmetná parcela č.XXX/XX ktorú odkúpil žalobca) táto bola užívaná B. W., ktorý s touto dňa 6.5.1959 vstúpil do JRD, čo potvrdilo aj MNV v Ľuboticiach. Uvedení prídelcovia sú zapísaní aj v konečnom prídelovom pláne. Ďalej právna zástupkyňa predložila súdu notársku zápisnicu G. XXX/XX z 23.7.1970 na základe ktorej Q. Š. rod. P., nar.20.11.1905, bývajúca v Tepliciach ČR odpredala svoj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX kat.úz. Ľ. manželom A.. Ak by Q. Š.Á. rod. P. bola vlastníčkou parc. č. XXX/XXX nie je dôvod, aby aj túto nepreviedla napr. na žalobcu tak, ako to on tvrdí, pokiaľ by reálne ňou disponovala. Vlastníčkou však zrejme nebola s ohľadom na zrušený prídel.

Z predloženého listinného dôkazu finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem Štátnej sporiteľne v Bratislave z 15.4.1957 na meno P. Q., Ľ. vyplýva, že sa jedná o formu výzvy na úhradu nedoplatku za pridelený pozemok. Na rube je listina označená „výpis z účtu“ priečne rozdelená na príd. cena k.ú. Ľ. a dobropisy a platby. cena za nehnuteľnosť z 12.2.1954 100 Kčs ,- a s dátumom 11.6.1948 je uvedená splátka delimit v starej mene 500 Kčs,- v novej mene 100 Kčs,- platby celkom 100 Kčs,-. Tento listinný dôkaz podľa právnej zástupkyne žalovaných len potvrdzuje to, že Q. P. nebola prídelcom len árendátorom.

Z listinného dôkazu - listu Pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Prešove z 24.1.1950 adresovanej Q. P. Ľ. č.d. XX označený ako „Predpis nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy“ vyplýva, že pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Prešove zistila, že označená osoba mala v úžitku pôvodne pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti o výmere 0,5755 ha. „Pri definitívnom pridelení prídelového pokračovania bola časť pridelených nehnuteľností o výmere 0,2870 ha odňatá a v dôsledku čoho treba Vás (Q. P.) považovať za dočasného užívateľa - árendátora týchto nehnuteľností a preto ste povinný Slovenskému pozemkovému fondu zaplatiť náhradu z titulu nájomného podľa zák.č. 126/46 Sb.“ Vyššie uvedenú výmeru označená osoba užívala 4 roky, preto nájomné za túto dobu predstavuje 732 Kčs,-. List je podpísaný za povereníka a odoslaný 30.1.1950.

Z listinného dôkazu listiny Prezídia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy súd zistil, že dňa 17.2.1950 bol Pracovnou skupinou pre pozemkové reformy v Prešove daný pokyn na oznámenie vysťahovaných osôb z Ľubotíc B. P., manželky M. rod. Č. a Q. P., ktorí sa údajne vysťahovali do Čiech.

Z listinného dôkazu - Návrhu prídelového plánu č.XXXX/XX kat.úz. C., okres O. bývalých vlastníkov Alfred Ardó a spol. súd zistil, že na 120. mieste figuruje Q. P. a manž. B. Š. vek 40 rokov navrhovaný prídel parcela č.XXX, vložka XX, roľa o výmere 0,2877 ha.

Z listinného dôkazu - Konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov súd nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, pretože tento je nečitateľný. Na listine je rukou napísané, že preskúmaním celého konečného prídelového plánu bolo zistené, že prídel na meno Q. P. a manž. B. Š. sa nenachádza v zozname konečných prídelcov.

Nachádza sa prídel na meno O. M. a manž. M. rod. M.. Toto prehlásenie je opatrené pečiatkou Obvodného pozemkového úradu Prešov s prehlásením, že súhlasí s originálom, dátovaný 10.1.2012.

Ďalej právna zástupkyňa žalovaných predložila listinné dôkazy týkajúce sa osoby odlišnej od účastníkov tohto konania - M. O. na prezentovanie ňou tvrdených skutočností o tom, akým spôsobom prebiehalo prídelové konanie: výmer o vlastníctve pôdy, prídelová listina, list Michala Pravdu adresovaný finančnému odboru ONV z 3.11.1961, potvrdenie ONV v Prešove z 26.11.1964 o vyrovnaní osobného vlastníctva z pozemkovej reformy.

Z listinného dôkazu - Notárskej zápisnice G. XXX/XX G. XXX/XX súd zistil, že dňa 23.7.1970 odpredala Q. Š. rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v A. okr. E., ul. Y. č.X B. a Z. A. ako kupujúcim nehnuteľnosti v zmluve popísané za dohodnutú kúpnu cenu. Parcela, ktorá je predmetom tohto konania sa medzi predávanými nehnuteľnosťami nenachádza.

Z listinného dôkazu Družstva Agroplus Prešov súd zistil, že parcely C. N. XXX/XXX a C. N. XXX/XX boli do družstva vnesené B. W., B. V. a J. V.. V zozname o vnesení pozemku do JRD nie sú uvedené mená Q. P. ani P. resp. B. Š.N., A.. Parcely C. N. XXX/XXX a XXX/XX boli súčasťou parcely C. R. XXXX a boli v užívaní Štátneho majetku Prešov. Neskôr boli parcely užívané rôznymi subjektami. V súčasnosti má družstvo uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom, súčasťou ktorej je aj parcela C. N. XXX/XXX v správe SPF. Za uvedené parcely hradí družstvo daň z nehnuteľnosti od roku 1999.

Právna zástupkyňa žalobcu predložené listinné dôkazy nepovažuje za relevantné a preukazujúce vylúčenie darovania sporného pozemku. S poukázaním na svedecké výpovede navrhla žalobe vyhovieť.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov pre úspech v spore, preto nie je nutné, aby účastníci boli subjektami práv a povinností prípadne právneho vzťahu ktorý má byť určený, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti žalovanému. Právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo právny stav na ktorom je účastník zúčastnený, alebo tam, kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Žalobca v konaní preukázal, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci nehnuteľnosti ktorá je predmetom tohto konania zapísaní žalovaní, pričom žalobca sa domnieva, že vlastnícke právo svedčí jemu.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Rozsah povinností účastníka tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci je určený skutkovou podstatou (hypotézou) hmotnoprávnej normy, ktorá má byť podľa úsudku súdu použitá k právnemu posúdeniu žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je každý z účastníkov povinný tvrdiť a následne preukázať. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú vo vzájomnej jednote. Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas súdneho konania uvedie skutočnosti významné pre rozhodnutie, ktoré bude v jeho prospech.

Žalobca v žalobe tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2 nachádzajúcej sa v kat.úz. Ľ., okres O., zapísanej na LV č.XXXX a to titulom darovania od žalovaných, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. K darovaniu malo dôjsť v roku 1975 ústnou zmluvou a odvtedy mal žalobca nepretržite nehnuteľnosť užívať, obhospodarovať a brať z nej úžitky. Vlastnícke právo mal nadobudnúť vydržaním ku dňu 1.1.1992.

Žalobca vo výpovedi uvádzal, že nehnuteľnosť mu darovali žalovaní ako výslužku v roku 1970 (!). Žalovaní boli jeho príbuzní po rodičoch a boli od neho o 10 alebo 15 rokov starší. Do cudziny mali emigrovať v roku 1968, alebo 1969, alebo 1970. Nehnuteľnosť najprv užívali jeho rodičia do roku 1975 a neskôr žalobca až do roku 2005 alebo 2007, pretože potom si kúpil dom a staral sa o záhradku pri dome.

Podľa , , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa , ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov:

- musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,

- držba musí byť oprávnená,

- držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby u hnuteľných vecí 3-ročná, u nehnuteľností 10-ročná s možnosťou započítať oprávnenú držbu právneho predchodcu,

- výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom okamihom uplynutia vydržacej doby.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobca nepreukázal, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Titulom, od ktorého sa mala odvíjať oprávnená držba žalobcu bolo údajné darovanie nehnuteľnosti žalovanými. Skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe a ústnej výpovedi si protirečili, iné boli vyložene nepravdivé. V žalobe žalobca uvádzal, že nehnuteľnosť mu mala byť darovaná v roku 1975 a v tento rok mali žalovaní emigrovať. Vo výpovedi žalobca uvádzal, že darovanie malo prebehnúť v roku 1970, pričom k emigrácii žalovaných malo dôjsť v roku 1968 až 1970, čo vyznieva nepochopiteľne. Je málo pravdepodobné, žeby žalovaní emigrovali a následne sa vrátili žalobcovi darovať nehnuteľnosti. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci a okrem iného je ním i nadobúdací titul. Takže subjekt, musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci resp. práva.

Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Žalobca predovšetkým nepreukázal, že existuje spôsobilý titul, od ktorého je možné dôvodne sa domnievať, že mu vec patrí. Už samotné tvrdenie, kedy malo dôjsť k darovaniu je neurčité, rozporuplné a nevierohodné. Žalovaní neboli mladými manželmi len o 10 až 15 rokov staršími od žalobcu, pretože

tak z vyjadrenia obce Ľubotice ako aj z notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaná Q. P. sa narodila XX.XX.XXXX a od žalobcu tak bola staršia o 50 rokov (!). Je tiež pravdepodobné, že žalovaní neboli manželia napriek údajom vo výmere, pretože Q. P. bolo meno žalovanej za slobodna ako to vyplýva z predmetnej notárskej zápisnice. Navyše, notárska zápisnica je napísaná 23.7.1970 a už v tom čase žalovaná Q. Š. rod. P. žila v Čechách teda neemigrovala. Ani svedecké výpovede vypočutých svedkýň súd nevyhodnotil ako dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu. Svedkyne potvrdili žalobcovi len to, že mal údajne predmetné nehnuteľnosti obhospodarovať. To, že mu mali byť darované mali svedkyne vedieť len z toho, že im to povedal sám žalobca s výnimkou svedkyne M. P. ktorá uviedla, že mala byť prítomná priamo pri darovaní a tvrdila, že darcovia boli mladí manželia vo veku 30 alebo 35 rokov. To, že svedkyňa nevypovedala pravdivo je zrejmé z dátumu narodenia žalovanej. Svedkyňa Rontová narodená v roku 1958 mala 15 rokov v roku 1973 a Q. P. by musela mať 68 rokov (!). Žalobca tak okrem vlastných pochybných tvrdení a nepresvedčivých svedeckých výpovedí nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, žeby mal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena súd žalobu zamietol.

V konaní bolo spochybnené aj samotné vlastníctvo žalovaných s poukázaním, že napriek existujúcemu výmeru o vlastníctve pôdy na meno Q.Ž. P. a B. Š. k nadobudnutiu vlastníctva zrejme nedošlo. Výmer o vlastníctve pôdy podľa § 1 Nariadenia č.104/1946 Sb. mal charakter verejnej listiny dokazujúcej vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti na základe ktorej príslušný knihovný súd bol oprávnený urobiť záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (citovaný § 1 Nariadenia č.104/1946 Sb.). Týmto nariadením však neboli dotknuté ustanovenia okrem iného § 23 Nariadenia č.104/1945 Sb., ktoré v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára mohlo mu Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a Slovenského národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe o ktorej možno predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť. Z citovaného listinného dôkazu zo dňa 24.1.1950 Pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Prešove sa tak zrejme stalo aj žalovanej Q. P.. V tom čase už Q. P. žila v Čechách, ako to vyplýva z pokynu prezídia Povereníctva z 17.2.1950, ktorý dal zisťovať jej adresu v Čechách. Aj ďalšie predložené listinné dôkazy oprávňujú súd k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade nenadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Ak by bola táto skutočnosť preukázaná, znamenala by rovnaký záver, pretože žalobca by nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od žalovaných ako nevlastníkov.

Súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania žalobcom tvrdených skutočností a neunesenia dôkazného bremena.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prešov, dňa 15.6.2012